Nádhernou a jedinečnou dominantou mestskej časti Nitra - Dražovce je bezpochyby Dražovský kostolík, nazývaný tiež Kostol svätého Michala Archanjela z 12. storočia. Malebný Kostol sv. Michala Archanjela sa neprehliadnuteľne týči nad krajinou a dáva tušiť, že ide o mimoriadne miesto. Veru, veď pri jeho zrode stál kráľ Štefan I.
Dražovský kostolík je najstarším románskym kostolom na Slovensku a jeden z najmalebnejšie zasadených kostolíkov do krajiny na Slovensku. Stojí vysoko na jednom z výbežkov Tríbečského pohoria. Za priaznivého počasia si užijete krásny výhľad na okolité rozľahlé polia, mesto Nitra, či malé dedinky črtajúce sa v diaľavách.
Kostolík* stojí vysoko na jednom z výbežkov Tríbečského pohoria a je dobre viditeľný už z diaľky. Dražovský kostolík je celoročne uzavretý pre verejnosť okrem 29. septembra. Ojedinelé svadby či omša, ktorá sa tu koná vždy raz do roka, a to 29. septembra, sú výnimkou.
Dostanete sa sem jednoducho MHD z Nitry i autom. Následne na vás čaká už len mierne stúpanie cestičkou na menšiu zelenú lúku.
V Dražovciach nájdeme asi najmalebnejšie zasadenie kostolíka do krajiny na Slovensku. Dnes je táto archeologická lokalita jednou z mestských častí Nitry, no kedysi bola sídlom. Na mieste, kde vrch Zobor vybieha nad krajinu, vidieť Dražovce. Pozornosť na skalnatom kopci púta osamelá stavba.
Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry. Z mesta tam premáva linka MHD č. 2 a 4 (niektoré spoje). Stavba stojí na voľne dostupnom mieste.
Dražovský kostolík je postavený v románskom štýle a bežne nie je prístupný verejnosti, no i tak priťahuje domácich i turistov. Kostol sv. Michala v Dražovciach sa nachádza na vápencovom brale, na mieste starého románskeho hradiska, ktoré je čiastočne viditeľné v hornej časti vŕšku.
Kostolík je jednou z najmalebnejších a najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku. Stojí na výbežku Tribečského pohoria a je dobre viditeľný už z diaľky.
Adresa: Dražovce, Nitra
Patrocínium: sv. Michala Archanjela
Vznik: cca polovica 11. storočia
Doprava:
Autom: Dražovský kostolík sa nachádza nad obcou Dražovce, ktorá je mestskou časťou Nitry. Z centra Nitry je to približne 5 km.
Pešo: Pre milovníkov turistiky je možné využiť aj trasu z vrchu Zobor alebo z obce Podhorany.

História a Architektúra
Historický klenot z 11. storočia bol postavený v 11. storočí a predstavuje typický príklad ranorománskej sakrálnej architektúry. Kostolík bol postavený v 11. storočí a patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku. Jednoduchá jednoloďová stavba malých rozmerov s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovou svätyňou a murovanou ihlanovou vežou bola vybudovaná z kameňa a tehál. Patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku.
Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Prvotný kostolík mal podobu jednolodia s podkovovitou apsidou a loďou užšou oproti dnešnej stavbe o cca 10 - 15 cm, Zachovali sa z neho základy a jeden, miestami dva riadky nadzákladového muriva. Stavba mala maltovú dlážku.
Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál. Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie. Zo staršej etapy sa zachovali obvodové múry do výšky 3 až 3,5 metra po celom obvode, vrátane apsidy.
Táto stavba bola opäť po nejakom čase značne poškodená a následne obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes. Chýbajúce časti boli doplnené už za použitia tehál - ide o hornú časť múrov lode s troma oknami, nadstavbu múrov apsidy a jej klenbu - konchu. Ozdobný prvok v podobe strieškového vlysu na apside i použitie tehlového muriva by mohli súvisieť so stavebnou dielňou pri benediktínskom kláštore v Diakovciach, čo naznačuje datovanie tejto obnovy niekedy do obdobia druhej štvrtiny 13. storočia.
Jednoloďová stavba bola vybudovaná z kameňa a tehál a má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou svätyňou a murovanou ihlanovou vežou. Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časť muriva, na ktorom bol postavený nový kostol, viackrát prestavaný do dnešnej podoby, ale jeho základná štruktúra zostala zachovaná.
Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára. Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí. Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia).
Zmeny a úpravy
Kostolík priebehu v 12. alebo 13. storočia prešiel pod správu zoborského kláštora benediktínov, s čím pravdepodobne súvisí prístavba k južnej stene lode, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa. Archeologický výskum odkryl južnú dvojpriestorovú prístavbu kostolíka, ktorej vznik sa datuje na prelom 12. a 13. storočia a podľa všetkého súvisí s faktom, že kostolík vtedy vlastnili mnísi zo Zoborského kláštora.
Dvojpriestorová prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno alebo dve), vyššie položené. Prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové, vyššie položené. Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom. Prístavba zanikla niekedy v 15. storočia.
Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy. Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia). Západná empora je riešená, na Slovensku pomerne nezvyčajne, v podobe súvislej steny, ktorá sa do lode otvára troma oblúkmi na prízemí i poschodí.
Zaujímavosťou je dlažba kostolíka, ktorá bola kedysi asi meter pod úrovňou terénu a do kostola sa vchádzalo po schodoch. Postupnou prestavbou sa však tento rozdiel vyrovnal. Po roku 1200 bola vo vnútri kostola vystavaná aj tzv. zemepánska empora - tribúna v zadnej časti lode.
Archeologické nálezy
Okolie kostola je bohaté na archeologické nálezy. V rokoch 1989 až 1997 tu bolo odkrytých približne 400 hrobov pochádzajúcich z obdobia 11. až 17. storočia. V okolí kostolíka odkryli celkovo 392 hrobov z 11. až 17. storočia. Tieto hroby obsahovali rôzne predmety, ako mince, ozdoby či súčasti odevu, čo poskytuje cenné informácie o živote a zvykoch obyvateľov tejto oblasti v minulosti.
V okolí kostola sa realizovali aj archeologické výskumy, ktoré prebiehali v rokoch 1989 až 1997. Pri prácach bolo objavené pohrebisko. Pochovávalo sa tu od 11. do 17. storočia a odkrytých bolo približne 400 hrobov, niektoré s výbavou - mince, ozdoby či súčasti odevu. Keďže podložie tvorí skala, hroby boli pomerne plytké a podľa vtedajších zvykov boli telá mŕtvych zakryté kameninou alebo kamennou platňou. Robilo sa tak najmä kvôli divej zveri či poverám.
Pri výskume nároží lode boli na veľkých travertínových kvádroch v nárožiach objavené zvyšky malty, ktorá by podľa zloženia mohla pochádzať až z 9. storočia. V minulosti sa tu našlo 55 hrobov, v ktorých boli rôzne mince, ozdoby a súčasti odevu. Cintorín predstavuje pochovávanie v čase 11. - 17. storočia. Archeologický výskum koncom 20. storočia odkryl 55 hrobov, keďže bol niekoľko storočí pohrebiskom. V mnohých sa našli aj rôzne mince a ozdoby.
Legendy a Poveria
Počuli ste už o legende o Kostole sv. Michala Archanjela? Do akej miery je legenda pravdivá? Legenda vraví, že kostolík dal postaviť sv. Štefan a keď raz navštívil kráľ Zoborský kláštor, ku ktorému patrili aj Dražovce, uvidel vrch a vykríkol, že to miesto stvoril Boh, aby mu tam na jeho slávu postavili kostolík.
To prvé rozpráva príbeh o samotnom vzniku budovy. Tú dal údajne postaviť sám svätý Štefan - kráľ Uhorska. Všetko sa začalo návštevou zoborského kláštora v Nitre, s ktorým vtedajší panovník úzko spolupracoval pri šírení kresťanstva. Cestou späť na svoj hrad prešiel tak, ako už mnohokrát, okolo vrchu obkoleseného rovinou. Z ničoho nič ho však kopček upútal natoľko, že sa rozhodol postaviť na ňom svätý dom.
„Toto miesto tu sám Boh stvoril preto, aby sme tu, na jeho slávu, kostolík postavili! Tak aj bolo, “ uvádzajú historické pramene mesta Nitry. Dvorania kráľa Štefana po tomto vyhlásení nelenili a postarali sa o výstavbu skromného, zato krásneho kostolíka, ktorý slúžil okolitému ľudu hľadajúcemu Boha.
