Svet nás obklopuje množstvom symbolov. Nosíme ich na oblečení, šperkoch, módnych doplnkoch, dávame si ich do bytov a neprekáža nám, že ich používajú aj naše deti. Považujeme ich za módne a ani si neuvedomujeme, že by na nich mohlo byť niečo zlé. Argumentujeme tým, že v ich podstatu neveríme, len ich radi nosíme, alebo tým, že sa nám momentálne páčia. Je to ako zavesiť si na krk kúsok uránu a dúfať, že nám neublíži. Vieme, odkiaľ k nám prišli tieto symboly, alebo je nám to ľahostajné? Ľahostajnosť voči znameniam a mávnutie rukou nad tým je hriech, ktorý z dnešnej spoločnosti veľmi kričí.
Ľahostajnosť je jeden zo siedmich hlavných hriechov. Kde ho nájsť? Pod hriechom lenivosti. Existuje totiž aj duchovná lenivosť, teda ľahostajnosť, ktorá je spôsobená duchovnou otupenosťou rýchlej doby, v ktorej žijeme. Do každého človeka však Boh zasadil semienko svedomia. Ak dovolíme Duchu Svätému, aby ho správne polieval, bude prekvitať a prinášať úrodu pre našu obživu tela a duše.
Slováci sú národ veľmi kresťansky založený a tých sviatkov je najviac cirkevných. Niekedy sa veľmi čudujem, že obchody sú vtedy plné ľudí na miesto toho aby slávili v pokore, v tichu a v kruhu svojej rodiny. Zdá sa mi to správanie také dvojtvárne. To je presne tá vec rozmýšľania....pokora, dodržiavanie sviatkov to je len okrajová vec vtedy ako to komu vyhovuje.
No, pre mňa je naopak prekvapujúce, že stále niekto poukazuje na to, že príslušníci cirkvi nie sú bez hriechu. Nevnímam ako nedodržiavanie sviatkov to, že človek ide do obchodu. Keď viem, že v nedeľu pôjdem okolo obchodu, ktorý bude otvorený a treba mi kúpiť napr. múku, ktorú budem potrebovať v nedeľu poobede, tak jednoducho nepôjdem kvôli múke do obchodu v piatok. Že sa zdržím 20 min. neznamená, že netrávim čas s rodinou ... .
Je každého osobná vec ako sviatky trávi. Ak niekomu z vyhovuje, že bude v práci v nedeľu a v pondelok bude mať voľno, tak asi vie prečo. Zvyknem sa rozpravat s predavackami, nemyslim si, ze su nadsene z pracee pocas sviatkov, minimalne vianocnych, velkonocnych ... A predavačka, ktorá živí rodinu určite pôjde do práce radšej cez sviatok ako na úrad práce.
Veľký piatok aj pred revoluciou bol cirkevný sviatok len to nebol deň pracovného voľna a vlastme všetky pridané dni pracovného pokoja -voľna po revolúcii sú prevažne cirkevné. Tie sa za socializmu "nenosili"... Potraviny boli otvorené v každej mestskej časti v nedeľu do 11 hodiny, som katolíčka a u nás nebol veľký piatok sviatok, robili sa práce skôr okolo domu, presádzali sme kvietky a také ale nebolo to ako sviatok tak ako aj biela sobota či zelený štvrtok, chodilo sa na omše a ku hrobu , krížové pašie ale nie sviatok, sviatok bol iba veľkonočný pondelok.
Písala som si cez internet s dievčinou, ktorá sa privydala do ortodoxnej židovskej rodiny. Byvali v New Yorku. A táto rodina sa komplet v piatok večer "odpojila". A všetci sa venovali sebe navzájom.
Židia a ich sv. písma v kresťanskej Biblii | vKONTEXTE
dan-cula opäť Ti , je to len o zvyku a zmýšľaní ľudí. sme rozpišťaní. Naučili sme sa tak. Lebo máme tú možnosť. A neriešime, čo na to predavačky, ich rodiny, deti... Keď nebude možnosť nakupovať cez sviatky, tak si proste zasa odvykneme. Mňa ináč udivuje, NAČO potrebujú ľudia pred sviatkami tie haldy potravín, čo ide koniec sveta?? Fakt to všetko pojedia?? Fakt to všetko pojedia?? Toto je mimo mňa, zdá sa mi to plytvanie. Vypekať, vyvárať, napchávať sa do aleluje, o tom predsa sviatky nemajú byť...
