Svätá omša je pre kresťanov najsvätejšia udalosť. Je to cesta lásky, ktorá sa realizuje cez súhrn liturgických znakov, gest, úkonov i slov. V tejto časti si priblížime Bohoslužbu slova. Je to časť Svätej omše, v ktorej k nám v Slove prichádza Boh. Urobíme to tak, že si vysvetlíme štruktúru tejto časti, to čo má počas nej robiť miništrant i súvislosť s Dejinami spásy a so Svätým Písmom. Miništrantom zvýrazníme skutočnosť, že v tejto časti Boh k nám hovorí cez svoje Slovo.
Prostredníctvom Starého zákona, Evanjelií, Skutkov apoštolov a ich listov Boh formuje náš život. Božie slovo je v tejto časti Svätej omše v centre pozornosti. Tí, ktorí nečítajú žiadne texty sú na svojom mieste a pozorne počúvajú, čo k nim hovorí Pán. Cieľom je pochopiť túto časť Svätej omše a mať na nej aj postoj, ktorý prináša úžitok. Upozorníme na potrebu úvodných obradov, ktoré obsahujú ľútosť, očistenie nášho vnútra, aby Božie slovo vstúpilo do pozornej, pripravenej duše.
Boh stále robí pre ľudstvo nesmierne veľa. Stvoril nám kolísku zvanú Zem. Vyzdobil ju krásami prírody, zariadil nám „detskú izbu“ - Slnečnú sústavu. A na steny izby - na Vesmírnu oblohu nám pre potechu povešal ďalšie ligotavé ozdoby. Všetko vytvára nádhernú jednotu, ako si môžeme prečítať v knihe Genezis, časť o stvorení. A aj keď sme Bohu všetku tu nádheru prvým hriechom „hodili“ do tváre, aj po tomto našom tragickom „úlete“ sa o nás stará. A chce, aby sme o tom vedeli. Preto sa nám zjavuje a robí všetko potrebné, aby sa to tu opäť dalo do poriadku a vrátili sa časy aké boli na počiatku. Ba ešte lepšie.
Aby na veľké činy Pána Boha ľudia nezabudli, Boh chcel, aby sa to podstatné, čo pre nás robí, aj zapísalo. I stalo sa tak a máme Sväté písmo. V ňom sú zachytené Dejiny našej spásy, Otcove rady, zásahy, usmernenia, príkazy, výstrahy, ponaučenia, povzbudenia... Nuž a aby sme si veľké okamihy z tejto „Božsko-ľudskej“ histórie pamätali, je múdre, že si ich počas roka pripomíname. Tak vznikol Liturgický rok, o ktorom sme už hovorili. Pre zábudlivcov pripomíname, že v centre Liturgického roku sú udalosti zo života Božieho Syna - Ježiša Krista. Vďaka Liturgickému roku sa stávame Ježišovými „súčasníkmi“ a účastníkmi na jeho živote.
Kde by sa toto všetko z Dejín spásy malo najviac pripomínať, vysvetľovať? Vo Svätej omši. Je k tomu viacero dôvodov: „Lebo býva pravidelná, lebo na ňu chodí veľa ľudí, lebo ju vedie kňaz, ktorý študoval Sväté Písmo a vie ho vysvetľovať...“ Takže hneď u prvých kresťanov, hneď na počiatku slávenia Svätých omší sa čítanie a vysvetľovanie Svätého Písma stalo veľmi dôležitou súčasťou Svätej omše. Logicky sa to robí po očistení srdca (po úvodných obradoch a ľútosti). Lebo ako povedal Pán Ježiš, len tí čistého srdca uvidia Pána Boha - teda viac pochopia čo bude v Písme povedané o Bohu. Nuž a keďže Sväté Písmo má dve veľké časti -Starý a Nový zákon, v čítaní je určitý systém, ktorý si predstavíme.
