Cirkev Svätého Augustína: Život, Konverzia a Boj Proti Bludom

Svätý Augustín (Aurelius Augustinus), jeden z najväčších učencov Cirkvi, sa narodil v roku 354 v Tagaste v severnej Afrike (dnešné Alžírsko).Jeho život bol plný hľadania pravdy, búrlivej mladosti a nakoniec odovzdania sa Bohu a Cirkvi. Tento článok sa zameriava na jeho život, konverziu a boj proti bludom, ktoré ovplyvňovali Cirkev v jeho dobe.

Život Svätého Augustína

Augustín pochádzal zo severnej Afriky. Jeho otec Patrícius bol pohan, no matka, svätá Monika, bola oddanou kresťankou. Otec ho dal na štúdiá svetských vied. Štúdium mu šlo veľmi dobre. Mal ale dve neresti: slabosť pre ženy a obrovskú ctižiadostivosť. Augustín prežil búrlivú mladosť, žil neviazaným životom plným radovánok.V roku 370 odišiel do Kartága, aby mohol dokončiť štúdiá. O rok neskôr zomrel jeho otec, ktorý sa pred smrťou zásluhou svojej manželky Moniky obrátil. Augustín žil vo voľnom zväzku s istou Melániou, z ktorého sa mu narodil aj syn Adeodatus (doslova „Bohom daný“). Po štúdiách sa venoval vyučovaniu rétoriky. Ako úspešný učiteľ rétoriky vyučoval v severnej Afrike, v Ríme a napokon v Miláne.Raz sa mu dostala do ruky Ciceronova kniha Hortensius, v ktorej našiel otázku, či sa všetko končí smrťou. Na základe toho začal nad tým rozmýšľať, uvažovať. Pohanské knihy ho však neuspokojili. Siahol po cirkevných knihách. Nepáčilo sa mu však, že Cirkev ukladala ľuďom dogmy, ktoré treba veriť. V tom čase bol rozšírený blud manicheizmus, a tak sa Augustín obrátil radšej týmto smerom, keďže tam nebolo treba veriť žiadne dogmy.

Konverzia Svätého Augustína

Augustín patril medzi tých, ktorí čakali na vhodný čas, aby sa formálne prihlásili na krst. Ten sa podľa obyčaje udeľoval deťom len v nebezpečenstve smrti. Keď už bol vo veku, v ktorom mohol požiadať o krst, stal sa nespútaným a oslnivým členom inteligencie upadajúcej Rímskej ríše. Zanechal vieru, ktorú sa mu matka pokúšala odovzdávať, zvolil si život nemorálneho svetáctva a ako mladý študent rétoriky sa stal stúpencom manichejcov, dosť exotickej sekty, ktorá všetky hmotné veci považovala za prekážky duše na jej ceste k dualistickému princípu božstva dobra a zla.Bol znechutený manicheizmom, pretože neponúkal žiadne možnosti duchovného rastu. Stal sa stúpencom neoplatónskeho filozoficko - náboženského hnutia, ktoré napriek tomu, že sa stavalo proti kresťanstvu, viedlo Augustína a veľa jeho priateľov bližšie k prijatiu Krista a Cirkvi.Jeho konverzia bola vedená potrebou nájdenia pravdy. Vie sa, že toto obrátenie malo celkom jedinečný priebeh, pretože sa nejednalo o dosiahnutie katolíckej viery, ale o jej znovuzískanie. On ju stratil v presvedčení, že jej stratou neopustil Krista, ale len Cirkev.Vďaka matke, ktorá ho neprestávala povzbudzovať, sa zoznámil so sv. Ambrózom, milánskym biskupom. Často počúval jeho kázne v Miláne. Dlho váhal, uvažoval. Nakoniec sa rozhodol. Pokrstil ho sám Ambróz, bolo to na veľkonočnú vigíliu roku 387. Po krste sa chcel vrátiť domov. Počas krátkej zastávky v Ostii mu zomrela matka. Tam ju pochoval. Potom odišiel do Ríma, aby spoznal život mníchov a aby mohol niečo podobné žiť aj doma.Jeho 17. kniha Vyznaní, opisuje jeho život a konverziu na katolícku vieru. "Vyznania sv. Augustína vznikli koncom 4.storočia, odvtedy už vyše pol druha tisícročia sa čítajú, študujú, prekladajú ako geniálne dielo náboženské, filozofické, literárne. Je to najúprimnejšia a najkrajšia autobiografia, aká bola kedy napísaná. Dielo, ktorému nenájdeme nič rovnocenné v rímskej literatúre, vnútorne pravdivé, ľudské a úchvatné. Augustín bol jediný antický filozof kresťanstva, ba jediný latinský mysliteľ, ktorý si zaslúži označenie filozof."Aj dnes sú Vyznania sv. Augustína veľmi čítané a svojou bohatou introspekciou a náboženským zanietením pôsobia v hĺbke, otriasajú a pohýnajú. A nielen veriacich. Aj taký, čo nemá vieru, ale hľadá aspoň nejakú istotu, ktorá by mu dovolila pochopiť seba samého, svoje hlboké túžby, svoje súženia nachádza výhody z čítania tohto diela.