Avšak keď sa začala výstavba, začali sa diať podivné veci. „Keď Dražovčania začali dolovať vo vrchu ukrytý kameň, ako keby im čakany niekto "zabosoroval“. Keď zaťali čakanom do skaly, spod kameňa začala tiecť krv na znak toho, že miesto nebom ustanovené ľudská vypočítavosť narušila,“ uvádza Nitra.
Po čase však obyvatelia potrebovali dolovať kameň ukrytý v samotnom vrchu. Prvý úder čakana otriasol kostolom, druhý úder spustil z miesta, kam nástroj zaťal, krv. „Spod kameňa začala tiecť krv na znak toho, že miesto nebom ustanovené ľudská vypočítavosť narušila. Zvesť o tomto sa veľmi rýchlo rozšírila a kostolík sa stal pútnickým miestom. Raz do roka, na deň sv. Michala, sa tu slúžila slávnostná svätá omša,“ píše mesto Nitra vo svojich povestiach.
Vrava o kostolíku sa začala rýchlo šíriť a stal sa tak pútnickým miestom. Jedného dňa, na sv. Michala tam kostolník upratoval a zjavila sa mu pred oltárnym obrazom žiariaca postava so zlatými vlasmi a malým dieťaťom. Kostolník sa hneď rozbehol do dediny a ohlasoval, že sa stal zázrak, že sa mu v kostolíku zjavila postava Panny Márie spolu s malým Ježiškom na jej ramene.
Druhá legenda spomína zjavenia panny Márie, ktoré si spočiatku nikto nevedeli vysvetliť. „ V deň sv. Michala stál kostolník pred oltárnym obrazom , keď sa náhodou pozrel hore. V tom momente akoby mu nohy vrástli do zeme. Na mieste oltárneho obrazu stála až oslepujúco žiariaca postava, so zlatými vlasmi, zakrývajúc na ramene odpočívajúce dieťatko. Vidiac tento výjav, kostolník zbehol do dediny a kričal: „Stal sa zázrak, v kostolíku sa zjavila žiariaca postava Panny Márie na ramene s malým Ježiškom,“ píše mesto Nitra.
V dedine mu málokto uveril, no tieto výjavy sa odvtedy neustále opakovali a ľudia nevedeli pochopiť, prečo sa to deje. Miestny pastier mal však pre to vysvetlenie. V jedno letné popoludnie pásol miestny pastier stádo v dedine, keď zrazu zaznel prvý akord kostolného zvona, započul zvláštnu hudbu, ktorá vychádzala z kostolíka. Pastier išiel za zvukom a keď vošiel dnu, vidiel tam žiariacu postavu Panny Márie, ktorá smutno ukazovala rukou na rozpadajúcu sa klenbu a na ošarpané steny kostolíka.
Smutná Panna Mária V jedno letné popoludnie pásol miestny pastier stádo v dedine, keď zrazu zaznel prvý akord kostolného zvona, započul zvláštnu hudbu, ktorá vychádzala z kostolíka. Pastier išiel za zvukom a keď vošiel dnu, vidiel tam žiariacu postavu Panny Márie, ktorá smutno ukazovala rukou na rozpadajúcu sa klenbu a na ošarpané steny kostolíka.
Pastier nazrel dnu a tam opäť stála žiariaca postava Panny Márie. Smutno ukazovala rukou na rozpadajúcu sa klenbu kostolíka a na ošarpané steny, prezrádzajú historické pramene mesta.
Žiariaca postava sa rozplynula v momente, keď zaznel posledný úder zvona. Pastier sa ihneď rozbehol do dediny a kričal, že sa znova stal zázrak a vyrozprával im, čo práve uvidel.
Miestnemu pastierovi táto zvláštnosť nedala spávať. Preto jedného dňa, počas horúceho popoludnia vyhnal svoje stádo na vrch. „Keď dolu v dedine zaznel prvý akord kostolného zvona, zrazu u sv. Michala zaznela zvláštna hudba.
Dolu v dedinke mali už predsa nový, krajší kostol, ktorí všetci navštevovali. Morálka, zbožnosť a pracovitosť neobchádzala ani jeden dom, prečo by sa teda svätá Matka objavila na vrchu v ich starej kaplnke?