Najsmutnejšie na tom všetkom je že už nieto inej práce väčšinou iba predavbačka, ale dokedy ľudia budú ešte bezhlavo nakupovať? Vieš, zamýšľam sa na túto tému dlhodobo. A vyšlo mi z toho, že to je proste vývoj. V ľudskej histórii existovalo už veľa takých povolaní, ktoré boli, boli potrebné a s vývojom ich už netreba. Zanikli. Napríklad debnár, kolesár, garbiar. Títo sa nájdu ešte občas aj dnes. Ale taký nočný hlásnik, obecný bubeník.... to už asi ani nie.je to proste vývoj. Kam to speje, netuším.
Ona s kolegyňami je proti tomu, aby nemohli cez sviatky robiť. Údajne im dosť zákazníkov zobrali internetové predajne a tak tiež si uvedomujú, že to pre nich bude znamenať prepúšťanie, príp. skrátené úväzky, lebo majiteľ si na silnejšie obdobia vezme radšej brigádnikov ako platiť stálych zamestnancov so všetkými platenými sviatkami, kedy on je na nule.Riešenie vidím hlavne v tom, že štát by konečne odbúral zbytočnú byrokraciu pre podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí a tak tiež znížil ich odvodovú záťaž.
Katolícka cirkev vs. anjeli. Často sa môžeme stretnúť s dvomi extrémami. Prvý je ten, že prítomnosť anjelov ako veriaci spochybňujeme, respektíve z katolíckej náuky vylučujeme. Ten druhý extrém zas pobáda mnohých k upätosti na tieto duchovné bytosti a zablúdenie do ezoterických vôd. Poďme sa v úvode pozrieť na lingvistické pozadie a význam tohto slova. V hebrejčine sa stretávame s výrazom „Malak“, čo znamená „poslanie, posolstvo, posol“. V tomto význame poslom nemusí byť len „Boží posol“, ale i ľudský (napríklad kráľ, kňaz). Až príchodom Vulgáty sv. Hieronyma sa rozdeľuje pôvodný význam na dve samostatné slová. Nuncius - „ľudský posol“, dnes je jeho predstaviteľom Sv. Otec a potom samotný Angelus - „anjel“, rozpráva v relácii pre TV LUX prof. V duchu tradície, ktorá sa opiera o Sv. Písmo, je anjel Božie stvorenie, duchovná, nemateriálna bytosť, ktorú stvoril Boh za určitým zámerom. Anjelmi nazývame tých duchov, ktorí majú určité poslanie. Ostatní, ktorí nespĺňajú toto poslanie smerom k ľuďom, nazývame duchovia. Dobrí alebo zlí. Majú rozum a vôľu, začali jestvovať v čase, sú osobní a nesmrteľní - rozpráva prof. Katechizmus Katolíckej Cirkvi (bod 329) upresňuje ich podstatu: ,,Svätý Augustín o nich hovorí: „,Anjel‘… je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pýtaš na službu, je to anjel: podľa toho, čím je, je duch; podľa toho, čo koná, je anjel.“ Anjeli sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. I v Ježišovom živote anjeli zohrávali určitú úlohu. Tu si vždy treba uvedomiť, že sú poslami. Oni nie sú tí, čo sami niečo dávajú. Toto uvedomenie nám pomáha rozlíšiť, či sa ponúkané informácie alebo učenie o anjeloch sústreďujú na duchovné bytosti ako na koncové dobro alebo nás smerujú k Bohu.
Inak napísané, pre týchto ľudí neexistujú dni pracovné a dni pracovného pokoja, či štátne sviatky ako to majú bežní ľudia s pravidelným pracovným časom, ale poznajú iba dni pracovné a dni voľna. Čiže napr. Streda môže byť pre nich rovnako pracovným dňom ako nedeľa a naopak Sobota a Štvrtok voľnými dňami.A práve preto používam termín "katolibanci", pretože oni nebojujú za zákaz predaja v stredu alebo v sobotu, ale práve IBA a LEN v nedeľu, pretože ideologicky je to pre nich "špeciálny deň". Lenže na Slovensku žijú aj ľudia bez vyznania, čo oni akosi nechcú rešpektovať.Ja nemám problém s tým, aby slušní veriaci chodili v nedeľu do kostola a nie do obchodu, dokonca im, hoci so zaťatými zubami, tolerujem aj tie kostolné zvony už o 6:00 hod.