Pôsobenie v Cirkvi

Jediným Augustínovým prianím po krste bolo nájsť vhodné miesto, kde by mohol žiť spolu so svojimi priateľmi a podľa „svätého predsavzatia“ slúžiť Pánovi. Našiel ho v Afrike, v Tagaste, svojej rodnej krajine, kam prišiel po smrti svojej matky v Ostii Tiberskej a niekoľkomesačnom pobyte v Ríme, kde venoval mnoho času pozorovaniu mníškeho života. Keď dorazil do Tagasty „zriekol sa svojich dobier a spolu s tými, ktorí sa k nemu pripojili, žil pre Boha v pôstoch, modlitbách, dobrých skutkoch a rozjímal deň a noc Pánov zákon.“ Zanietený milovník pravdy chcel venovať svoj život askéze, kontemplácii, intelektuálnemu apoštolátu. Prvý životopisec dodáva: „A s pravdami, ktoré Boh zjavoval jeho inteligencii, sa delil s prítomnými aj neprítomnými, keď ich učil rečami a knihami.“ V Tagaste napísal mnoho kníh, ako to urobil v Ríme, v Miláne a v Kassiciaku.Po troch rokoch zostúpil do mestečka Hippo, aby hľadal miesto, kde by založil kláštor a mal v tejto príležitosti stretnúť aj priateľa, ktorého dúfal získať pre rehoľný život. K svojmu nemilému prekvapeniu ho tam však vyvolili a vysvätili za kňaza. Ale Augustín sa nezriekol svojho ideálu: žiadal a dosiahol založenie kláštora, monasterium laicorum v ktorom žil, a z ktorého vyšli mnohí kňazi a biskupi pre celú Afriku. Po piatich rokoch sa stal biskupom a premenil biskupstvo na kláštor: monasterium clericorum. Ideál, ktorý ho zaujal vo chvíli obrátenia, už nikdy nezanechal ani ako kňaz a biskup.Tri roky bol utiahnutý na otcovskom majetku, kde sa venoval modlitbe, rozjímaniu, postil sa a písal. Čo sa dalo, z majetku predal. Jeho syn Adeodatus, tiež rehoľník, zanedlho zomrel. Keďže Augustín bol už známy a mnohí ho vyhľadávali kvôli duchovnej pomoci, rozhodol sa odísť do mesta Hippo Regius, aby tam mohol začať žiť kláštorný život. Tam náhodou vkročil do baziliky, keď práve biskup Valérius hovoril, že potrebuje nejakého kňaza. Vtedy ľudia, ktorí poznali Augustína, začali volať, aby vysvätil Augustína za kňaza. On sa bránil, ale nakoniec ho biskup vysvätil. Bol veľmi aktívny. Založil kláštor pre mužov aj pre ženy. Bojoval proti manichejcom. Roku 396 Valérius zomrel a Augustín sa stal jeho nástupcom. Aj v biskupskom dome žil chudobne ako v kláštore. Staral sa o chudobných. Píše sa, že jeho pokladnica bola vždy prázdna, lebo vždy všetko rozdal. Veľký dôraz dával na poníženosť. Veľmi veľa písal. Najväčším jeho dielom je spis Boží štát. Veľmi známe sú Vyznania. Okrem toho napísal mnohé výklady Svätého písma. Veľa písal o Božej milosti.

