Keďže kríza, ktorá postihla po II. vatikánskom koncile Cirkev sa eminentne prejavuje v úpadku liturgie a úpadok liturgie sa prehlbuje predovšetkým kvôli stále väčšej neznalosti a nevzdelanosti, je užitočné neprestajne opakovať a pripomínať význam a zmysel najzákladnejších liturgických pojmov, definícií a princípov.
Aby sme sa vyhli konfúzii a zmätku, ktorý spôsobujú moderní liturgisti svojím nekontrolovaným experimentovaním, budeme čerpať z knihy Liturgický katechizmus pre mladých a starých, ktorý vydala v roku 1919 Societas Sacratissimi Cordis Jesu. A pretože v roku 1919 sa v latinskej časti katolíckej Cirkvi, až na niekoľko výnimiek, používal Rímsky rítus, teda obrad, ktorý dnes označujeme za „tradičný“, môžeme tento krátky text nazvať Malým katechizmom tradičnej liturgie.
Čo je liturgia?
Liturgia je forma verejnej bohopocty, ktorú Cirkev predpisuje a usporadúva. Teológia učí, že Cirkev je živé telo, organizmus, ktorý má, ako celok, povinnosť vzdávať chválu a prinášať obetu Všemohúcemu Bohu. Na splnenie tejto povinnosti vytvorila Cirkev zvláštnu formu modlitieb a bohoslužobných úkonov, ktorú nazývame liturgiou. Liturgia je teda oficiálna modlitba Cirkvi. V nej Cirkev vzdáva Bohu úctu a privoláva Jeho požehnania, vzdáva Mu vďaky a prináša Mu zmiernu obetu.
Prostredníctvom liturgie posväcuje každú časť dňa i noci a premieňa celý rok na nepretržitý kruh modlitby. Stredobodom tejto liturgie je svätá omša, v ktorej je Najsvätejšia obeta obklopená nádherným súborom modlitieb a obradných úkonov. Okrem omše tu máme Kánonické hodinky - breviár, čiže celodennú modlitbu rozdelenú a predpísanú na určité denné a nočné hodiny.
Tajomstvo Božieho vykúpenia je v priebehu roka rozdelené do rôznych fáz, podobne ako hranol rozkladá svetlo na rôzne farby, čím vzniká rad sviatkov pokrývajúcich celý liturgický rok. Advent nás svojím pochmúrnym, no radostným očakávaním privádza k Vianociam, po ktorých nasleduje, ako príprava na sviatky Umučenia a Zmŕtvychvstania, prísne obdobie Pôstu. Veľkonočné obdobie nám prináša 40 dní radosti a vrcholí slávnosťou Turíc. A potom opäť kráčame k ďalšiemu Adventu.
Takýmto spôsobom je pestovaná a zušľachťovaná spirituálna a morálna stránka kresťanského života, tu sa formuje pravý katolícky charakter.
Definície a princípy liturgie:
- Význam slova liturgia: Pôvodne to znamenalo verejnú povinnosť, službu štátu, ktorú občan vykonával bezplatne. Neskôr to znamenalo všeobecnú službu verejného charakteru.
- Prvé objavenie slova v Písme: V Septuaginte sa používa pre verejnú chrámovú bohoslužbu (Exodus xxxviii). Odtiaľ pochádza náboženský význam tohto slova, je to úloha kňazov, rituálna služba v chráme (Joel).
- Pojem liturgie dnes: Celý komplex oficiálnych bohoslužieb, všetky obrady, ceremónie, modlitby a sviatosti Cirkvi. V protiklade k liturgii stoja súkromné pobožnosti.
- Rozpoznanie liturgických bohoslužieb: Liturgické sú tie bohoslužby, ktoré sú obsiahnuté v niektorej z oficiálnych liturgických kníh: napr. kompletórium je liturgická modlitba (je to súčasť liturgie hodín), ale ruženec nie je.
- Význam slova liturgia v gréckej cirkvi: Grécka cirkev ho obmedzuje na hlavnú oficiálnu bohoslužbu - obetu svätej Eucharistie, ktorú my v našom latinskom obrade nazývame svätá omša. Keď Grék hovorí o svätej liturgii, myslí tým iba eucharistickú bohoslužbu.
