Čo je to svätosť a ako ju dosiahnuť?

Slovo svätý (hebr. kadoš, gréc. hagios, lat. sanctus) sa v náboženských textoch vyskytuje ako jeden z najdôležitejších atribútov, ktorým sa označuje Boh. Boh je svätý v najvyššej miere, čiže absolútne.

V Starom zákone vyjadruje, že Boh je iný - rozdielny od všetkého stvorenia, nepochopiteľný: „Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? (Ex 15, 11).“ Jeho meno je sväté (porov. Ž 33, 21), ktoré nemá byť zneuctené (porov. Lv 22, 32).

Svätosť sa stáva vlastnosťou všetkého, čo má úzky súvis s Bohom, čo bolo Ním dotknuté alebo Jemu zasvätené, venované. Písmo hovorí, že miesto okolo horiaceho kríka je zem svätá (Ex 3, 5), že chrám je svätý (Ž 5, 7), sväté piesne sú tie, ktoré sa spievajú pred Božím zákonom (Múd 18, 9).

Svätý Boh teda umožňuje človeku účasť na svojej svätosti, ba vyzýva ho k nej: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!

Čo znamená byť svätý?

Byť svätý znamená byť dokonalý a milosrdný ako je dokonalý a milosrdný nebeský Otec (Mt 5, 8; Lk 6, 36), byť bez úhony vo svätosti pred Bohom, byť živou, svätou a Bohu milou obetou, zapojený do služby a budovania Kristovho tela (1Sol 3, 13; Rim 12, 1). Svätosť veriacich je úplne založená na Božej svätosti a z nej pramení. Je prítomnosťou posvätného dobra, ktoré je nezlučiteľné so zlom a hriechom.

Zamýšľam sa nad tým, že čo ak je to až príliš jednoduché? Žiť svätý život budeme do takej miery, do akej sa necháme naplniť a premeniť Kristom.

Kľúč je presne v tom - nechať sa naplniť Kristom, aby on žil v nás a cez nás. Potom to už nebude ťažké. Potom už pre nás láska a svätosť nebudú bremenom. Už sa nebudeme musieť snažiť robiť veci z vlastných síl, pretože on bude žiť v nás a cez nás. Budeme mať jeho silu, jeho moc, jeho odvahu, jeho lásku.

Nech sa ľudia okolo nás cítia prijatí bez podmienok. Takí, akí sú. Nech sú radi v našej spoločnosti kvôli spojeniu s nebom, ktoré z nás je cítiť. Ak prijmeme do svojich životov, že svätosť znamená živé napojenie, teda vzťah so svojím Bohom, neexistuje iná odpoveď len „áno“. Svätosť by mala byť normou, mierkou nášho každodenného života. Nie v povýšenosti či pokryteckosti farizejov, ale v pokore a úprimnosti mýtnikov, neviestok, klamárov, vydedencov a márnotratných detí.

To dôležitejšie, ako zvládnuť chorobu bez sťažovania, problémy s úsmevom, chyby bez pocitu hanby, je nestratiť vo všetkých tých náročných situáciách spojenie s Otcom. Buďme milosrdní aj sami k sebe a nečakajme, že všetko urobíme perfektne. Nechajme Boha, nech môže konať aj cez naše omyly a nedokonalosti. Dovoľme mu, aby v nich mohol byť s nami.

Ako dosiahnuť svätosť?

Svätosť je jednoduchá. A cesta k nej je tiež jednoduchá. Ak je svätosť našou úplnou zhodou s Kristom (Rim 8, 29 ; Ef 4, 13), modlitba je školou, v ktorej sa učíme napodobňovať Kristovu lásku k Otcovi, a tak sa sami stávame svätými (KKC 2564). Práve v tejto škole modlitby sa stretávame s naším učiteľom, Duchom Svätým, ktorý nielen osvecuje našu myseľ, ale vedie aj naše činy, aby sme žili sväto. Stručne povedané, svätosť je jednoduchá, pretože sme svätí prostredníctvom jasného pokynu Ducha Svätého.

