Ľubovniansky hrad: História a zaujímavosti

Stredoveký hrad nad Starou Ľubovňou mal po stáročia významnú úlohu v uhorských aj poľských dejinách. Vďaka svojej polohe bol miestom politických rokovaní medzi týmito krajinami a hostil kráľovské návštevy.

Ľubovniansky hrad sa vypína nad krajinou Spiša.

Vznik a prvé zmienky

Severná hranica Uhorska sa ustaľovala len pozvoľne, de facto až v prvej dekáde 14. storočia, a aj tak naďalej platilo, že nešlo o hranicu v súčasnom zmysle slova. Skôr ju možno opísať ako istý pás územia, kde sa stretávali záujmy dvoch panovníkov. A práve pre možnosť uplatňovať autoritu a chrániť danú oblasť bolo nevyhnutné budovať hrady. Jedným z takýchto hradov bol aj hrad Stará Ľubovňa.

Prvá písomná zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1311. Vernosť tohto datovania potvrdzujú aj nasledujúce tri roky, z ktorých pochádzajú záznamy, ktoré hrad priamo spomínajú.

Ľubovniansky hrad vznikol pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia. Založil ho kráľ Ondrej III. Je známy pod názvami castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow.

Kráľovský majetok a kasteláni

Od roku 1312 bol hrad kráľovským majetkom, keďže ho obsadila vojenská jednotka chrániaca záujmy kráľa Karola I. Róberta z Anjou. Preto na ňom od uvedeného roku sídlili kráľovskí kasteláni, ktorých do tejto funkcie poveroval samotný kráľ.

Kráľovskí kasteláni spravovali hrad a hradné majetky (panstvo) pre kráľa, riadili hospodárstvo, udržiavali hrad v chode, vykonávali spravodlivosť a mali na starosti zabezpečenie hradu a jeho zásoby. Z tohto roku pochádza aj písomný záznam, ktorý kastelána priamo spomína, avšak bez mena (castellanus de Lublow).

Prvé meno hradného kastelána sa objavuje v nasledujúcom roku, teda 1313, a bol ním kráľovský rytier Tomáš Sečiansky (Szeczényi). Kastelán bol zároveň aj šoltýsom mesta Stará Ľubovňa (Thomas, castellanus de Lyblow et scultetus de eadem…). Sečiansky ako hradný kastelán na hrade dlho nepôsobil, pretože mu panovník udelil inú úlohu. Preto v rovnakom roku z Ľubovnianskeho hradu odišiel.

Meno ďalšieho hradného kastelána pochádza zo zakladacej listiny obce Chmeľnica (Hopgarte) z roku 1315, bol ním komes Mikuláš (dominus comes Nicolaus et haeres de Lublow…). Kastelán Mikuláš bol synom Danuša zo Žehry a vieme, že patril k popredným osobnostiam Spiša, keďže ho listina priamo titulovala ako komesa.

Karol I. Hrad nad Starou Ľubovňou zostal v rukách kráľovských kastelánov do roku 1323, kedy ho panovník daroval Filipovi Drugethovi. Hrad sa tak dostal do rúk šľachty a jeho úlohou bolo chrániť tridsiatkovú pohraničnú stanicu, v ktorej sa vyberalo pohraničné mýto. Počas správy hradu Drugethovcami na ňom bývali kasteláni. Z tohto obdobia poznáme mená kastelánov Petra a Mikuláša, synov Šimona zo Sieny. Je zaujímavé, že títo kasteláni boli zároveň aj kastelánmi Spišského hradu.

Významné stretnutia a Žigmund Luxemburský

V posledných dekádach 14. storočia hrad nad Starou Ľubovňou nadobúdal na význame, keďže sa nachádzal v pohraničnom území. Už v roku 1384 sa na hrade uskutočnilo významné stretnutie. Hrad navštívil brandenburský markgróf Žigmund Luxemburský a zástupcovia významnej poľskej šľachty, aby riešili otázku ťaženia Žigmunda Luxemburského na územie Poľska. Žigmund chcel získať poľskú korunu, čo sa mu nepodarilo. Od roku 1387 sa stal Žigmund Luxemburský uhorským kráľom.

V tomto období hrad často hostil členov uhorskej kráľovskej rodiny. V lete roku 1392 sa na hrade v Ľubovni zdržiavala kráľovná Mária a v roku 1396 jej manžel, kráľ Žigmund.

