Liturgia vopredposvätených darov: Texty a význam

O liturgii vopredposvätených darov je dôležité vedieť, že nie je to obrad premenenia Eucharistie.

V kontexte duchovného života a bohoslužieb východných cirkví, vrátane gréckokatolíckej cirkvi, je dôležité venovať pozornosť liturgii vopredposvätených darov. Táto liturgia má svoje špecifické miesto v období Veľkého štyridsaťdňového pôstu.

Spravidla sa slávi v stredy a v piatky vo Veľkom štyridsaťdňovom pôste, ktorý sa tradične spája so 40-dňovým pôstom.

Veľký pôst v byzantskej tradícii

V byzantskej tradícii obdobie desiatich týždňov, ktoré predchádzajú Paschu, nazývame Triodion - názov označuje tri biblické ódy, ktoré sa spievajú na utierni - a obsahuje predpôstne a pôstne obdobie. Skutočný a vlastný Veľký pôst má štyridsať dní - od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou (Nedeľou paliem) - a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.

Okrem toho jasne rozlišuje medzi sobotou a nedeľou a ostatnými dňami: v tie prvé sa slávi božská liturgia (v nedeľu s anaforou sv. Bazila Veľkého, v sobotu s anaforou sv. Jána Zlatoústeho), v ostatné dni sa božská liturgia neslávi, ale sa konajú iné bohoslužby.

Byzantský Veľký pôst je obdobím, ktoré má veľmi bohatý výber biblických textov: žalmy i čítania - v hymnografii aj v čítaniach cirkevných otcov. Hymnické texty za pozastavujú predovšetkým pri téme ľudskej duše ovládanej hriechom, ktorá nájde prostredníctvom Veľkého pôstu možnosť spásy.

V štyroch nedeliach predpôstného obdobia nachádzame veľké témy, ktoré poznačia priebeh Veľkej štyridsiatnice: pokora (Nedeľa mýtnika a farizeja); návrat k milosrdnému Bohu (Nedeľa márnotratného syna); posledný súd (Mäsopôstná nedeľa - o Kristovom súde), odpustenie (Syropôstna nedeľa - o vyhnaní prarodičov z raja).

V túto poslednú nedeľa sa spomína na vyhnanie Adama z raja, bol z neho vyhnaný kvôli hriechu, ale vo Veľkom pôste sa začína cesta jeho návratu, ktorý vyvrcholí tým, že sám Kristus v paschálnom tajomstve zostúpi do podsvetia a dá mu svoju ruku, aby ho vyzdvihol zo smrti a priviedol ho späť do raja, ktorý sa takmer personifikuje v modlitbe Cirkvi.

Veľký pôst trvá štyridsať dní, má päť nedieľ. V každej z nich vidíme dvojaký aspekt: na jednej strane biblické čítania, ktoré pripravujú na krst, na druhej strane historické a hagiografické aspekty.

V nedeľu ortodoxie povolanie Filipa a Natanaela je modelom povolania každého ľudského bytia a slávi sa víťazstvo ortodoxie nad ikonoklazmom a znovunariadenie uctievania ikon. V nedeľu svätého Gregora Palamu sa spomína viera ochrnutého uzdraveného Kristom. Nedeľa povýšenia svätého Kríža je venovaná uctievaniu víťazného Kristovho Kríža, ktorý sa slávnostne prináša do stredu chrámu a je uctievaný veriacimi celý týždeň ako symbol víťazstva a radosti, nie utrpenia. V nedeľu svätého Jána Lestvičníka (Klimaka/Rebríka), ktorý je vzorom askézy, sa slávi uzdravenie posadnutého démonom, a v nedeľu svätej Márie Egyptskej, ktorá je vzorom pokánia, sa slávi ohlásenie vzkriesenia.

Šiesty a posledný týždeň Veľkého pôstu, ktorý je nazývaný kvetný (palmový), má v centre svojej pozornosti Lazára, Pánovho priateľa, od momentu jeho choroby až po jeho smrť a vzkriesenie. Liturgické texty nás približujú k tomu, čo sa plne zjaví počas dní Svätého veľkého týždňa, totiž že Božia láska k človeku, ktorá sa zjavila v Kristovi, je skutočnou a konkrétnou láskou.

Celý Veľký týždeň je orámovaný kontempláciou už blízkeho stretnutia Ježiša so smrťou, najskôr jeho stretnutia so smrťou priateľa a o týždeň neskôr jeho stretnutia s vlastnou smrťou. Liturgickým textom sa darí zatiahnuť nás do tejto Ježišovej cesty do Betánie, smerom do Jeruzalema.

V byzantskej liturgii nikdy nie sme len divákmi, ale vždy aj účastníkmi a koncelebrantmi, sme prítomní v liturgii a v udalosti spásy, ktorú liturgia oslavuje.

Počas celého Veľkého pôstu byzantská tradícia recituje na konci všetkých oficiálnych cirkevných hodiniek modlitbu pripisovanú svätému Efrémovi Sýrskemu, ktorá zhrňuje cestu obrátenia každého kresťana: „Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.“

Autor: o. Marko Durlák. Preklad: o. Ján Krupa.

Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho

Modlitba sv. Efréma Sýrskeho je súčasťou skoro každej bohoslužby byzantského obradu počas Svätej a veľkej štyridsiatnice (od pondelka do piatku). Vynikajúco vystihuje v krátkosti celý program Veľkého pôstu, a to jeho negatívnu i pozitívnu stránku - čoho sa máme zbaviť a k čomu máme dospieť.