Svätý Ján Damascénsky píše, že modlitba je jednoduchý pohľad na Boha, ktorý k nemu pozdvihuje myseľ a srdce (De fide orth. 3, 24). Svätá Terézia z Avily opisuje modlitbu ako „nič iné ako úzky kontakt medzi priateľmi; znamená to často tráviť čas osamote s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ (Kniha života, 8,5). Čo môže byť jednoduchšie ako byť s priateľom?

Svätosť znamená byť zjednotený s Bohom. Čo môže byť pre nás cestou k svätosti? Žiť svoj bežný život v milosti posväcujúcej. Žiť rolu dieťaťa, študenta, priateľa, zamestnanca, manžela či rodiča na 100%.

Je to cesta neľahká, plná sebazáporu a odolávania rôznym nástrahám, no vďaka sviatostnému životu a milosti posväcujúcej, ktorú cez sviatosti nadobúdame, dokážeme v tomto vytrvať a môžeme sa aj my stať svätými. Veď napríklad taká matka, ktorá vo viere a s láskou vychová svoje deti, odovzdá im príklad sviatostného života, vidíme na jej živote živý vzťah s Bohom, takmer isto kráča po ceste k svätosti.

Mnohokrát človek padne, padli aj svätci, ale povstali a v intenzívnom vzťahu s Bohom doviedli svoj život k svätosti. To nám môže byť veľkou motiváciou, že keď aj my padneme, môžeme povstať, vo sviatosti zmierenia sa očistiť od prachu hriechu, posilniť sa prijatím najsvätejšej Oltárnej sviatosti a vydať sa znovu na túto dobrodružnú cestu - cestu života k svätosti.

„Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. Duchovný pokrok vyžaduje askézu a umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a radosti blahoslavenstiev.“ (KKC 2015)

O tom sa môžeme presvedčiť v živote každého jedného svätca. Nejde ani tak o zázraky, ktoré Boh na príhovor svätých koná ako o to, že všetci títo ľudia žili plnosť lásky k Bohu a zároveň lásky k blížnemu, a ich životy boli toho svedectvom. Samozrejme, bez modlitby a rôznej podoby obety by to nešlo.

Peter nás vyzýva vo svojom liste: … aby sme boli svätí vo všetkom svojom počínaní, ako je Svätý ten, ktorý nás povolal (1Pt 1, 15). Je tu povolanie k svätosti - žiť život svätosti, žiť svätý život, žiť svätosť. Žiť svätosť znamená žiť život hodný Kristovho evanjelia (Flp 1, 27).

Ak máš ešte stále pocit, že stať sa svätým je v dnešnej dobe plnej nástrah niečo nedosiahnuteľné, pozri sa na životy ľudí, ktorí žili nie tak dávno, zakúšali podobné problémy ako my dnes, mali často oveľa náročnejšie životy, ale vytrvali, pretože boli posilňovaní pravidelným prijímaním sviatostí a to im dopomohlo až k svätosti.

„Na dosiahnutie tejto dokonalosti nech veriaci použijú sily, ktoré dostali podľa miery Kristovho daru, aby…, poslušní vo všetkom Otcovej vôli, celou dušou sa oddali Božej sláve a službe blížnemu. 2015 Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja. „Kto vystupuje, nikdy sa nezastavuje, znova a znova začína a nikdy neskončí… začínať.

SVÄTOSŤ JE PRE KAŽDÉHO. Možno máme pocit, že slovo „svätosť“ je príliš zaväzujúce alebo že je príliš odvážne nazývať sa svätými už tu na zemi. Spomeňme si však na fakt, že ak sa pokúšame spojiť svoje srdce s Božím, učíme sa byť svätými už tu a teraz. Ak mu dovoľujeme, aby formoval naše sklony, ak sa učíme dávať mu svoje očakávania, ak k nemu prichádzame aj vtedy, keď sme práve nakričali na svoje deti alebo nezvládli hádku v práci, kráčame cestou svätosti.

Stávame sa svätými nie preto, že sme niečo dokázali alebo zvládli.

V prvých kresťanských časoch sa oslovovali „svätí“ tí, ktorí sa hlásili ku Kristovi. Najskôr len v malom spoločenstve v Jeruzaleme, potom sa pomenovanie rozšírilo na kresťanov v Júdsku a konečne na všetkých kresťanov (porov. Sk 9, 13; Rim 1, 7; 1 Kor 1, 2; Flp 1, 1; Kol 1, 2).

