Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Pre niekoho možno gýčové či tuctové skladby sa prakticky každý rok opakujú a tie najznámejšie poznajú všetky generácie. Nejde však o žiadnu „novinku“ komerčného sveta, ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií po celom svete. Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. Samozrejme, v tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, kedy je nosným prvkom chytľavý refrén, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb.
Medzi najhranejšie vianočné skladby patrí Každý deň budú vraj Vianoce v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a dnes ju aj vďaka veľmi údernému refrénu poznajú všetky generácie. Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka je ikonickou piesňou, ktorá je v našich končinách niečo, ako All I Want For Christmas Is You od Mariah Carey v Amerike.
Aj pri komponovaní vianočného hitu sa rozhodli rozdeliť si úlohy a začali hľadať spriaznené duše. Skupina Lojzo na čele s jej lídrom Mariánom Kochanským, ktorá vznikla začiatkom 90. rokov chrlila jeden hit za druhým, pričom sa nebránila ani spolupráci s inými interpretmi.
Okolnosti vzniku skladby Každý deň budú vraj Vianoce objasnil autorov syn - Marek Kochanský: „Pesnička vyšla na štvrtej LP platni skupiny LOJZO v roku 1991. Otec k nej zložil hudbu a trochu pri nej, ako sám hovorieval: uletel, takže sa mu celkovo koncepčne nehodila do lojzovského repertoáru a preto začal rozmýšľať o spolupráci s nejakým iným umelcom či kapelou. Hudbu k pesničke Každý deň budú vraj Vianoce nahrávali muzikanti zo skupiny Fermáta na čele s Ferom Griglákom.“
Podľa otcových slov to bol text ktorý písal najdlhšie zo všetkých jeho textov. Dlhšie ako pol roka. Text reflektuje vianočné očakávania a iróniu spojenú s neustálym kolobehom konzumu, predsviatočného zhonu a fráz, ktoré obklopujú Vianoce.
Napriek tomu, že z danej pesničky dýchajú najkrajšie sviatky v roku do všetkých svetových strán, nestala sa automaticky vianočným hitom, ktorý by rotoval v rádiách alebo sa hrával na všetkých tematických večierkoch. Na rozdiel od iných vianočných albumov a skladieb, ktoré sú účelovo tvorené na vianočný trh, tak skladba Každý deň budú vraj Vianoce nevznikala ako vianočná a dokonca v čase krátko po svojom vzniku ani nebola nejako veľmi hrávaná v rádiách a v podstate tak trochu zapadla prachom.
Zo šuplíka ju vytiahol až jeden slovenský mobilný operátor, ktorý ju v roku 2003 použil v rámci svojej vianočnej kampane, a zabodoval! Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane.
Mariánov syn Marek Kochanský prezradil, prečo sprvoti zapadla prachom, aby sa neskôr stala súčasťou predvianočnej atmosféry: „Rádiá ju hrali len veľmi málo, vtedy bolo dobré najmä všetko americké. Skladba zapadla prachom a nič sa s ňou nedialo.“
Pieseň už vtedy vystihla neistotu v ľuďoch, či naozaj niekedy príde zmena k dobrému a pozitívnemu. Skladba však vôbec nebola robená účelovo ako vianočná. „Paradoxne, hudbu napísal za socializmu, v Československu a text vznikol až po Nežnej revolúcii, po rozdelení republiky. Je to nádherný text, ktorý poukazuje na to, aby sme sa netešili vopred," povedal Marek Kochanský.
V hite môžeme počuť aj Mira Žbirku, ktorý si zaspieval spoločne s Mariánom Kochanským. „Ja so svojou skupinou ,,kochanski,, som túto skladbu odohral vlani na spomienkovom koncerte Desať rokov bez Mariána Kochanského, kde ju spieval náš spevák Otto Kollmann priamo s Mekym.
LOJZO vznikol z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. K jednoduchým rytmom, ako je tango, polka, valčík, skupina postupne pridávala aj modernejšie rytmy a formy. Humorné texty, obsahujúce satiru a recesiu, dopĺňala skupina autoštylizáciou v teplákovom „kroji“.