Jedno z prikázaní Desatora, ktorým kresťania azda najmenej rozumejú a zároveň ho najviac porušujú, je, paradoxne, to, ktoré je v Biblii najdetailnejšie opísané (Ex 20:8-11 a Dt 5:12-15). Jasný - hoci zďaleka nie jediný - prejav tohto neporozumenia je nedeľné nakupovanie. Hneď na úvod chcem čitateľov ubezpečiť, že mojím zámerom nie je ukazovať prstom a ani pripomínať zlyhania. Taký prístup nepovažujem za najlepší pre dosiahnutie pozitívnej zmeny v ľudskom myslení a konaní. Navyše, v mojom teologickom a etickom myslení sa diskutovaná téma dostala do popredia len nedávno, vďaka predmetu, ktorý som absolvoval s profesorkou Claire Wolfteichovou na Bostonskej univerzite. S touto námietkou som sa stretol aj po uverejnení svojho komentára Život bez teplých nedeľných rožkov ako symbol spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti v Denníku N.
V ostatných troch desaťročiach pozorujeme zvýšený záujem o „sabat“ medzi kresťanskými teológmi, čoho výsledkom je nárast literárnej tvorby v príslušnej oblasti najmä v anglickom jazyku. Nepochybne k tomu prispela aj doba, v ktorej žijeme - stali sme sa bohatšími na materiálne veci, ale chudobnejšími na čas. Aj v slovenčine je dostupný pozoruhodný dokument, ktorý je záväzný pre katolíckych veriacich, ale podnetný môže byť pre všetkých kresťanov: Apoštolský list Dies Domini z roku 1998, v ktorom sa pápež Ján Pavol II. detailne zamýšľa nad témou svätenia nedele. Považujem za chybu, že sa tomuto listu nevenuje medzi kresťanmi väčšia pozornosť - ak by sme jeho posolstvu rozumeli a uviedli ho do praxe, nedeľné tržby v nákupných centrách by poklesli.
V rámci židovskej aj kresťanskej tradície sa stretávame s rôznymi ponímaniami (teológiami) sabatu. Ja som sa o sabate najviac naučil v univerzitnom prostredí - naprieč náboženskej rozdielnosti - a bola to fascinujúca skúsenosť, ktorá mi pomohla objaviť nové obzory. Ak sme sa s kolegami, z ktorých väčšina pôsobí v duchovnej službe, na niečom zhodli, bolo to presvedčenie, že ak chcú kresťania zmysluplne „pamätať na deň sviatočného odpočinku“, musia načrieť do studnice židovskej tradície. Pomôcť im v tom môže útla, ale myšlienkovo bohatá knižka The Sabbath: Its Meaning for Modern Man (v českom preklade Šabat: jeho význam pro současného člověka) z pera židovského teológa a etika Abrahama J. Autor pomocou výstižných metafor opisuje sabat ako „prítomnosť Boha vo svete“, „chrám v čase“, „radosť, svätosť a odpočinok“, „exodus z napätia“ či „ochutnanie večnosti“ a jeho zachovávanie nezužuje na rituálny formalizmus alebo súbor príkazov a zákazov. Zaujímavosťou je, že na Heschelovu knihu odkazuje aj Ján Pavol II.
Spomedzi súčasných kresťanských autorov sú na tému sabatu hodné pozornosti myšlienky praktickej teologičky Dorothy Bassovej. Jej teológia sabatu je holistická a dobre sprostredkováva jeho kresťanské chápanie. Sabat vníma z hľadiska odpočinku aj bohoslužby a zvýrazňuje jeho spojitosť s veľkonočným tajomstvom. Ďalším pozitívom je, že Bassová dodržiavanie sabatu nevníma len v zmysle prikázania, ale tiež ako „dar“, ktorý Boh pozýva ľudí „rozbaliť“.