Veriaci v Krista tvoria opravdivý „svätý národ“ a „kráľovské kňazstvo“ - ako o tom hovorí apoštol Peter (porov. 1 Pt 2, 2 - 9).

Jeho život od zvestovania cez účinkovanie je cestou svätosti a posväcovania iných. Svojimi skutkami a zázrakmi, celým svojím životom zjavuje svoju svätosť (porov. Mk 1, 24; 3, 11; Lk 4, 1; 5, 8). Jeho smrť a zmŕtvychvstanie priniesli všetkým ospravedlnenie a posvätenie (porov. Rim 4, 25; 1 Kor 1, 30).

Ježiš sám ukazuje cestu, ktorá vedie k dokonalému životu, a teda aj k Otcovi: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6). Kresťania majú podiel na živote zmŕtvychvstalého Krista vierou a krstom, ktorý im dáva účasť na „posvätení a vykúpení“ (porov. 1 Kor 1, 30). Preto sú „svätými“ (porov. 1 Kor 1, 2; Flp 1, 1) a „chrámom Ducha Svätého“ (porov. 1 Kor 3, 16; Ef 2, 21). Toto povolanie k svätosti spočíva v konaní dobrého, ako hovorí jednoznačne sv. Pavol (porov. Ef 1, 4; Kol 3, 12).

Cirkev si už v začiatkoch uctievala ľudí, ktorí sa životom alebo smrťou osvedčili vo vernosti Bohu. Cirkev vždy verila, že apoštoli a Kristovi mučeníci, ktorí preliatím vlastnej krvi podali najvyššie svedectvo viery a lásky, sú s nami užšie spojení v Kristovi.

Samotný sviatok Všetkých svätých pochádza z východnej časti Rímskej ríše, kde sa už vo 4. storočí slávila spomienka na všetkých mučeníkov. V Ríme určili tento deň na 13. máj, keď bol pohanský Panteón zmenený na Baziliku Panny Márie a Všetkých mučeníkov. Sviatok Všetkých svätých (1. novembra) sa slávil najskôr v 8. storočí v Anglicku a Írsku. Ďalšie cirkevné spoločenstvá v Európe ho prevzali v 9. storočí.

Človek sa nemôže uspokojiť s priemernosťou. Veď ide o plnú a hlbokú opravdivosť ľudského bytia a rozvoja ľudskej osobnosti. Keď chceme zistiť, odkiaľ vychádza tento pohľad, bolo by dobré vrátiť sa ku Knihe Genezis, keď Boh po stvorení človeka muža a ženy videl, že „bolo to veľmi dobré“ (Gn 1, 31). V ňom je obsiahnuté potvrdenie veľkosti človeka a ľudstva, akého je schopný len on, Kristus - Boží Syn. Jedine on vie, čo je v každom človeku (porov. Jn 2, 25).

Nech nás neznechucuje, že azda mnohí svätí majú začadené tváre od sviečok, ktoré ľudia pred nimi zapaľovali, takže sa nedá jasne rozoznať ich pravá tvár. Boli si vždy vedomí, že nič ľudské im nie je cudzie. Preto ani jeden opravdivý svätec nehovoril: mne by sa to nemohlo stať. Ak sa napríklad sv. Peter zaprel Krista, iste si musel klásť otázku: ako sa mi to mohlo stať? Alebo keď sv. Pavol prenasledoval kresťanov, iste sa musel pýtať: ako som to mohol robiť? Vedomie vlastnej nedostatočnosti je jedna zo základných charakterových čŕt v živote svätých.

Hlásali evanjelium menej slovami, ale viac životom. Svätci boli a sú vždy prameňom a počiatkom obnovy aj v najťažších chvíľach dejín Cirkvi. Ak sa niekto pohoršuje nad chybami Cirkvi, ktorá nosí vo svojom lone hriešnikov, a preto sama koná a ohlasuje pokánie, má možnosť vidieť i jej krásu, ktorá žiari v jej svätých. Nie je to jediný pokrok, ktorý kedy existoval a na ktorý má nadviazať ďalší pravý pokrok? Nie sú tie výrazné, až na smrť dôsledné a vytrvalé osoby tisíckrát skutočnejšie než beztvárni ľudia našich čias?