Pre vládu Žigmunda Luxemburského bolo príznačné časté darovanie rozsiahlych území do zálohu. V dôsledku častého zálohovania celých území sa takýmto spôsobom hrad nad Ľubovňou opäť dostal do šľachtických rúk. V roku 1399 sa hrad stal majetkom šľachtica Mikuláša Ľubovnianskeho - Horvátha. Hrad v jeho držbe nezostal dlho, pretože sa v roku 1403 zapojil do povstania uhorských šľachticov proti kráľovi. Hrad bol Mikulášovi odňatý a vrátený do rúk kráľovskej kancelárie.

Od roku 1408 hrad získal do vlastníctva Imrich z Perína, ktorý bol osobným kancelárom Žigmunda Luxemburského. Imrich z Perína vlastnil rozsiahle hradné panstvo s mestami Stará Ľubovňa a Podolínec.

Stretnutie panovníkov a Spišský záloh

Vývoj politických udalostí v Dalmácii ovplyvnil jedno z najvýznamnejších stretnutí, ktoré sa na hrade odohrali. Stret záujmov politiky Žigmunda Luxemburského a Benátok sa natoľko skomplikoval, že hrozil vojenský konflikt. Na vojenský stret s benátskou armádou potreboval Žigmund značný obnos peňazí. Požiadal poľského kráľa Vladislava II. Jagelovského o pomoc. Za miesto rokovania uhorského a poľského panovníka zvolil Žigmund v roku 1412 práve hrad v Starej Ľubovni.

Pri tomto významnom stretnutí sa obaja panovníci dohodli na uzavretí mieru medzi svojimi krajinami. Uzavretie mierovej dohody vyhovovalo Žigmundovej politike, keďže vedenie vojny bolo nákladnou záležitosťou. Keďže Žigmund potreboval značný finančný obnos, rokoval s poľským panovníkom o výške pôžičky a rozsahu darov. Panovníci sa teda dohodli, že Vladislav II. Jagelovský požičia 37 000 kôp českých grošov na vedenie Žigmundovej vojny s Benátkami a Žigmund dá do zálohu poľskému kráľovi územie Spiša do času vyplatenia všetkých peňazí. Išlo o akési ručenie, že kráľ Žigmund požičané peniaze vráti.

V roku 1412 sa na hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Jagelovským. Podpísali mierovú zmluvu medzi Uhorskom a Poľskom. Táto udalosť vstúpila do histórie ako spišský záloh. Hrad sa dostal spolu s 13 spišskými mestami do poľského zálohu.

Spišský záloh, ktorý sa začal dobyvačnou politikou Žigmunda Luxemburského, mal byť krátkodobou záležitosťou. Uhorská strana sa požičanú sumu snažila viackrát vrátiť, ale ukončenie zálohovanej časti územia nastalo až o 360 rokov neskôr. Počas trvania Spišského zálohu mali vyššie uvedené spišské mestečká možnosť ekonomického a spoločenského rastu, keďže využívali privilégiá uhorských aj poľských panovníkov.

Správa celého územia, ktoré spísaním Žigmundovej zálohovanej listiny pripadlo Poľskému kráľovstvu, bola zverená do rúk starostov. Od roku 1413 bolo územie riadené jedným starostom a dvomi kastelánmi, jedným z hradu nad Ľubovňou a druhým z hradu v Podolínci. V roku 1419 na hrad v Starej Ľubovni opäť pricestoval poľský kráľ Vladislav II. Jagelovský, ktorý sa mal na hrade opäť stretnúť so Žigmundom Luxemburským. Kráľ Žigmund na toto stretnutie neprišiel.

Z polovice 15. storočia poznáme meno jedného z najvýznamnejších starostov zálohovaného územia, Zawiszu Czarneho z Garbowa. Poľská strana v prvej polovici 15. storočia využívala záloh na presadzovanie vlastných politických a jazykových záujmov, čo neskôr vyvrcholilo zápasom o český trón medzi uhorským a poľským kráľom (1438 - 1439). V čase spomínaných nepokojov sa stal hrad nad Starou Ľubovňou opäť miestom rokovaní poľských a uhorských vyslancov. Na hrade sa delegáti dokázali dohodnúť a uzavreli prímerie. V súvislosti s uzavretím prímeria na hrade v Ľubovni sa poľský kráľ Vladislav III. zaviazal, že ak sa stane uhorským kráľom, záloh spišských miest zruší bez vyplatenia dlžnej sumy. Vladislav sa stal uhorským kráľom, ale záloh nebol zrušený.