Dedinčania tak pochopili, prečo sa dejú tieto zjavenia. Prešlo už niekoľko storočí od výstavby kostolíka a pomaly začal chátrať. O kostolík nebolo dobre postarané, bolo vidno hnijúcu strechu, padajúcu klenbu a opadanú omietku.
Božiu Matku trápi schátranosť posvätného miesta. Muž nestrácal čas, len čo Panna Mária zmizla, utekal do dediny rozpovedať pravdu.
Nakoľko kostolík bol pomerne ďaleko a stál na vrchu kopca, dedinčania ho navštevovali len raz do roka, na deň sv. Michala. A tak po poslednom zjavení sa ľudia začali starať o kostolík, zrenovoval sa a odvtedy sa nediali žiadne zjavenia, ktoré by museli upozorniť na zábudlivosť dedinčanov.
„Po poslednom zjavení bol kostolík na kopci zrenovovaný z darov nitrianskeho biskupa a veriacich. Odvtedy sa z roka na rok starajú o jeho dobrý stav, aby nebesia opäť formou zjavenia nemuseli upozorniť obyvateľov na zábudlivosť,“ dodáva mesto Nitra vo svojich legendách a povestiach.
Ak sa pýtate do akej miery je legenda pravdivá, máme pre vás odpoveď. „Pravdou je, že v dražovskom kostolíku sa Panna Mária nikdy nezjavila a táto legenda je iba plodom bujnej fantázie niekdajšieho ľudu Dražoviec. Pravdou je iba to, že základy kostolíka sú z obdobia, kedy žil sv. Štefan,“ vysvetľuje Nitra.
Ďalšiu povesť spojená s dominantou Dražoviec vypovedá obyvateľka mesta Nitry Miriama: „Poznám príbeh o malom koníkovi, ktorého počuť erdžať v kostolíku. Žriebätko tam uviazlo a zahynulo ešte pri jeho stavbe. Vraj sa ešte občas večer objavuje jeho prízrak a hrá sa okolo kostola,“ dodáva.
Dražovský kostolík ako Kultúrna Pamiatka a Filmová Lokácia
Dražovský kostolík sa dokonca stal aj ikonickým symbolom Slovenska. Jeho siluetu mohli obyvatelia nájsť na slovenskej 50-korunovej bankovke vydanej v roku 1993, čo svedčí o jeho výnimočnom postavení v kultúrnom dedičstve krajiny. Kostol bol vyobrazený na slovenskej 100 korunovej bankovke vydanej v roku 1941 a tiež na 50 korunovej bankovke z roku 1993.
Dražovský kostolík (Kostol svätého Michala archanjela) je jeden z najstarších kostolov na Slovensku. Kostol sv. Michala Archanjela Dražovce, foto: Luboslav Tiles, Shutterstock.com
Dražovský kostolík sa objavil na známke k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie a prvých eurových známkach z roku 2009. Pamätať si ho môžete aj z rubovej strany 50 korunovej slovenskej bankovky z roku 1993 a 100 korunovej bankovky z roku 1941.
Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Nitre-Párovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne. Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Tu je však stavba zachytená v zdeformovanej podobe, kvôli efektu tzv.
Úžasnú atmosféru miesta využili aj filmári. Pri kostolíku sa natáčali niektoré scény známeho historického filmu F. Vláčila, Markéta Lazarová a taktiež Adam Šangala, Javor a Juliana, film Tacho či Láska na vlásku. V Dražovciach natáčal Pavel Dvořák príbeh s názvom Meluzína z cyklu Stopy dávnej minulosti a úžasnú atmosféru miesta využili aj filmári. Pri kostolíku sa natáčali niektoré scény známeho historického filmu F. Vláčila, Markéta Lazarová a taktiež Adam Šangala, Javor a Juliana, film Tacho či Láska na vlásku. Polohu kostolíka využili pre natáčanie svojich videoklipov aj napr.
V Dražovciach natáčal Pavel Dvořák (†) príbeh s názvom Meluzína z cyklu Stopy dávnej minulosti (1. časť, 2. časť).

Súčasnosť
V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím kostolík sv. Michala prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a sv. omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna. Bohoslužby: slúžia sa len raz do roka, pri príležitosti sviatku patróna sv. Michala.
Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr. Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň ťažil z kopca, na ktorom stál.
V rokoch 1989 až 1997 sa tu uskutočnili štyri archeologické a umeleckohistorické prieskumy, na ktoré nadviazala pamiatková obnova.