Stručná história liturgie
Liturgické knihy
Liturgické knihy sú všetky knihy vydané autoritou Cirkvi, ktoré obsahujú texty a pokyny pre jej oficiálne bohoslužby. Medzi liturgické knihy patria:
- Misál
- Pontifikál
- Breviár
- Rituál
- Biskupský ceremoniál
- Memoriale rituum
- Martyrológium
Rímsky misál
Rímsky misál, ktorý používame v tradičnej liturgii, bol vydaný svätým Piom V. v roku 1570. Bol revidovaný v niekoľkých nasledujúcich pontifikátoch, podľa potreby boli pridané nové omše, ale stále je to ten od Pia V. (pozn. red.: posledná revízia bola urobená za Jána XXIII. v roku 1962. Misály samozrejme existovali aj pred rokom 1570, ale až do Tridentského koncilu nebola kontrola nad obsahom Rímskeho misála vykonávaná centrálne a systematicky. Preto jestvovalo množstvo lokálnych variácií, ktoré sa viac či menej líšili. Reformácia a množstvo bludov, ktoré priniesla, si vyžiadali prísny dohľad nad vieroučným obsahom liturgických kníh a revízia, ktorú sv. Pius V. inicioval, odstránila, nakoľko to bolo možné, novšie, duplicitné alebo neorganické prídavky a úpravy Rímskeho kánonu, ktorý bol definitívne hotový už za sv. Gregora Veľkého).
Text misála obsahuje:
- Prvá časť obsahuje „Proprium de tempore“ texty omšovývh modlitieb od prvej adventnej nedele do poslednej po Turíciach. Proprium každej omše (vlastná, príslušná sada modlitieb) je uvedené tak, ako v cirkevnom roku nasledujú, teda chronologicky.
- Ordinárium omše je tá časť omše, ktorá sa nikdy nemení - s výnimkou prefácií a niekoľkých drobných zmien, ktoré sú predpísané na niektoré sviatky.
- Druhá časť misála obsahuje „Proprium sanctorum“, teda sady omšových modlitieb na sviatky svätých, ktoré sa vyskytujú počas roka. Začína sa vigíliou svätého Ondreja, ktorá zvyčajne pripadá na začiatok adventu.
- Tretia časť obsahuje omšové texty pre rôzne príležitosti, teda všeobecné omše pre apoštolov, mučeníkov, panny atď. Tiež omše za zosnulých a aj zbierku votívnych omší a špeciálne omše pre určité diecézy.
Ďalšie liturgické knihy
- Pontifikál: Kniha s textami modlitieb a obradov, ktoré náležia biskupovi a obsahuje obrady birmovania, kňazskej vysviacky, požehnania opátov, konsekrácie kostolov, oltárov, kalichov atď.
- Breviár: Obsahuje celé Božské ofícium (Divinum officium), nie však texty pre jeho spev v chóre. Po koncile sa Breviár občas nazýva liturgiou hodín. Je rozdelený na štyri časti: zima, jar, leto, jeseň. Všetci kňazi a členovia niekoľkých rehoľných rádov, muži aj ženy, majú povinnosť modliť sa Božské ofícium.
- Rituál: Obsahuje všetky bohoslužby a obrady, ktoré potrebuje kňaz okrem tých, čo sú uvedené v misáli a breviári; Rituál obsahuje pokyny pre udeľovanie rôznych sviatostí, procesie, pohreby, exorcizmy atď.
- Biskupský ceremoniál: Napriek svojmu názvu obsahuje veľa materiálu potrebného aj pre iných ľudí ako sú biskupi. Obsahuje všeobecné pokyny pre bohoslužby konané biskupom i pre biskupových asistentov, úplné pokyny pre všetko, čo súvisí s omšou, Božským ofíciom, jeho spevom v chóre a príslušnými obradmi. Je to nevyhnutný doplnok k rubrikám misála, breviára, rituálu a pontifikálu.
