Rozdiely medzi krstom v Katolíckej a Evanjelickej cirkvi

Katolícka a evanjelická cirkev sú dve významné vetvy kresťanstva, ktoré sa líšia v náukách, praktikách a histórii. Existujú medzi nimi zásadné rozdiely, ktoré sa týkajú aj sviatosti krstu.

Po 500 rokoch po reformácii existujú stále bolestivé rozdiely medzi protestantmi a katolíkmi. Všetko začalo pred 500 rokmi reformáciou, keď sa Martin Luther (1483-1546) pokúsil zreformovať katolícku cirkev. Jeho snaha viedla k schizme.

Katolícka a evanjelická cirkev majú niekoľko zásadných rozdielov vo svojich náukách, praktikách a histórii.

Lutherova ruža - symbol luteránstva

Autorita a štruktúra

Katolícka cirkev uznáva pápeža ako najvyššieho duchovného vodcu a nástupcu svätého Petra, zatiaľ čo evanjelická cirkev (ktorá patrí medzi protestantské cirkvi) takúto centralizovanú autoritu nemá a zvyčajne zdôrazňuje osobnú vieru a interpretáciu Biblie.

Katolícka cirkev má dobre definovanú hierarchiu, ktorá zahŕňa pápeža, kardinálov, biskupov, kňazov a diakonov. Evanjelické cirkvi sú často menej hierarchické a môžu mať jednoduchšiu organizáciu s miestnymi pastorátmi alebo staršovstvom.

Sviatosti

Katolícka cirkev uznáva sedem sviatostí (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, posledné pomazanie, svätého manželstva a svätenie kňazov), zatiaľ čo evanjelické cirkvi obvykle uznávajú iba dva (krst a Večera Pánova) a považujú ich skôr za symbolické vyjadrenia viery.

V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne.

Viera a skutky

Evanjelické cirkvi zvyčajne kladú väčší dôraz na ospravedlnenie vierou samotnou, v súlade s Luthrovým princípom „ospravedlnenie vierou“, zatiaľ čo katolícka cirkev učí, že spása je procesom, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky.

Prameňom poznania je Sväté písmo - Biblia, ktorého autorom je Boh. Prameňom viery je Biblia.

Úcta k svätým a Panne Márii

Katolícka cirkev praktizuje úctu k svätým a obzvlášť k Panne Márii, ktorá má špeciálne miesto v katolíckej náuke a modlitbách. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia.

Evanjelici na rozdiel od katolíkov neuctievajú (nemodlia sa k nim) Pannu Máriu ani ostatných svätých preto, lebo tak im to prikazuje 1. prikázanie (Ja som Pán, tvoj Boh! Nebudeš mať iných bohov okrem mňa)! Úcta, ktorá sa preukazuje pomocou modlitby, sa môže preukazovať preto iba Bohu a nikomu inému.

Ďalšie rozdiely

Kňazov viaže celibát, nemôžu vstupovať do manželstva. Evanjelickí farári mozu mat zenu aj deti. Katolíci majú hlavu cirkvi pápeža a evanjelici nie. Evanjelici neuznávajú sviatkost oltárnu. Berú ju len ako spomienku na pána ježiša ako on povedal toto robte na moju pamiatku. Evanjelici sa nemodlia na kolenách.

Medzi evanjelikmi a katolíkmi existujú rozdiely aj v názoroch na význam a autoritu Biblie. U protestantských kresťanov zastáva Luther názor, že Biblia je “sola scriptura”, jediná Božia kniha, v ktorej sa Boh zjavuje ľuďom, a tak im umožňuje vstúpiť do spoločenstva s Ním. Katolíci na druhej strane nezakladajú svoje presvedčenie len na Biblii.

V rímskokatolíckej cirkvi je sedem slávnostných obradov, nazývaných sviatosti: sviatosť krstu, birmovania, sviatosť oltárna (eucharistia), sviatosť pokánia (tzv. spoveď), pomazanie chorých, sviatosť kňazstva a manželstva. Cirkev verí, že tieto sviatosti zaviedol Ježiš a že skrze ne sa udeľuje Božiu milosť. Väčšina protestantských cirkví praktizuje len dve z týchto sviatostí: krst a eucharistiu (nazýva sa i Pánova večera).

V stručnosti sme charakterizovali najčastejšie komunikované rozdiely medzi katolíkmi a protestantmi. Asi je zbytočné domnievať sa, že akékoľvek rozpory medzi veriacimi týchto cirkví budú niekedy zažehnané. Predsa sme len ľudia, ktorí bojujú za svoju pravdu a presvedčenie.

