Liturgia Krížovej Cesty: Priebeh, História a Význam

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkonočné trojdnie začína večernou omšou na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok, pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Veľký piatok, deň ukrižovania a smrti Ježiša Krista je pre veriacich katolíkov deň pôstu, pokánia a spomienky na Kristovo utrpenie. Je to jediný deň v roku, kedy sa v rímskokatolíckych kostoloch neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Namiesto omše sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú, alebo spievajú pašie.

V kostoloch, na kalváriách i v uliciach miest na Slovensku sa konajú pobožnosti Krížovej cesty, ktoré veriacim sprítomňujú posledné chvíle života Ježiša Krista.

Veľkopiatočné obrady bývajú väčšinou o 15.00 h, v hodinu Ježišovej smrti.

Detail krížovej cesty.

Priebeh Krížovej Cesty na Slovensku

Prinášame príklady miest, kde sa konajú krížové cesty na Veľký piatok:

• Bratislava: Farský úrad na bratislavskej Kalvárii a pútnické bratstvo Sprevádzajúci pozývajú na krížovú cestu na na Kalvárskom vrchu. Stretnutie je naplánované pod lesom na ulici Za Sokolovňou. V Kostole Panny Márie Snežnej v Bratislave na Kalvárii organizujú Krížovú cestu bratia dominikáni. Združenie mariánskej mládeže pôsobiace pri Farnosti sv. Vincenta de Paul na Tomášikovej ulici v Ružinove organizuje Krížovú cestu v známom pútnickom mieste - Marianke pri Bratislave. Vo večerných hodinách sa uskutoční aj Krížová cesta ulicami Petržalky, ktorú pripravilo Združenie saleziánskej mládeže pri Farnosti Povýšenia sv. Kríža na Daliborovom námestí. Krížovú cestu organizuje aj petržalská Farnosť Svätej rodiny.
• Skalica: V Skalici sa bude Krížová cesta konať na Kalvárií.
• Nitra: Už tradične sa na Veľký piatok uskutoční krížová cesta ulicami Nitry. Začne sa pred budovou Krajského súdu na Štúrovej ulici. Sprievod s krížom bude putovať okolo väznice, nitrianskych úradov, Fakultnej nemocnice až pod vrch Kalvárie. Po skončení Krížovej cesty - na priestranstve pred miestnym farským kostolom - bude nitriansky biskup Mons. Viliam Judák predsedať obradom Utrpenia a smrti Pána.
• Prešov: Prešovčania si budú môcť pozrieť dramatizáciu krížovej cesty, v ktorej účinkuje viac ako 50 amatérskych hercov. Začne sa v centre mesta pred Konkatedrálou sv. Mikuláša. Pôjde o autentické zobrazenie štrnástich zastavení krížovej cesty, ktoré vyvrcholí uložením Ježišovho tela do hrobu pri mestských hradbách v Záhrade umenia.
• Terchová: Krížová cesta - hraná inscenácia v uliciach obce Terchová, ktorú predstaví Terchovské národné divadlo, sa začne o 14.30 h. Sprievod pôjde po Jánošíkovej ulici (od kostola smerom k Vrátnej) smerom k areálu pod sochou Juraja Jánošíka, kde bude krížová cesta ukončená. Počas celých veľkonočných sviatkov zostanú pod sochou Jánošíka tri kríže ako pripomienka Veľkej noci. Po skončení sa sprievod presunie späť do kostola, kde budú prebiehať veľkonočné obrady.
• Košice: Košice - Veľkopiatkový ekumenický pašiový sprievod sa uskutoční pri Jakabovom paláci. Posledné zastavenie bude pri Dóme svätej Alžbety, kde sa na záver Pašiového sprievodu prihovorí košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Hlavnou témou je myšlienka: Božie milosrdenstvo nás vedie k skutkom milosrdenstva.

Krížová cesta.

História a Vývoj Krížovej Cesty

Krížová cesta, po latinsky Via Crucis alebo Via Dolorosa, je kresťanským názvom pre pôvodnú cestu, ktorou kráčal Ježiš Kristus po tom, ako ho Poncius Pilát odsúdil na smrť. Na tejto ceste si musel Ježiš Kristus sám niesť kríž, na ktorom bol ukrižovaný. Už od najstarších čias máme svedectvá o tom, že kresťania prichádzali do Svätej zeme, aby osobne prešli túto cestu ku Golgote, zatiaľ čo pritom meditovali nad vybranými časťami Svätého Písma.

Píše o tom v diele Peregrinatio Etheriae (381-384), pútnička Egéria (zo Španielska), ktorá strávila na Východe tri roky a zanechala opis putovania po Svätej zemi, ale aj opis toho, ako vyzerala ranocirkevná liturgia v Jeruzaleme, najmä počas pôstneho obdobia a obdobia Veľkej noci. Spomína tiež vzdelávanie veriacich kázňami, nočné bdenia, pôsty a úctu sv. Krížu. Už v tomto období bol v Jeruzaleme chrám Anastasis, potom malý kostol Ad Crucem a veľký chrám nazvaný Martyrium, ktorý sa nachádzal na Golgote. V určitých dňoch ľudia putovali z chrámu Anastasis do Martyria. Istotne to ešte nemohlo byť to, čo dnes nazývame Krížovou cestou, ale už samotný fakt procesie veriacich spievajúcich žalmy a blízkosť miest Kristovho umučenia, sa môžu považovať za určitú praformu neskoršej krížovej cesty. Podobne aj sv. Hieroným (420) spomína početné davy pútnikov, ktorí prichádzali do Jeruzalema z rôznych častí sveta.