- Memoriale Rituum: Tzv. Malý rituál dáva pokyny pre určité obrady, požehnanie sviečok, popola, palmových ratolestí atď., v menších kostoloch, kde nie je ani diakon, ani subdiakon.
- Martyrológium: Je to rozšírený kalendár, ktorý uvádza mená a veľmi krátke záznamy o všetkých svätých (nielen mučeníkoch), ktorí sú každý deň komemorovaní na rôznych miestach.
Liturgické farby
Liturgické farby sú:
- Biela
- Červená
- Zelená
- Fialová
- Čierna (pozn. red.: v novej omši bola čierna farba zrušená a nahradená fialovovu)
Liturgický spev
V prísnom zmysle slova „spev“ znamená melódiu vydávanú len ľudským hlasom; v širšom zmysle sa slovo používa aj na označenie spevu sprevádzaného nástrojmi; môže tiež znamenať samotnú inštrumentálnu hudbu. Liturgický spev znamená liturgickú alebo posvätnú hudbu.
Posvätná hudba zahŕňa štyri odlišné, ale vzájomne podriadené prvky: jednoduchý spev; harmonizovaný spev; jeden alebo druhý sprevádzaný organom a nástrojmi; a organ a nástroje samotné.
Jednoduchý spev (cantus planus) je synonymom pre gregoriánsky alebo rímsky chorál, pod ktorým sa dnes rozumie nielen raná cirkevná hudba, ale všetky podobné skladby napísané až do konca 16. storočia, ba aj neskôr.
Rímsky spev sa nazýva aj gregoriánsky, pretože tento dôstojný a slávnostný spev bol vyučovaný a zdokonalený v škole založenej svätým Gregorom Veľkým, pre ktorú on daroval pozemok a dva domy. Zozbieral do jedného zväzku, nazývaného Antifonár, všetko, čo sa malo spievať počas omše a iných cirkevných obradov. Chcel, aby sa tieto spevy rozšírili po celej latinskej Cirkvi. Hovorí sa, že sám dával hodiny tohto spevu a učil menšie deti. Keď boli jeho žiaci dostatočne spôsobilí, rozposlal ich do Anglicka a Francúzska.
Hudba, ktorá sprevádza neliturgické funkcie katolíckej bohoslužby, sa zvyčajne a náležite nazýva mimoliturgická. Hudba pre tieto účely by mala čo najviac prevziať charakter bez extrémnej prísnosti liturgickej hudby.
Liturgie vo východnej a západnej cirkvi
- Hlavné liturgie používané v súčasnosti vo východnej cirkvi: Liturgia svätého Jána Zlatoústeho. V jej slovanskej forme sa používa v ruskej cirkvi v samotnom Rusku. Používa sa samozrejme aj v Grécku a aj Bulharsku, Albánsku ako aj u zjednotených Grékov štyroch patriarchátov a niektorých ďalších. V určitých dňoch v roku sa namiesto liturgie svätého Jána Zlatoústeho používa liturgia svätého Bazila.
- Liturgie západnej cirkvi: S výnimkou jedného alebo dvoch obradov prevažuje rímska liturgia. Ambroziánska liturgia sa používa v Miláne a mozarabská liturgia v Tolede v Španielsku.
Ambroziánska liturgia
Ambroziánska liturgia, nazvaná podľa svätého Ambróza, biskupa Milána v roku 374, je veľmi starobylá. Milánčania tvrdia, že je dielom svätého Barnabáša, apoštola. Mnohé pokusy o zrušenie tohto obradu a nahradenie rímskym boli neúspešné.
Nepovoľuje „Agnus Dei“ okrem omší za zosnulých. Na Veľkonočnú nedeľu sú predpísané dve omše, jedna pre novo pokrstených a jedna pre sviatok, a počas celého pôstu nie je v piatok omša.
Mozarabská liturgia
Mozarabský obrad je prežitok gótskej liturgie, ktorá sa kedysi používala v celom Španielsku, ale teraz je obmedzená len na mesto Toledo.