Ďalším paradoxom je, že aj protinábožensky zameraný komunistický režim rešpektoval nedeľu ako „deň pracovného pokoja“. Vráťme sa k našej hlavnej téme. Uctievanie Boha v dome Božom s ľudom Božím je neoddeliteľnou súčasťou svätenia nedele, avšak zredukovať význam kresťanského sabatu na návštevu kostola by bolo nesprávne. Marva Dawnová je príkladom kresťanskej teologičky, ktorá čerpá zo židovskej tradície a usiluje sa zachovávať sabat mnohorozmerne a v plnosti. Zaujímavé je Dawnovej komplexné chápanie jednotlivých aspektov sabatu - napríklad „odpočinok“ nie je zredukovaný na fyzický, ale zahŕňa aj duchovný, intelektuálny a emocionálny odpočinok. O to sa usiluje aj filozof a teológ Norman Wirzba vo svojej knihe Living the Sabbath: Discovering Rhythms of Rest and Delight, keď zdôrazňuje potrebu žiť, a nielen zachovávať sabat. Podľa Wirzbu by správne chápanie sabatu malo ovplyvniť aj vzťah kresťanov k osobnej spotrebe či životnému prostrediu.
Biblický teológ Walter Brueggemann vo svojej knihe Sabbath as Resistance: Saying No to the Culture of Now rozširuje naše chápanie sabatu, keď ho prezentuje ako prorocký symbol kresťanskej identity. Veriaci, ktorí dodržiavajú sabat, podľa Brueggemanna prejavujú rezistenciu kultúre „ustarostenosti“, „donucovania“, „výlučnosti“ a „multitaskingu“. Svätenie nedele je teda okrem iného kontrakultúrnou odpoveďou na materializmus a konzumizmus doby. V kontexte jej predmetu sa vo mne zrodilo presvedčenie, že život autentického učeníctva je formovaný, udržiavaný a preukazovaný náležitým svätením Pánovho dňa. Z pohľadu duchovných disciplín, ktoré človeku umožňujú duchovne rásť, dnes považujem „svätenie nedele“ za tú najdôležitejšiu práve z dôvodu, ktorý uvádza profesorka Wolfteichová.
Jednou zo zabudnutých tém inak excelentnej knihy Richarda Fostera Celebration of Discipline: The Path to Spiritual Growth (v českom preklade Uspořádej svůj duchovní svět), ktorá mala formatívny vplyv na môj život viery, je práve téma sabatu, čo je sčasti pochopiteľné rokom (1978) jej originálneho vydania. „Povinnosť svätiť nedeľu, najmä účasťou na svätej omši a odpočinkom bohatým na kresťanskú radosť a bratstvo, dobre pochopíme vtedy, ak zoberieme do úvahy rozličné významy tohto dňa. … Nedeľa je deň, ktorý stojí v samotnom srdci kresťanského života. Ak som sa už od začiatku svojho pontifikátu usiloval opakovať: „Nebojte sa! Áno, sprístupnite svoj čas Kristovi, aby ho mohol osvietiť a usmerniť. On pozná tajomstvo času i tajomstvo večnosti a dáva nám „svoj deň“ ako vždy nový dar svojej lásky. Znovuobjavenie tohto dňa je milosť, o ktorú treba prosiť nielen pre dokonalé prežívanie vlastných požiadaviek viery, ale aby sme aj konkrétne odpovedali na hlboké vnútorné túžby, ktoré sú v každej ľudskej bytosti.
Ako naznačuje aj citovaný odsek, svätenie nedele, ktorá z kresťanskej perspektívy nie je náhradou židovského sabatu, ale jeho naplnením, je v značnej miere o nadviazaní a kultivovaní vzťahov. Vzťahu s Bohom, sebou samým, s druhými ľuďmi i celým stvorením. Žijeme vo svete, v ktorom je ľahké byť rozptyľovaný, zaneprázdnený, ustarostený či dokonca zviazaný rôznymi vecami. A to neprestajne, sedem dní v týždni. To všetko je prekážkou pre budovanie zdravých vzťahov. Existujú však osvedčené postupy či praxe, prostredníctvom ktorých môžu kresťania adekvátnejšie svätiť deň Pána a zažívať požehnania s tým spojené. Jedným z nich je 24-hodinové „odpojenie sa“ od elektronických zariadení. Od roku 2010 sa v marci koná National Day of Unplugging (Národný deň odpojenia) - zaujímavý projekt môže inšpirovať aj kresťanov, aby získali naspäť kontrolu nad svojím životom a mohli deň odpočinku zmysluplnejšie prežiť. Počítač sa stal novým bermudským trojuholníkom, v ktorom sa stratí množstvo drahocenného času. Pre mnohých sa stal väzením závislosti.