Nemožno poprieť, že viera a svätosť sú cez Kristov kríž a jeho vzkriesenie vecou tejto zeme a sú požehnaním pre svet. Kto by bol veril, že učiteľom Cirkvi sa stane človek, ktorý sa zaujímal o rôzne náuky, zatiaľ čo kresťanstvo odmietal a chodil po hriešnych cestách sveta? Alebo že sa na oltár dostane žena typu Márie Magdalény?! A čo príbeh sv. Augustína, ktorý viedol búrlivý život? Určite viac nám imponujú svätci, ktorí sa nimi nenarodili, ale dokonalými sa stali v spolupráci s Božou milosťou, hoci museli prekonávať mnohé ťažkosti a chyby.

Aktuálne to dokazuje nedávno blahorečený Carlo Acutis. Narodil sa v Londýne v roku 1991, neskôr vyrastal v talianskom Miláne, odkiaľ pochádza rodina. Mal „slnečnú povahu“, ako hovorí množstvo jeho kamarátov. Pracoval s počítačovými programami, strihal videá, tvoril vlastné programy, webové stránky a algoritmy. Jeho vzťah s Bohom bol veľmi intenzívny. Hovorieval: „Eucharistia je moja diaľnica do neba.“ Internet považoval za nástroj novej evanjelizácie. Ako dobrovoľník sa aktivizoval medzi ľuďmi na okraji spoločnosti.

Svätosť teda nie je útek od života, od povinností, nie je to zaznávanie krásy sveta a radosti ani opovrhovanie ľuďmi. Je to hodnota, ktorá nám patrí.

Exhortácia pápeža Františka Gaudete et exsultate (O povolaní k svätosti) obsahuje mnoho zaujímavých a podnetných myšlienok. Podľa neho nie je svätosť nič iné než naplno žitá láska. Preto svätosť sa meria podľa výšky, ktorú Kristus dosahuje v nás, a podľa toho, ako pomocou sily Ducha Svätého modeluje celý náš život podľa svojho života. Hovorí, že sa nemáme báť svätosti. Nepripraví nás o silu, život či radosť, práve naopak. Keď sa stávame tým, čo pre nás Boh Otec pripravil, budeme práve verní svojmu bytiu. To, že sme závislí od neho, nás oslobodzuje z otroctva a pomáha nám spoznať vlastnú dôstojnosť.

Svätosť v rodinách sveta

Kto sa môže stať svätým? Je svätosť prístupná každému alebo len „vyvoleným“? Práve na tieto otázky odpovedá zaujímavá publikácia Dikastéria pre laikov, rodinu a život s príznačným titulom Svätosť v rodinách sveta. A musím povedať, že tá odpoveď je veľmi povzbudivá.

Čitateľ sa môže začítať do príbehu rodičov sv. Terézie z Lisieux - Louisa a Zélie, ktorí sa v posledných rokoch stali možno viac známymi. Avšak v tejto nevšednej publikácii nájdeme aj príbehy pre nás menej známych párov zo Španielska, Talianska, Japonska, dokonca aj mučeníkov počas genocídy v africkej Rwande.

Každá kapitola ponúka krátky životný príbeh, svedectvá manželov alebo ich detí, ktoré sú veľmi autentické. Z prvej ruky sa tak dozvedáme, ako sa žilo v rodinách, ktoré kráčali spolu do neba v atmosfére lásky, pokoja a modlitby. Príklad osobnej a rodinnej modlitby priam žiari zo všetkých príbehov.

Osobne sa mi páči, že každá kapitola ponúka viaceré výroky (tzv. perly svätosti) už vyhlásených alebo budúcich svätcov, ako aj podnety na zamyslenie pre nás, aby sme si odpovedali, ako my sami reagujeme v podobných situáciách. Všetci sa tak môžeme povzbudiť ich príkladom, ale aj refklektovať našu skúsenosť zo života v rodine, v bežných situáciách pri výchove detí…

Niektoré kapitoly ponúkajú aj opis zázrakov na príhovor týchto orodovníkov, ktoré Cirkev uznala za nadprirodzené. Všetky kapitoly končia modlitbou k manželom s prosbou o ich príhovor. Svätosť v rodinách sveta je poučným dielom, ktoré môže každého inšpirovať a povzbudiť v túžbe po svätosti.