Manželstvo medzi katolíkmi a nekatolíkmi

Z pohľadu Katolíckej cirkvi je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu, alebo s nepokrsteným človekom.

„Na uzatvorenie platného manželstva katolíka s nepokrsteným je potrebný v prvom rade dišpenz biskupa. Takéto manželstvo je platné, ale nie je sviatostné,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík.

Iná situácia nastáva, ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka, ktorý patrí do kresťanskej cirkvi, ktorej krst sa považuje z pohľadu Katolíckej cirkvi za platný. Ide napríklad o Evanjelickú cirkev augsburského vyznania alebo pravoslávnych. V prvom i druhom prípade ide o tzv. miešané manželstvo, ale rozdiel je vo forme uzavierania manželstva. Kým manželstvo katolíka s evanjelickou stránkou si pre platnosť vyžaduje, aby manželstvo uzavierali v Katolíckej cirkvi, v druhom prípade sa uzavieranie manželstva v Katolíckej cirkvi vyžaduje nie pre platnosť, ale dovolenosť. Ale v obidvoch prípadoch ide nielen o platné manželstvo, ale aj sviatostné.

Ak si katolíčka berie kresťana nekatolíka, hovoríme o miešanom manželstve, ktoré povoľuje miestny ordinár. Ak sa chce zosobášiť katolík s nepokrstenou, hovoríme o manželskej prekážke rozdielneho náboženstva, ktoré dišpenzuje miestny ordinár.

Podľa Jána Dudu sa neraz stáva, že farár aj od nekatolíckej strany žiada, aby podpísala, že bude súhlasiť s výchovou detí v katolíckej viere. Nekatolícka stránka však len podpisom potvrdzuje, že vie o záväzku katolíckeho partnera alebo partnerky.

Ak to zhrnieme, podľa cirkevného práva je potrebný dišpenz, ak ide o sobáš medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom, ktorého krst uznáva aj Katolícka cirkev, rovnako ako medzi katolíkom a nepokrsteným. No v prvom prípade, ak by dišpenz nebol, manželstvo je platné, ale nedovolené, kým v druhom prípade by bolo z pohľadu Katolíckej cirkvi neplatné, teda ani nevzniklo. Ak by kňaz takto niekoho sobášil bez súhlasu biskupa, ten ho môže za to potrestať.

Katolícka stránka s nekatolíckou pokrstenou alebo nepokrstenou stránkou je povinná sláviť manželstvo v katolíckom chráme, a to predpísanou formou. Udeliť povolenie sláviť manželstvo mimo chrámu má biskup, to platí pre oba obrady, teda východný aj západný.

Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam.

Pri sanácii manželstva sa musí katolícka stránka tiež zaviazať, že urobí všetko pre to, aby neodpadla od viery a aby deti boli vychovávané a pokrstené v katolicizme.

Ekumenizmus

Katolíci a evanjelici vydali silné svedectvo vôle po porozumení a zmierení. 31. októbra 2016 ukázali svetu, že nadchádzajúce 500. výročie Reformácie si chcú pripomenúť spoločne. Spoločná modlitba vrcholných predstaviteľov dvoch kresťanských konfesií, ktoré vzišli z Reformácie, sa môže javiť ako prekvapujúce gesto. Je to však výsledok dlhodobého procesu. Katolíci aj evanjelici pochopili, že ich rozdelenie a ustavičné zdôrazňovanie rozdielov sa stávajú pre moderného človeka nezrozumiteľnými.

Akousi cestovnou mapou tohto pokračujúceho procesu je aktuálny spoločný dokument Od konfliktu k spoločenstvu (2013). Obe strany v ňom hovoria o svojich pohľadoch na to, čo sa stalo v Reformácii. Veľkým a veľmi konkrétnym svedectvom z Lundu je podpis spoločného vyhlásenia o spolupráci medzi celosvetovými charitatívnymi organizáciami katolíkov a evanjelikov. Tie už dnes konajú množstvo dôležitej humanitárnej a rozvojovej práce a konajú túto prácu v koordinácii s celosvetovým spoločenstvom.

Paradoxne však práve to im odkazujú pápež František a predseda Svetového luteránskeho zväzu, biskup Younan.

Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje.

V rozpore s týmito dôrazmi však na Slovensku, a nielen tu, stále viac prekvapuje to, že deliace čiary v našej spoločnosti už neprebiehajú podľa konfesionálnej príslušnosti, ale podľa ochoty a schopnosti zachovať sa v krízových situáciách ľudsky a kresťansky.