V čase neskorého stredoveku boli starostami sídliacimi na hrade v Ľubovni členovia poľskej šľachtickej rodiny Kmitovcov. V roku 1494 zavítal na Ľubovniansky hrad poľský kráľ Ján Albert, ktorý sa tam zastavil cestou z Levoče. Ľubovniansky hrad bol v správe šľachtickej rodiny Kmitovcov do konca stredoveku. Poznáme mená posledných stredovekých starostov hradu Ľubovňa: Peter II. Kmita a Peter III.

Poľské korunovačné klenoty a ďalšie významné udalosti

V súvislosti s politickým významom hradu nad Starou Ľubovňou je vhodné spomenúť, že v roku 1655 boli na hrade uložené poľské korunovačné klenoty. Zámer ich uloženia práve na tomto hrade tkvel v tom, že mali byť chránené pred postupujúcou švédskou armádou, ktorá v uvedenom roku pustošila Poľsko. Dokonca v roku 1656 navštívil hrad aj vtedajší poľský kráľ Ján II. Kazimír Vasa. A tiež v roku 1683 sa na hrade zastavil poľský kráľ Ján III.

Na hrade v Starej Ľubovni môžete vidieť dôveryhodné repliky poľských korunovačných klenotov z roku 1320. Klenoty sa na hrad dostali v 17. storočí počas poľsko-švédskej vojny, aby nepadli do rúk nepriateľa. Originály klenotov už neexistujú, boli zničené na začiatku 19. storočia pruským kráľom.

Existencia Spišského zálohu trvala až do prvého delenia Poľsko-litovskej únie, teda do roku 1772. Listina zálohu, ktorej predchádzalo významné stretnutie dvoch panovníkov na Ľubovnianskom hrade, znamenala začiatok nového dejinného vývoja, tzv. zálohovaného územia, ktoré sa do Uhorska vrátilo až v 18.

V roku 1768 bol na hrade väznený známy dobrodruh a neskorší kráľ Madagaskaru Móric Beňovský.

Architektúra hradu

Pôvodný kamenný hrad bol vybudovaný na najvyššom bode vrchu, kde na jeho južnej strane postavili kruhovú vežu donjon. Z východnej strany sa na vežu napájal gotický palác s podpivničenými priestormi, obytnými a reprezentačnými miestnosťami. Medzi významné miestnosti hradu patrila aj veľká tanečná sála, v ktorej sa pravdepodobne stretli Žigmund Luxemburský a Vladislav II.

Východná strana hradného vrchu bola chránená skalným zrázom, kde vo vrcholnom stredoveku postavili kamennú budovu hradnej kuchyne. Na jej južnú stenu nadväzovala gotická obvodová hradba so štrbinovými strieľňami, ktorá sledovala celý južný obvod hradného vrchu až k budove druhej hradnej brány. Vstup do hradu zabezpečovala prvá brána s padacím mostom a vrcholnogotickým vstupným portálom. Priestor medzi prvou a druhou bránou bol po stranách chránený kamennou hradbou a vstup do druhej brány bol zabezpečený šijovou priekopou a druhým padacím mostom.

Architektúra hradu sa vyvíjala aj v neskorom stredoveku. Pravdepodobne za starostu Petra II. Kmitu, okolo roku 1502, boli k hlavnej hradnej veži sekundárne pristavané tri oporné gotické stupňovité piliere, aby sa nenarušila jej stabilita. Dolný hrad, vybudovaný na nižšej južnej terase, uzatvárala palisádová hradba postavená na obrannom vale. Do tejto hradby boli začlenené tri gotické kamenné bašty a tretia vstupná brána. Ďalšie architektonické rozšírenia hradu sa v stredoveku už nerealizovali.

Značná prestavba hradnej architektúry sa uskutočnila až v renesancii, keď koncom 16.

V roku 1553 hrad takmer zničil veľký požiar. Obnovili ho okolo roku 1555 došlo k jeho obnove, bol obohatený o renesančné prvky.

V 17. storočí bol hrad rozšírený a zbarokizovaný. Následne v rokoch 1754 až 1756 hrad kúpil Henrich von Brühl.

Ľubovniansky hrad dnes

Rozprávkový Ľubovniansky hrad z 13. storočia spolu s múzeom a skanzenom láka domácich aj zahraničných turistov. V letnej sezóne ponúka bohatý program podujatí. Vedeli ste, že tu bol väznený kráľ Madagaskaru Móric Beňovský? Okrem toho tu istý čas ukrývali aj poľské korunovačné klenoty, ktorých repliky si môžete pozrieť v rámci prehliadky.