Štruktúra Bohoslužby slova
Jedna veľká časť Svätej omše sa nazýva Bohoslužba slova. V nej sa k nám prihovára Boh cez svoje Slovo. Vlastne Boh „dýcha“ na nás cez toto Slovo lásku. Hej, láskavo nám pripomína, čo pre nás urobil počas dejín. Píše nám list. Vo všedné dni má tento list prvú časť (prvé čítanie), spev (responzoriovy žalm) a radostnú správu (evanjelium). V nedele a slávnosti je aj druhé čítanie. Po prečítaní textu nám lektor oznámi, čo sme počuli (Božie slovo alebo Slovo Pánovo) a my Bohu za to ďakujeme a hovoríme Bohu vďaka alebo Chvála tebe Kriste. Kňaz to, čo sme počuli vysvetlí v homílii. Nakoniec v nedele a vo slávnosti vyjadríme svoju vieru v Božie slovo modlitbou Verím v Boha. Na záver, v modlitbe veriacich prosíme o potreby, na ktoré nás upozornili state Svätého písma. Tým sa Bohoslužba slova končí.
Svätá omša obsahuje mnohé veci, takže sa ani nedá jednoducho odpovedať čo to je. Svätá omša obsahuje najláskavejšie zvolania a gesta plné nežnosti i lásky. Všetko to vedie k tomu, aby veriaci boli pripravení a naplnení láskou vo chvíli až dôjde k najväčšiemu prejavu lásky - k sprítomneniu Ježišovej obety na kríži. Tí, čo chodia na Svätú omšu bez lásky ju berú len ako povinnosť. Tí čo sa nenaladia na lásku ju považujú za nudnú. Bez lásky je účasť na Svätej omši len telesná a duša behá po rôznych povrchných záležitostiach, či filmoch. Bez zaľúbenia sa do Ježiša často mnohí dudrú: „Ach aká je tá omša dlhá. Už len aby sa skončila.“ Ale s láskou v srdci ide o stretnutie zaľúbených. Liturgické úkony vo Svätej omši mali svoj vývoj.
Svätá omša nemala vždy takúto podobu ako dnes. Hej, počas dejín mala aj inú skladbu. Ale čo stále obsahovala, čo je stále v jej jadre, to čo je nemenné sú udalosti Poslednej večere. Konkrétne to, kedy Pán Ježiš premenil chlieb na svoje Telo a víno na svoju Krv. Ale z priebehu poslednej večere vieme, že pred Premenením bolo vďakyvzdanie Bohu Otcovi za dary, ktoré nám dáva. Vidíte, že aj toto je vo Svätej omši? Nuž a ešte predtým tieto dary sa museli pripraviť, priniesť. Nuž a ešte pred prinesením darov sa počúvalo a vysvetľovalo Sväté Písmo. Nuž a už je len úplne jasné, že do kontaktu s Bohom treba prísť pripravený, očistený na tele i duši. Očista na tele sa konala a koná doma - vhodným umytím, úpravou zovňajšku, oblečením... Očista duše sa vykoná ľútosťou. A tá sa koná na úvod každej Svätej omše.
Čo bolo po vo Svätej omši po Premenení? Čo sa robí pod krížom, na ktorom zomiera Pán Ježiš? Č o sa robí v čase, keď je Nebeský Otec prítomný pri obete svojho Syna? Nič múdrejšie sa nedá robiť, než sa modliť a prosiť. O čo? To nám povedal Pán Ježiš vo večeradle - za jednotu Cirkvi, za Svätého otca, za cirkevných predstavených, za našich drahých, za duše zosnulých priateľov... A potom príde vo Svätej omši hostina. Nasleduje to, čo duša cíti najsladšie - prijatie Pána Ježiša do svojho srdca. Avšak ešte niečo dôležité sa pred tým musí udiať - zmieriť sa so všetkými, odpustiť si. K tomu nám slúži obrad pokoja, kedy si na znak vzájomného odpustenia všetkých previnení podávame ruku s blížnymi. Po Svätom prijímaní nasleduje poďakovanie a prepustenie veriacich. Aby išli v mene Božom šíriť lásku, ktorú práve vo Svätej omši načerpali.