V tomto roku, kedy si na Slovensku s vďačnosťou pripomíname 20. Pred rokom v lete zverejnili záverečnú správu evanjelicko-mennonitsko-rímskokatolíckych trojstranných rozhovorov. Správa sumarizuje a uzatvára päťročné intenzívne teologické diskusie medzi tromi cirkvami o chápaní a praxi krstu vo svetle súčasných pastoračných a misijných výziev.

Správa s názvom Krst a začlenenie do tela Kristovho, Cirkvi zhrnula rozsiahle diskusie, ktoré sa za týchto päť rokov uskutočnili o troch základných témach: vzťah krstu k hriechu a milosti, slávnosť krstu a komunikovanie milosti a viery v kontexte kresťanského spoločenstva, krst v živote kresťanského učeníka.

„Správa z trojstranných rozhovorov stavia na a posilňuje vzťahy medzi našimi tromi cirkvami na našej ceste od konfliktu k spoločenstvu.“ povedal profesor Dirk Lange, zástupca generálneho tajomníka Svetového luteránskeho zväzu pre ekumenické vzťahy. „Krst a začlenenie do tela Kristovho, Cirkvi nám pripomína to hlboké puto vo viere, ktoré nás zjednocuje. Krstom sa stávame súčasťou Kristovho tela, ktoré presahuje hranice národov a vierovyznaní. Správa nás vyzýva, aby sme si boli viac vedomí krstu, ktorý je darom, a zároveň vyzýva k životu viery, ku ktorému je povolaný každý pokrstený,“ dodáva profesor Lange.[1]

Aký je najdôležitejší výsledok trialógu, najdôležitejší pokrok alebo zblíženie, ktoré sa počas obdobia piatich rokov cirkvám podarilo dosiahnuť na ceste jedných k druhým, zvlášť čo sa týka hlavnej témy - krstu?

Najvýznamnejším dosiahnutým výsledkom je, že sme si uvedomili, že v troch oblastiach - ktoré sú zároveň témami troch hlavných kapitol záverečného dokumentu - v otázke vzťahu krstu a hriechu, v otázke vzťahu krstu a príslušnosti do kresťanského spoločenstva - Cirkvi, a v otázke vzťahu krstu k životu ako učeníci Ježiša Krista, majú naše tri cirkvi omnoho viac spoločného ako sme si vedeli predstaviť pred týmito trojstrannými rozhovormi.

Všetky tri cirkvi sa zhodujú v chápaní krstu, že ho ustanovil Ježiš na to, aby nám bolo darované odpustenie hriechu a milosť Ducha Svätého, aby sme mohli začať nový život v Kristovi. Všetky tri cirkvi takisto vnímajú krst ako vstup do živého spoločenstva učeníkov a učeníčiek, s ktorými každý pokrstený kresťan a kresťanka spolu zdieľajú povolanie od Pána prispievať k životu tela Kristovho, a to ako k jeho vnútornému životu tak i k vonkajším prejavom v zvesti evanjelia - dobrej správy v slovách a skutkoch.

Tretia kapitola ukazuje, že všetky tri spoločenstvá sú pevne presvedčené, že krst nie je len nejakým magickým rituálom, ktorý určitým spôsobom zabezpečuje spásu tým, ktorí boli pokrstení, ale je pozvaním pre pokrsteného človeka k celoživotnému záväzku usilovať sa žiť tak, ako nám to Kristus ukazoval naprieč evanjeliami v pasážach ako je napríklad Reč na vrchu (Evanjelium podľa Matúša, 5.-7. kapitola). To, že sme odhalili také zásadné zhody medzi našimi tromi cirkvami je, podľa mňa, podstatný krok dopredu.

Čo ste si Vy osobne vzali z tohto dialógu? Čo ste sa naučili? Bola Vaša viera obohatená? Ak áno, tak ako?

Od mojich katolíckych kolegov som si vzal silné a veľmi pevné presvedčenie, že Boh chce spasiť všetkých ľudí, aj tých, ktorí nie sú pokrstení. Toto sme vyzdvihovali v diskusii s evanjelickým dôrazom, že ľudské bytosti zostávajú hriešnikmi aj po krste, ako to vyjadruje latinská fráza simul iustus et peccator. Podarilo sa mi zároveň konečne lepšie pochopiť, že táto latinská fráza odráža najväčšie prikázanie - ktoré Ježiš cituje zo Starej zmluvy - , že máme milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.

Od mennonitov som sa naučil, aké dôležité sú blahoslavenstvá. Pre nich je Reč na vrchu krátkym zhrnutím toho, čo to znamená byť Ježišovým nasledovníkom.

Tabuľka rozdielov medzi Katolíckou a Evanjelickou cirkvou:

Znak Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku

tags: #krst #dietata #katolik #evanjelik