Okrem účasti na bohoslužobnom zhromaždení, ktorá je - za normálnych okolností - pre kresťanov záväzná, môže ísť veriaci v nedeľu na prechádzku, zdriemnuť si, čítať knihu, venovať sa umeniu či rekreačnému športu, ukazovať pohostinnosť a, samozrejme, tráviť čas s blízkymi osobami. Ako si človek najlepšie oddýchne od práce, je individuálne a pokiaľ sú zachované niektoré základné princípy, kreativite Boh medze nekladie. Z kresťanskej perspektívy nie je nedeľa len akousi súčasťou víkendu. A už vôbec nie je určená na to, aby sme sa snažili dohnať, čo sme nestihli počas týždňa. Učí nás, že ľudský život nie je len o produkcii a konzume, ale tiež o milovaní toho, čo je dobré, pravdivé a krásne.
Ako je to so svätením nedele? Môže katolík v nedeľu nakupovať? Skúškové obdobie a čas štátnic zase prinášajú otázku, či štúdium v nedeľu treba považovať za hriech. Podstatou nedele nie je návšteva chrámu, ale odpočinok, upozorňuje Peter Paľovčík. Podľa jeho slov odpočinkom posväcujeme čas. Svätiť sviatočný deň znamená podľa kňaza Jozefa Žvandu aj nájsť si v priebehu tohto dňa čas na osobnú modlitbu, na čítanie Svätého písma či inej duchovnej literatúry. Znamená to aj, že v tento deň navštívime svojich starých rodičov alebo chorých, že pôjdeme na spoločnú prechádzku či popoludní na futbal. Podľa jeho slov podľa toho, ako prežijeme nedeľu, sa budú odvíjať aj naše nasledujúce pracovné dni.
Od malička nás učili, že v nedeľu sa nemá pracovať. V praxi potom vidíme, že ľudia, aj kresťania, vykonávajú prácu aj v nedeľu. Ide o nevyhnutné práce ako služba lekárov, zdravotných sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Potom existujú práce, ako napríklad v obchodnom reťazci, kde sa odporúča, pokiaľ je to možné, práci sa vyhnúť. „V človeku nemá prevyšovať túžba po zisku, no pokiaľ ide o nariadenie zamestnávateľa, to je iné,“ ozrejmuje Paľovčík. Práca v záhrade v nedeľu nemusí byť podľa Jozefa Žvandu problémom, a to zvlášť pre ľudí, ktorí napríklad počas celého týždňa pracujú duševne, či už v školách, alebo úradoch. Rovnako by sa nemali v nedeľu používať hlučné stroje, aby sme svojich susedov nevyrušovali.
Ako je to s učením sa do školy v nedeľu? „V tomto prípade by som povedal tvrdo, že sa nemá v nedeľu študovať. Aký zmysel má generálna spoveď? Pre koho je užitočná? A ako sa na ňu pripraviť? Aj univerzitný kaplán Jozef Žvanda tvrdí, že učenie a štúdium je pre žiakov a študentov prácou, a preto by si mali v nedeľu od učenia oddýchnuť. Takisto vníma rozdiel medzi prednáškovým obdobím a časom skúškového obdobia.
Čo hovorí cirkev na nakupovanie v nedeľu? Podľa Petra Paľovčíka existujú výnimočné situácie, v ktorých by nákup nevidel ako tragédiu, samozrejme, pokiaľ nejde o zvyk. „Každý rozumný človek vie zvážiť okolnosti, či je to nevyhnutné,“ hovorí. Oslovení kňazi sa zhodujú, že veľké nákupy v nedeľu nie sú v poriadku. Kňaz Jozef Žvanda upozorňuje na riziko, keď sa ľudia pri nedeľnom nákupe niekedy zbytočne vystresujú. Vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Absolvoval študijný pobyt na vysokej škole LUMSA v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha. S novinárčinou začínal ako stážista v týždenníku TREND. Tri roky pracoval v agentúre SITA. Pre Postoy.sk písal od roku 2006. Je ženatý.
tags: #je #nakupovanie #v #nedelu #hriech