Boj Proti Bludom

Hoci Augustín bol za svojho biskupovania všestranne činný ako filozof, teológ, kazateľ, duchovný vodca, predsa najväčšmi ho zamestnával boj proti bludným náhľadom a náukám, ktoré vírili život vtedajšej Cirkvi. Bol to najmä manicheizmus, o ktorom sme hovorili v súvislosti s poblúdeniami jeho mladosti, ďalej donatizmus, ktorý s prehnanou prísnosťou odmietal cirkevnú disciplínu a náuku o sviatostiach, ako aj pelagianizmus, ktorý preceňoval prirodzené schopnosti človeka a podceňoval nutnosť milosti pre kresťanský život a pre večnú spásu. V boji proti týmto bludom Augustín napísal početné spisy, ktoré majú trvalé miesto v katolíckej teológii.Sv. Augustín zanechal úctyhodnú písomnú pozostalosť. Jeho dielo obsahuje filozofické, apologetické, vieroučné, mravoučné, pastoračné a polemické spisy, ako aj biblické štúdie, vysvetlenia textov, kázne, reči a množstvo listov s vieroučným, mravoučným a asketickým obsahom. Ako sme už naznačili, akýmsi Augustínovým duchovným sebaportrétom sú jeho Vyznania, ktoré patria medzi najrozšírenejšie diela kresťanskej, ba i svetovej literatúry. Možno povedať, že ani stáročia neoslabili Augustínovu veľkosť. Jeho osobnosť robia osobitne príťažlivou hrdinské vnútorné zápasy a hlboký duchovný život. Augustín precítil v sebe dokonale ľudskú slabosť. Práve preto bol i vo svojej veľkosti ponížený. Neodsúdil ľahkovážne nikoho. Mal porozumenie i pre najväčších nepriateľov. Výslovne to pripomenul v boji proti bludárskym donatistom. Poznamenal, že zúriť proti týmto poblúdencom môžu iba tí, čo nikdy neskúsili na sebe, ako ťažko je dopracovať sa pravdy.Posledné roky života mal ťažké. Do severnej Afriky priplával krvilačný kmeň Vandalov, ktorý všetko pustošil. V roku 430 obliehali aj mesto Hippo. Augustín neopustil mesto, hoci vedel, že barbari idú zvlášť po biskupoch a kňazoch. Staral sa o ranených, zomierajúcich, dodával odvahy, povzbudzoval. V treťom mesiaci obliehania pri ošetrovaní nemocných ťažko ochorel. Začal sa pripravovať na smrť. Pokiaľ sa mu dalo, vykonával skutky kajúcnosti, modlil sa kajúce žalmy. Zomrel 28. augusta 430. Rok po jeho smrti Vandali obsadili Hippo, jeho hrobu a knižnice sa však nedotkli. Hippo neskôr úplne zaniklo. Pozostatky sv. Augustína preniesli roku 508 na Sardíniu a v roku 722 do augustiniánskeho kláštora v Pavii.Sv. Augustín je patrón teológov, kníhtlačiarov a pivovarníkov. Je tiež patrónom za dobrý zrak. Jeho sviatok sa slávi 28. augusta.„Pre seba si nás, Pane, stvoril a nespokojné je ľudské srdce, kým nespočinie v tebe.“ (sv. Augustín)