Po obsadení Svätej zeme moslimami (počnúc 7. st.) boli tieto aktivity utlmené a pokusy o oslobodenie týchto miest (krížové výpravy) nedopadli tak, ako boli pôvodne plánované. Duchovné kristologicky zamerané texty sv. Bernarda z Clairvaux (12. st.), sv. Františka z Assisi (13. st.) a sv. Bonaventúru (13. st.) však v určitom zmysle slova pripravili pôdu spiritualite Krížových ciest. Znovuobnovenie tejto duchovnej aktivity z pohľadu rímskej cirkvi začalo s príchodom rehoľníkov františkánov do Svätej zeme v roku 1342. Aj na základe ich povzbudzovania sa začali stavať kaplnky najprv v Jeruzaleme a po návrate rehoľníkov do Európy aj v mnohých katolíckych krajinách. Ich zámerom bolo napomôcť veriacim sústrediť sa na meditovanie o Kristovom umučení.

V roku 1686 povolil pápež Inocent XI. františkánom budovať krížové cesty aj vo vnútri kostolov a zároveň im umožnil udeľovať odpustky pri modlitbe krížovej cesty v takomto kostole namiesto púte do Svätej zeme tým, ktorí boli nejakým spôsobom pričlenení k ich rádu. V roku 1726 pápež Benedikt XIII. rozšíril toto právo vo františkánskych kostolov na všetkých veriacich a v roku 1731, pápež Klement XII. umožnil právo udeľovania odpustkov aj v iných kostoloch, za podmienky, že za ich stavbu zodpovedal františkánsky kňaz. Z histórie tak napríklad vieme, že v polovici 18. storočia sa na území Slovenska nachádzalo už viacero kalvárií s kaplnkami krížovej cesty (napr. Staré Hory, Beckov, Banská Štiavnica).

Štandardizácia Zastavení Krížovej Cesty

Počas stáročí sa počet zastavení ako aj ich znázornenie menilo. Dnešný počet staníc Krížovej cesty ako aj ich znázornenie boli štandardizované v 18. storočí pápežským dekrétom. V súčasnosti teda máme 14 zastavení krížovej cesty:

1. Pán Ježiš je odsúdený (Pilátom) na smrť.
2. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia.
3. Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom.
4. Pán Ježiš sa stretá so svojou Matkou.
5. Šimon Cyrenejský pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž.
6. Veronika podáva Pánu Ježišovi ručník.
7. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom.
8. Pán Ježiš napomína plačúce ženy.
9. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom.
10. Pánu Ježišovi zvliekajú šaty.
11. Pána Ježiša pribíjajú na kríž.
12. Pán Ježiš na kríži zomiera.
13. Pána Ježiša skladajú z kríža.
14. Pána Ježiša pochovávajú.

Vo Svätom roku 1975 schválil pápež Pavol VI. úpravu, na základe ktorej Krížová cesta môže začať Poslednou večerou a skončiť Vzkriesením.

Modlitba krížovej cesty je populárna v súčasnosti najmä počas pôstneho obdobia a predovšetkým počas Svätého/Veľkého týždňa a je spojená aj s možnosťou získania plnomocných odpustkov za presne určených podmienok. Ak sme chorí, môžeme prežiť s duchovným úžitkom krížovú cestu tak, že vezmeme do rúk kríž a rozjímame o umučení Pána. Ideme v duchu od jednej stanice krížovej cesty ku druhej a na konci sa pomodlíme na úmysel Svätého Otca.

Kódex kánonického práva z roku 1983 pridáva, že ten, kto získava odpustky, musí byť pokrstený kresťan a nesmie byť exkomunikovaný, a teda má byť živým údom Kristovho tela, ktorým je Cirkev; že v priebehu svojho rozhodnutia vykonať daný skutok na získanie odpustkov sa musí nachádzať v stave posväcujúcej milosti - teda nie v ťažkom hriechu. Musí mať úmysel odpustky aj získať a dané skutky vykonať v určenom čase a podľa predpísaného spôsobu.

Je dobré však zakúsiť, že pôstne obdobie je tiež privilegovanou príležitosťou dať sa vyrušiť z bežne zabehnutých koľají. Jednou z foriem, ako toto zrealizovať, je formát umeleckých intervencií do sakrálneho priestoru, ktoré vizuálne i tematicky na určité obdobie „vyrušia“ dané, miesto, priestor a dej. Človek tak potom môže vidieť po skončení intervencie staré veci novým pohľadom.

tags: #liturgia #krizovej #ceste