Sarumský rítus
Sarumský rítus dominoval v celej Veľkej Británii až do vlády kráľovnej Márie v roku 1560, keď bola prostredníctvom kardinála Pola zavedená pravidelná rímska liturgia.
Sarumský obrad zaviedol svätý Osmund, biskup Sarumu vo Wiltshire v Anglicku v roku 1078 a bol známy pre svoju veľkoleposť.
Rehoľné rády s vlastnými obradmi
Tri rehoľné rády majú vlastné obrady, a to kartuziáni, karmelitáni a dominikáni (pozn. red.: po II. vatikánskom koncile však tieto rády svoje vlastné obrady poväčšine opustili a prijali NOM).
Druhy omší
- Slávnostná omša - Missa Solemnis: Slávi sa s diakonom a subdiakonom a množstvom asistencie, kňaz ju celú spieva a časti ako Glória, Krédo, Kyrie, Agnus Dei atď. nespieva ľud, ale schola.
- Missa Cantata: Jednoduchá spievaná omša je slávnostná omša slúžená bez diakona a subdiakona.
- Missa privata: Recitovaná omša, v anglicky hovoriacich krajoch Low mass, sa slúži bez diakona a subdiakona a bez obvyklých znakov slávnostnej omše. Kňaz nespieva.
- Konventuálna omša: Tá, ktorú sú kanonici pridružení ku katedrále povinní sláviť denne okolo Tercie - teda okolo 9. hodiny.
- Svadobná omša: Špeciálna bohoslužba - iná ako omša vedená v misáli ako omša za ženícha a nevestu. Svadobná omša má niekoľko obradov, ktoré sú pre ňu jedinečné. Je veľmi starobylého pôvodu a kánon je po Pater Noster prerušený obradom požehnania novomanželov.
- Zlatá omša: Omša, ktorá sa kedysi slávila v stredu kántrových dní v advente na počesť Matky Božej. Bola to mimoriadne nádherne a bohato slúžená slávnostná omša - Missa Solemnis - a často trvala tri alebo štyri hodiny. Účastnil sa jej biskup a všetci jeho kanonici.
- Votívna omša: Omša, ktorá nie je v súlade s propriom daného dňa. Keďže každý deň v roku má svoju vlastnú omšu, kedykoľvek sa tento poriadok naruší, omša, ktorá sa namiesto toho slúži, sa nazýva votívna. Votívne omše sa nesmú sláviť v nedeľu, ani počas oktávy Vianoc, Zjavenia Pána, Veľkej noci, Turíc, Božieho tela, ani počas Veľkého týždňa. Vo votívnych omšiach sa vynecháva „Glória in Excelsis“ a Krédo a vždy sa pripomína komemoruje omša z daného dňa. Výnimkou je votívna omša o anjeloch a v sobotnej votívnej omši o blahoslavenej Panne Márii, kde je povolené „Glória in Excelsis“.
- Polnočná omša: Teraz povolená len na Vianoce, ale polnočné omše boli bežné počas čias prenasledovania a neskôr mali niektoré sviatky privilégium polnočnej omše.
- Zádušná omša: Omša za zosnulých. Zádušné omše sa zvyčajne slúžia:
- keď osoba zomrie, alebo v ktorýkoľvek deň medzi dňom smrti a dňom pohrebu;
- na tretí deň po smrti, na pamiatku vzkriesenia nášho Pána;
- na siedmy deň;
- na tridsiaty deň;
- rok po smrti - teda na výročný deň.
Oltár
Oltár je posvätný stôl, na ktorom sa slúži omša. Predtým, než sa na ňom môže slúžiť omša, musí byť najprv posvätený biskupom.
- Pravá a ľavá strana oltára: Sú pomenované podľa pravej a ľavej ruky Ukrižovaného, ktorý na oltári musí byť umiestnený. Pravá strana sa volá aj strana evanjelia a ľavá strana je strana epištoly. Ak je kostol orientovaný podľa tradície - presbytérium smeruje na východ, potom je kňaz pri celebrovaní obrátený na východ a evanjeliová strana mieri na sever a epištolová strana na juh.