Pri modlitbe sa vždy robia poklony - veľká metánia čiže veľká poklona sa robí nasledovne: kľakneme na kolená, hlavu skloníme tak, že sa čelom dotkneme zeme, a vstaneme. Pritom sa prežehnáme (niekde je zvykom na začiatku poklony - teda pred pokľaknutím, inde až pri vstávaní). Malá poklona sa robí tak, že sa ohneme v páse, pravú ruku vystrieme smerom k zemi (prípadne sa jej aj prstami dotkneme), potom sa vystrieme a pritom sa prežehnáme.

Poklony sú dôležitou súčasťou modlitby, ktorá sa snaží do pokánia zapojiť nielen dušu, ale aj telo - teda celého človeka. Technické spresnenie: 12 malých poklôn znamená, že sa 4 razy zopakujú slová „Bože, buď milostivý…“, „Bože, očisť…“ a „Mnoho ráz…“, pričom za každou vetou sa robí malá poklona.

„Keď sa postíš od jedál, duša moja, bez toho, aby si sa očisťovala od vášní, nadarmo sa raduješ zo zdržanlivosti, pretože ak sa tá nestane pre teba príležitosťou k polepšeniu, si v nenávisti u Boha ako klamárka a stávaš sa podobnou vierolomným démonom, ktorí nikdy nejedia.“ Tento tropár tretieho týždňa predpôstného obdobia v byzantskej tradícii zhrňuje výstižným spôsobom to, čím je pôstne obdobie v ktorejkoľvek kresťanskej tradícii: pôst a zdržanlivosť sú daromné, ak nekorešpondujú so skutočným obrátením srdca.

Bohoslužobné texty a liturgikony

Pre hlbšie pochopenie liturgie vopredposvätených darov a ďalších bohoslužieb byzantského obradu existuje viacero textov a liturgikonov:

• Paremijník so žaltárom (18. katizma sa číta na liturgii vopredposvätených darov)
• Liturgikon (kňazské časti), oficiálny slovenský preklad schválený na liturgické používanie (pred definitívnym schválením)
• Liturgikon (kňazské časti), oficiálny slovenský preklad schválený na liturgické používanie (Táto liturgia sa slávi desaťkrát v roku)
• Žaltár s delením na katismy (na tri menšie časti - antifóny), Oficiálny preklad katolíckej cirkvi
• Texty na večiereň spoločného sviatku sv. Cyrila a Metoda, učiteľom Slovanov (11. mája a 5. júla). originálu s úpravou. 23. 6.
• Texty na večiereň - sv. Joakima a Annu (27. júla)
• Texty na večiereň - Ochrana presv. Bohorodičky (Pokrov presv. Hóspodne)
• Texty na večiereň - 15. augusta, Zosnutie presv. Bohorodičky Márie, vždy Panny
• Texty na večiereň - 16. augusta, Presv. Bohorodičky - Pomocníčky pri pôrode

Význam liturgie vopredposvätených darov

Táto liturgia sa slávi v období, keď veriaci prežívajú hlboké pokánie a prípravu na sviatky Paschy. Dôraz sa kladie na duchovnú prípravu a očisťovanie srdca, čo je vyjadrené aj v modlitbe sv. Efréma Sýrskeho.

V liturgii sa používa chlieb a víno, ktoré boli premenené na Telo a Krv Kristovu počas predchádzajúcej liturgie. Veriaci prijímajú Eucharistiu v tichosti a pokore, uvedomujúc si hĺbku tajomstva, ktoré prežívajú. Liturgia vopredposvätených darov je teda časom hlbokého duchovného prežívania a zjednotenia s Kristom.

Zároveň sú to dni bezprostrednej prípravy na utrpenie a vzkriesenie Ježiša Krista. V tento deň prežívame dve udalosti z Ježišovho života: 1. tajomná (tzv. posledná) večera s učeníkmi a 2. umývanie nôh učeníkom.

V tento deň sa konajú nasledovné bohoslužby: umývanie nôh (len v katedrále - biskup umýva nohy 12 kňazom počas čítania evanjelia), svätenie myra a antimensionov (len v katedrále), večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého. Toto je vlastne skutočný sviatok Eucharistie. To, čo máme niekde po Pasche (tzv. Telá Kristovo), to je vlastne nesprávne chápanie. Dať jesť svoje telo je znakom sebaobetovania a nesmiernej Božej lásky.

Strasti čiže utiereň Veľkého piatku sa slúžia tradične vo štvrtok večer. Číta sa 12 evanjelií o utrpení a smrti Ježiša Krista (v latinskom obrade existuje niečo podobné - tzv. horečky).

Cárske časy čiže kráľovské hodinky sa slávia v piatok ráno. Slávia sa štyri hodinky (prvá, tretia, šiesta, deviata hodinka + obednica); každá hodinka obsahuje: dva vybraté žalmy, ktoré sa prorocky vzťahujú na utrpenie nášho Pána Ježiša Krista (+ jeden bežný žalm), stichiry, jedno čítanie zo Starej zmluvy, jedno čítanie z apoštola a jedno z evanjelií o utrpení (postupne Mt, Mk, Lk, Jn). Kráľovskými hodinkami sa nazývajú preto, lebo na tieto hodinky (časy) chodil vždy aj cisár (v Konštantínopole) a tiež azda aj preto, lebo sú bohatšie ako bežná modlitba hodiniek v časoslove.

V tento deň platí veľmi prísny pôst a aj pôst od eucharistie.

tags: #liturgia #vopred #posvatenych #darov #texty