Počas celej svojej existencie je LOJZO štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne Že mi je ľúto, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán alebo Každý deň budú vraj Vianoce s Meky Žbirkom.
Úspechy skupiny LOJZO:
- 1983: Za prekvapenie na prehliadke Zaprášenými cestami v Banskej Bystrici (2. miesto) bola pozvánka na Portu.
- 1987: V celoštátnej ankete niekdajšieho Československa, Zlatý slávik, sa skupina umiestnila na 22. mieste, čo predstavuje 6. miesto zo slovenských kapiel.
- 1988: Vydavateľstvo Opus udelil skupine ocenenie Zlatý erb.
- 1989: Film „Hudobné sny“ so skupinou LOJZO v réžií J.
- 1998: V spolupráci s televíziou Markíza sa začína nakrúcať televízny hudobno-slovný seriál „Lojzovanie“. V súťaži popularity Slávik sa skupina umiestnila na 4.
- 1999: O obľúbenosti skupiny LOJZO hovorí aj to, že v anketách Zlatý slávik a Slávik zo slovenských interpretov skončila vždy do 10.
- 2001: Zmienka o kapele sa dostáva do učebnice Hudobnej výchovy pre 9.
- 2012: Návrat strateného syna Mirka Lukáčika opäť do kapely a oživenie dychovými nástrojmi. Turné 30 rokov LOJZA po 30 miestach Čiech a Slovenska vyvrcholilo tradičným Teplákovým bálom a oslavou 30 - tých narodenín kapely. Účinkovanie v populárnej televíznej relácií LEGENDY POPU.
- 2017: Nezadržateľne sme sa prirútili k 35. Výročiu kapely. Nepodarilo sa uskutočniť všetkých 35 koncertov, ako sme plánovali, ale o to bola zábava na Teplákovom bále - oslave narodenín veľkolepejšia.
- 2018: Sme súčasťou GALA programu pri príležitosti výročia Storočnice Československa.
Aj hoci by sa všeličo dalo napísať, vyberám si dilemy, ktoré majú dnes poslanci. Ak sme sa zmierili s myšlienkou, že v parlamente sedia nezamestnateľní ľudia bez perspektívy, niekde sa stala chyba. Ak je jedna z hlavných premenných, že parlament vytrvá čokoľvek a vypočítavame ročný zárobok poslanca, o ktorý by prišiel, je načase zodpovedať si otázku, koho vlastne krúžkujeme a volíme. Ak chcú ľudia hrať loto, bolo by lepšie, keby to nepraktizovali na volebných lístkoch.
A ostáva nám hádam aj taká nudná túžba: vráťme sa k normálnej straníckej politike. Pomôže to všetkým - občanom, aj politikom.
Výskumy hovoria, že väčšinou z ľudí hovorí strach. Čím viac klesá HDP v niektorých regiónoch, tým viac sa ľudia prikláňajú k extrémizmu. Ak toto lepšie človek pochopí, ľahšie sa mu bude existovať v jednom dome s kýmkoľvek, kto má iný názor. A vôbec - musíte sa pri Štedrej večeri rozprávať s rodičmi o Ukrajine? Musí človek riešiť na Vianoce situáciu vo vláde? Spomínajte, varte spolu, choďte na prechádzku a navštívte babku. Venujte sa tomu, čo je nové v meste, ako sa má farár a komu sa narodilo dieťa.
Nie každá diskusia má zmysel. Ak sa diskusia nevedie správne, môže dopadnúť opačne - ešte odlišnými názormi, ešte polarizovanejšou spoločnosťou.
Keď pôjdete na sviatky domov, premyslite si, či chcete nejakú debatu facilitovať, a či ju dokážete aj vy viesť férovo, neemotívne, a konštruktívne. Často totiž my sami robíme argumentačné fauly pri vysokom tepe. Ale môžete si premyslieť aj to, či nemôžete s rodinou neriešiť problémové témy. A či sa nedá stráviť ten čas aj produktívnejšie.
Krásne Vianoce prajem!