Cez jednotlivé časti Svätej omše sa naša láska k Bohu stupňuje. V úvode sa z lásky k Bohu očisťujeme úprimnou ľútosťou. On nám odpúšťa a vo svojom Slove nám dáva najavo, ako nás počas celých dejín ľúbi a stará sa o nás. V nedeľu a na veľké sviatky mu odpovedáme, modlitbou Verím. Áno, veríme, že je to tak. V príprave obetných darov mu z lásky pripravujeme náš najväčší možný dar - samých seba. Vyjadrením toho je aj víno a chlieb, ktoré sú súčasťou našich obetných darov. Vrcholom Svätej omše je Premenenie, kde sa sprítomňuje Ježišova obeta na kríži. Boh z lásky k ľuďom nám dáva všetko čo má. Seba. Naša odpoveď na lásku má podobu láskavej modlitby. Prosíme za potreby Cirkvi a našich blízkych. Znakom pokoja vytvárame spoločenstvo lásky a ideme sa zjednotiť s Kristom vo Svätom prijímaní. Tu nastane: Ja a Ty sme jedno. Ježiš a ja sa spájame v láske. Ďakujem mu za to a úplne nakoniec dostávam poslanie svedčiť o tejto láske a šíriť ju. To je to: „Iďte v mene Božom.“
Poradie častí Svätej omše
Pre lepšie pochopenie štruktúry Svätej omše, tu je správne poradie jej častí:
- Úvodný spev
- Prežehnanie sa
- Pozdrav
- Úkon kajúcnosti
- Vzývanie Pána: Pane zmiluj sa. Kriste zmiluj sa. Pane zmiluj sa.
- Oslavná pieseň - Glória - Sláva Bohu na výsostiach.
- Modlitba dňa - Kolekta.
- Prvé čítanie
- Medzispev - Responzoriovy žalm.
- Druhé čítanie.
- Spev pred evanjeliom - Alelujový verš.
- Evanjelium.
- Homília.
- Vyznanie viery - Krédo - Verím v Boha.
- Príprava obetných darov.
- Modlitba nad obetnými darmi.
- Eucharistická modlitba.
- Zvolanie Svätý, svätý, svätý...
- Pieseň vďaky.
- Premenenie.
- Obrad prijímania.
- Modlitba Pána - Otče náš.
- Obrad pokoja.
- Lámanie Chleba.
- Hľa Baránok Boží
- Prijímanie.
- Spev na prijímanie.
- Modlitba po prijímaní.
- Požehnanie.
- Prepustenie veriacich
Postoj miništrantov počas Svätej omše:
- Počas Bohoslužby slova: Pozorne počúvať Božie slovo a vnímať posolstvo.
- Počas Bohoslužby obety: Aktívne sa zapájať do prípravy obetných darov a pomáhať kňazovi.
Námet na zamyslenie:
- Všimli ste si, že pri jednom čitateľovi chápeme z Božieho slova mnoho a pri druhom málo? Skúste si rozoberať čítanie lektorov vo vašom kostole. Ako by sa to mohlo vylepšiť?
- Keďže je evanjelium radostná zvesť, čo tak sa na čas rozptýliť do ulíc a priniesť niekomu radostnú správu? O čom? O živote, o Ježišovi... Alebo len tak, usmiať sa na druhého?
- Prejdite si misál a rubriky, ktoré sprevádzajú Bohoslužbu slova.
Svätá omša v mimoriadnej forme
Je dôležité, aby sme si uvedomili, že Svätá omša je stretnutie zaľúbených. V úvode sa z lásky k Bohu očisťujeme úprimnou ľútosťou. On nám odpúšťa a vo svojom Slove nám dáva najavo, ako nás počas celých dejín ľúbi a stará sa o nás. V nedeľu a na veľké sviatky mu odpovedáme, modlitbou Verím. V príprave obetných darov mu z lásky pripravujeme náš najväčší možný dar - samých seba. Vrcholom Svätej omše je Premenenie, kde sa sprítomňuje Ježišova obeta na kríži. Boh z lásky k ľuďom nám dáva všetko čo má. Seba. Naša odpoveď na lásku má podobu láskavej modlitby. Prosíme za potreby Cirkvi a našich blízkych. Znakom pokoja vytvárame spoločenstvo lásky a ideme sa zjednotiť s Kristom vo Svätom prijímaní.