Stavba je v pomerne dobrom stave. Obnova kostola však nebola vykonaná v celkom vyhovujúcej kvalite. V dôsledku svojej polohy mimo obce býva aj terčom útokov vandalov. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi.
Jednoduchá, ale pôsobivá románska architektúra v kombinácii s úžasnými výhľadmi robí z tohto miesta dokonalý cieľ pre milovníkov histórie a prírody. Z brala sú krásne výhľady na Nitru, Nitriansky hrad a okolie.
Dražovský kostolík je ľahko dostupný. Prísť sem z obce Dražovce zvládne každý, vrátane starších ľudí a menších detí. Najmä ak si výstup skrátite parkovaním v lese neďaleko kostola. Okolie kostola predstavuje trávnatú lúku, takže tu môžete nechať pobehovať deti.

Výhľady z okolia kostola
Dražovský kostolík je ľahko dostupný z Dražoviec, kde na jej konci bolo vybudované menšie parkovisko pre návštevníkov kostola. Z tade už je to potom nenáročným chodníkom len pár minút pešo ku kostolu. Trasa vedie po zelenej turistickej značke. Výstup trvá zhruba 10 minút.
Mnohí návštevníci si však trasu skracujú a parkujú o niečo vyššie uprostred lesa pri závore. Miest na parkovanie tu je však limitovaný a dokáže tu byť vcelku chaos, najmä ak je voľný deň a pekné počasie.
Zaujímavým tipom na výlet je trasa k Dražovskému kostolíku od Liečebného ústavu cez Meškov Vrch, Pliešku a miestne vinice, ktoré sa nad Dražovcami rozprestierajú. Dá sa tu spraviť veľmi pekný okruh.
Okolie Dražovského kostolíka ponúka viacero vyhliadkových miest s viac ako polkruhovými výhľadmi. Nedovidieť akurát na sever, kde vo výhľadoch bráni les, nachádzajúci sa kúsok za kostolom. Najlepšie výhľady sú z okrajov skalného zrázu.
Výhľady sú prevažne na rovinatý terén Podunajskej pahorkatiny. Dobre vidno severozápadnú časť Nitry. Nie je však problém dovidieť i ďalej do mesta. Je však dobré si pribaliť ďalekohľad. Tak isto si možno severozápadným smerom všimnúť kontúry pohoria Považský Inovec. Ak máte šťastie na počasie a čistý vzduch, vidieť až do Malých Karpát.
Orientácia miesta prevažne na juh spôsobuje počas sparných dní nepríjemný opar, ktoré výhľady mierne znepríjemňujú.
Prehľad Stavebných Fáz
| Stavebná Fáza | Obdobie | Charakteristika |
|---|---|---|
| 1 | cca polovica 11. storočia | Neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou |
| 2 | 12. storočie | Nový kostol s polkruhovou apsidou |
| 3 | druhá štvrtina 13. storočia | Obnova kostola s použitím tehál, strieškový vlys |
| 4 | prelom 12. a 13. storočia | Prístavba k južnej stene lode (pustovňa) |
| 5 | 13. storočie | Vybudovanie tehlovej empory a veže |
| 6 | koniec 18. storočia (1780) | Nadstavba obvodových múrov, úprava empory a okien |
Zdroje
- Paulusová, S.: Kostol svätého Michala v Nitre-Dražovciach. In: Pamiatky a múzeá č.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny.
- Ruttkay, A. T.: Archeologický výskum kostola sv. Michala v Dražovciach a na jeho okolí. In: Dávne dejiny Nitry a okolia vo svetle najnovších archeologických nálezov. Zborník z konferencie konanej pri príležotosti Dňa Nitranov 2. júla 2005.
- Paulusová, S.: Dražovce, románsky Kostol sv. Michala - pamiatkový výskum a metodiky obnovy. In: Ranostredoveká sakrálna architektúra Nitrianskeho kraja. Zborník z rovnomenného seminára. KPÚ v Nitre, 2011, str.
- Botek, A.: Veľkomoravské kostoly na Slovensku a odraz ich tradície v neskoršom období.
- Rajec, A. a kol.: Dražovce. Minulosť a prítomnosť (1113 - 1996).
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly.
tags: #kostol #sv #michala #archanjela #nitra