Bibliografický popis: 2023. Svätosť v rodinách sveta [Holiness in Families Around the World].

Ako vnímala svätosť Terézia z Lisieux?

Skúsme sa dnes pozastaviť nad svätosťou sv. Terézie z Lisieux, ako ju ona vnímala a prežívala. Najprv sa však zamyslime nad samotným pojmom svätosti.

Vo svojom krátkom, ale bohatom duchovnom živote prišla na to, že svätosť nespočíva vo veľkých veciach, ani v realizácii konkrétneho ľudského programu, ani to nie je metóda zložená z rôznych úkonov. Ako píše svojej sestre Celine z noviciátu... Žiť svätým životom nie je ťažké.

Začnime so svätosťou ako takou. Svätosť je jednoduchá. A cesta k nej je tiež jednoduchá. Ak je svätosť našou úplnou zhodou s Kristom (Rim 8, 29 ; Ef 4, 13), modlitba je školou, v ktorej sa učíme napodobňovať Kristovu lásku k Otcovi, a tak sa sami stávame svätými (KKC 2564). Práve v tejto škole modlitby sa stretávame s naším učiteľom, Duchom Svätým, ktorý nielen osvecuje našu myseľ, ale vedie aj naše činy, aby sme žili sväto. Stručne povedané, svätosť je jednoduchá, pretože sme svätí prostredníctvom jasného pokynu Ducha Svätého.

Uvažujme teraz o tejto božskej škole podrobnejšie. Duch Svätý robí modlitbu jednoduchou. Svätí, jeho žiaci par excellence, toto tajomstvo dobre poznajú. Svätý Ján Damascénsky píše, že modlitba je jednoduchý pohľad na Boha, ktorý k nemu pozdvihuje myseľ a srdce (De fide orth. 3, 24). Svätá Terézia z Avily opisuje modlitbu ako „nič iné ako úzky kontakt medzi priateľmi; znamená to často tráviť čas osamote s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ (Kniha života, 8,5). Čo môže byť jednoduchšie ako byť s priateľom?

„Táto jednoduchosť znie nádherne,“ môžete povedať, „dokonca to znie až veľmi prosto. Prečo sa potom zdá takmer nemožné dosiahnuť svätosť? Skúsenosti ukazujú, že byť svätým nie je také jednoduché. Len sa rozhliadnite okolo seba a uvidíte, akí sú všetci nesvätí! Ak je svätosť taká jednoduchá, prečo sa potom zdá taká zložitá? Prečo nedokážem prekonať nespočetné množstvo vecí, ktoré ma odvádzajú od láskyplného pohľadu na Pána - moju pýchu, moje slabosti, svet…? Iste, môžete byť demotivovaní, keď sa pozeráte okolo seba a vidíte ostrý kontrast medzi svetom a svätosťou, po ktorej túžite. Môžete sa cítiť ako na púšti morálnej núdze, bez najmenšieho jazierka v dohľade: bez niečoho (alebo niekoho), čo môže osviežiť vašu smädnú dušu. Ale svätosť je predsa skutočná! Keď stretnete niekoho, kto je svätý alebo sa tak javí, môžete si povedať: „To je to, čo chcem. Nie je to nemožné. Svätosť je jednoduchá.