Manicheizmus

Manicheizmus hlásal dualizmus - existenciu dvoch bohov, dobrého a zlého. Duchovné stvorenie bolo od dobrého boha a hmota od zlého boha. Manichejci verili, že zlé veci sú stvorené Bohom, ale sú výtvormi démonov. Hmota bola rovnako večná ako dobrý boh a nebol teda Bohom stvorený. To je však v príkrom rozpore s katolíckou teológiou, kde je všetko, čo je stvorené Bohom, jednoznačne považované za dobré a Boh Stvoriteľ je jediným Bohom. Zlo je len nedostatkom dobra a nemá vlastnú autonómnu bytnosť.Augustín ľahko dokázal nezmyselnosť ich kozmológie, ktorá vniesla židovský zákon. Augustín ľahko dokázal nezmyselnosť ich kozmológie. Faustom z Mileve v Kartágu. Augustín ľahko dokázal nezmyselnosť ich kozmológie. Faustom z Mileve v Kartágu. otázky, ktoré ho sužovali.Na manichejské bludy uvádza Augustin v spise Proti Felixovi. polemika sa odohrala v čase keď bol už Augustín biskupom. a nemá ani apoštolskú postupnosť. a nemá ani apoštolskú postupnosť. zdôvodňovali aj jeho poslanie od Ducha Svätého. o hviezdach, pohyboch planét a astrológii. vesmír. usudzovať na určitý panteizmus. a Augustín ju háji, pričom uvádza príklad možnosti zhrešiť.Augustín prešiel sektou Manichejcov, skepticizmom, neoplatonizmom, veril v astrológiu.

Donatizmus

Donatizmus vznikol v 3. storočí pred Kristom a bol spojený s prísnym pohľadom na sviatosti a disciplínu Cirkvi. Donatisti odmietali prijímať späť do Cirkvi tých, ktorí počas prenasledovania zapreli vieru. Tvrdili, že sviatosti vysluhované kňazmi, ktorí sa dopustili zrady, sú neplatné. Chceli vrátiť späť do Cirkvi, ale striktný biskup Donatus bol proti tomu. a svätiť svojich kňazov.Táto sekta sa rýchlo rozšírila. I. dopúšťali vraždenia a vyvolávania nepokojov. circumellion, sa často skladali z otrokov a banditov. rímsky cisársky režim a mali sklony k sociálnemu radikalizmu. s nimi. sv. Augustín. ďalej antagonistické.Sv. ľudovou formou vysvetliť bludnosť donatistických postojov. nemohol dosiahnuť to, že by ich neprijali späť do Cirkvi. kyjakov, ktorými bili svoje obete a ktorý nazývali „Izraelec“. separovanie sa rôznych „puritánov“ od tela Cirkvi. postupnosti, ktorú donatisti zjavne ignorovali. schvaľoval sv. štátnej sily proti heretikom. bol uplatňovaný po väčšinu cirkevných dejín.

Pelagianizmus

Treťou veľkou herézou, s ktorou musel sv. zápasiť bol blud šírený mníchom Pelagiom a jeho žiakom Celestínom. Pelagianizmus popieral dedičný hriech a tvrdil, že človek je schopný konať dobro a byť spasený bez Božej milosti. traduje. nasledovania. spasiť človeka. schopný konať dobro a byť spasený. v 16. storočí.Kým manicheizmus, s ktorým sv. popieral slobodnú ľudskú vôľu, tak pelagianizmus ju preceňoval. Sv. hriechu. Božej milosti a pomoci nedokáže dobro konať. rovnako nie je možná bez Božej milosti. motivuje. k spáse. vôle a zodpovednosti človeka.

Blud	Základné tézy	Odpoveď sv. Augustína
Manicheizmus	Dualizmus, hmota je zlá	Boh stvoril všetko dobré, zlo je nedostatok dobra
Donatizmus	Neplatnosť sviatostí vysluhovaných zradcami	Dôležitá je apoštolská postupnosť, nie osobná hriešnosť kňaza
Pelagianizmus	Človek je spasený bez Božej milosti	Spása je možná len s Božou milosťou

Úcta a Odkaz Svätého Augustína

Sv. Augustín - vzor bojovníka s bludmiSv. proti bludom. aplikovať, a vždy sa to aj robilo, na vzťah k bludárom. bludára milovať a modliť sa za neho, ale proti bludu bojovať. nám môže byť sv. Augustín vzorom. nebál označiť ako blud to, čo Cirkev vždy ako blud označovala. s večnými variáciami na tieto už odhalené témy. Donatus alebo Arius a bolo by treba takýchto biskupov demaskovať. trvá dvetisíc rokov a máme nazhromaždený poklad jej poznania a viery.K takému pokladu patria aj spisy sv. Augustína.

tags: #cirkev #ktora #bola #zalozena #kristom #sv