Po prvé, nedôveruješ svojim vlastným schopnostiam viac ako Božím? Karmelitánsky otec a duchovný teológ 20. storočia o. Gabriel zo Svätej Márie Magdalény komentuje túto chybu a zároveň nám pripomína jednoduchý liek na ňu: „Pracujeme sami, takmer zabúdame, že v nás je Niekto, kto nám nielen pomáha, ale môže robiť prácu lepšie ako my“ (Božská intimita, 199). Na túto jednoduchú pravdu nesmieme zabúdať! Po druhé, žiadaš Boha o jeho božskú pomoc? Musíš! Emeritný pápež Benedikt XVI. tvrdil: „Človek bol stvorený pre veľkosť - pre samotného Boha; bol stvorený, aby bol naplnený Bohom. Ale jeho srdce je príliš úzke na veľkosť, ku ktorej je predurčené. Rozšíriť? Čo je na tomto jednoduché? No, je to pomerne jednoduché. Boh rozpína srdcia tých, ktorí ho prosia o božskú pomoc a následne prijmú jeho dielo do svojho života. Táto práca sa skomplikuje len vtedy, keď necháme iné veci - vrátane nás samých - stáť v ceste. Prečo je svätosť jednoduchá? Pretože v škole svätosti nám Duch Svätý hovorí, aby sme sa odvrátili od vecí, ktoré to komplikujú. V tomto láskyplnom pohľade opúšťame myšlienku, že svätosť je príliš ťažká.

Naozaj si svätý, Otče, ty prameň všetkej svätosti - tieto slová Eucharistickej modlitby vyjadrujú dve základné pravdy: Božiu a našu svätosť. Božia svätosť je absolútna; tá naša je účasťou na Božej. Je akoby svetlom mesiaca, ktoré odráža žiaru slnka.

Slovom svätý sa vyjadruje absolútna odlišnosť Pána Boha od všetkého stvoreného: Komuže ma teda chcete prirovnať? Budem mu podobný?

O Ježišovi archanjel Gabriel povedal Panne Márii, že Duch Svätý zostúpi na ňu a jej dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn (Lk 1, 35). Skúsenosť a poznanie apoštola Petra je nasledujúce. Vraví Ježišovi: My sme uverili a spoznali, že Ty si Boží Svätý (Jn 6, 69). Prítomnosť Ducha Svätého umožňuje človeku byť svätým.

Do tejto svätosti nerastieme tým, že z vlastnej sily klčujeme zo svojej duše hriechy, ale tým, že sa snažíme mať správny vzťah k Pravému a Živému Bohu.

Svätosť je poslušnosť voči Bohu - znamená milovať iného ako Boh miluje mňa. Svätosť je poslušnosť voči Bohu, dokonca aj vtedy keď mi hrozí z toho ujma. Svätosť je poslušnosť voči Bohu, hľadanie spôsobu ako pomôcť tým, ktorí majú nedostatok (napr. bezdomovcom).

V súčasnom svete je možné žiť život vedúci k svätosti. Boh povoláva aj súčasného človeka k svätosti. Každého jedného z nás. Či už je to laik, kňaz, či žije v stave slobodnom, manželskom alebo zasvätenom… Či ide o deti alebo dospelých. Boh nás neškatuľkuje a dáva toto pozvanie každému z nás.

Nikto sa svätý nenarodí. Svätosť nie je to isté ako detská nevinnosť. To, že niekto je ešte nevinný neznamená, že je svätý. Takisto nie je pravda, že sa niekto stal svätým preto, lebo mal pevnú vôľu, alebo zdedil šťastnú povahu. Svätosť je predovšetkým a prvotne Božou vlastnosťou, človek ju nemôže vytvoriť, ale môže ju prijať v Duchu Svätom. Darcom svätosti je Boh sám. Svätosť sa počína z moci Ducha Svätého a nie z ľudských síl. Svätosť to je Kristus v nás.

Ale človek ho musí chcieť, po ňom túžiť a prosiť. Svätosť nespočíva v dôkladnom realizovaní seba, ale skôr v ochote nechať v sebe miesto pre Zjavenie Božieho Slova. Svätí nechávajú v sebe priestor pre Božiu vládu.

Svätosť nie je klam. Je to objektívna skutočnosť, ktorú je vidno na živote toho, kto zo seba vyžaruje Božiu lásku.

Všetci potrebujeme vzory svätosti, máte nejaký? Viete niečo o svojom krstnom či birmovnom patrónovi? Dajte si výzvu ,,týždeň bez sťažovania“. Ak je to veľa, začnite jedným dňom a postupne skúšajte viac. Keďže svätosť je aj o službe druhým, vedome vyhľadajte osobu alebo skupinu ľudí, ktorá vo vašom okolí potrebuje pomoc.

Sviatok Všetkých svätých v Poľsku

tags: #svatost #je #to #po #com #tuzim