Ľubovnianske múzeum vzniklo v roku 1966 zásluhou Andreja Čepiššáka. Patrí k najnavštevovanejším múzeám na Slovensku. Od roku 2002 je zriaďovateľom múzea Prešovský samosprávny kraj so sídlom v Prešove.

Ľubovniansky hrad sa nachádza kúsok od mesta Stará Ľubovňa, neďaleko mestskej časti Podsadek, za obcou Pasterník. Nachádza sa tu vlaková aj autobusová stanica. Premáva tu MHD. Z Podolínca aj Popradu premáva do Starej Ľubovne priamy autobusový aj vlakový spoj.

Nachádzajú sa tu 2 spoplatnené záchytné parkoviská. Ak nemáte záujem o návštevu skanzenu, môžete ho obísť a navštíviť len hrad. Ľubovniansky hrad a skanzen sú čiastočne bezbariérové.

V areáli hradu. Model. Pohľad na hrad.

Prehliadka hradu

Prehliadka hradu trvá asi 2 hodiny. Možno ju uskutočniť so sprievodcom, alebo bez neho. Hrad je z 90 percent obnovený. Celé zariadenie hradu mapuje jeho históriu, čo sa môžete dozvedieť v jednotlivých miestnostiach hradu.

V jednej časti hradu je priestor pre deti, kde majú pustenú rozprávku o Ľubovnianskom hrade, sú tam náučné materiály k tvorbe hradieb a stavby hradu a rôzne iné aktivity pre deti. V hrade sú aj viaceré výstavy.

Obnovená a sprístupnená bola návštevníkom v roku 2003. Hradná veža Nebojsa je tiež najstaršou časťou hradu, má úzke vnútorné schodisko a miestami aj veľmi nízke. Vedie na ňu sto schodov. V barokovom paláci je prezentovaný dobový nábytok a vo vysokom bastióne expozícia Zamoyských. V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby. Nevynechajte návštevu zachovalej mučiarne v podzemí.

Určite nevynechaj renesančný bastión (vysunutá časť opevnenia, ktorá uľahčovala obranu hradu delami) či tri barokové oltáre v štýle art deco, ktoré sa nachádzajú v hradnej kaplnke. Mňa osobne veľmi zaujala aj izba Trubača, z ktorej je výhľad vo výške 710 m.n.m. Ak máš však rád historickú módu, určite čekni svadobné šaty, ktoré sú súčasťou expozície princezien Karolíny a Izabely. Zaujali ma podzemné chodby (kde bolo okrem iného príjemne chladno). Objavil som tu mučiareň a hradnú studňu. Túlam sa medzi hradbami.

V renesancnom palaci je velmi zrozumitelne a poucne video o vzniku a prestavbach hradu. Deti si ho dobrovolne pozreli 3x :) Jednotlive Expozicie sa nam pacili tiez.

Výklad o hrade bol na vysokej úrovni, mladý chalan vedel podať príbeh a zaujať návštevníkov. Za mna Perfekt 👍. Kto nechcel čakať na sprievodcu mohol ist aj sám všade je QR code, kde dostanete info priamo do mobilu. Po hrade sa dá pohybovať kade chcete bez obmedzenia.

Prehliadku hradu Ľubovňa môže návštevník absolvovať so sprievodcom alebo individuálne so sprievodnými textami.Vstupy so sprievodcom ( 1.7. - 31.8. ) : od 9.45 hod. č. 052/43 220 30. Prehliadku s cudzojazyčným sprievodcom v anglickom a poľskom jazyku (skupiny nad 20 osôb) je potrebné si objednať min. 2 dni vopred.V rámci prehliadky hradu Ľubovňa je možné absolvovať vystúpenia Sokoliarov sv. Bavona (1.7. č. 052/43 239 82. Prehliadku s cudzojazyčným sprievodcom v anglickom a poľskom jazyku (skupiny nad 20 osôb) je potrebné si objednať min.

Vstupné do Ľubovnianskeho hradu spolu so skanzenom sa pohybuje v rozmedzí od 0,01 € - 6,00 €. V cene je prehliadka skanzenu a hradu spolu s výkladom.

Občerstvenie

Občerstviť sa môžete v hostinci u Mórica, ktorý sa nachádza priamo na hrade. Hostinec je pomenovaný po cestovateľovi Móricovi Beňovskom, ktorý bol väznený v najvyššej hradnej veži, kde si odpykával svoj trest.

Horšie je to s občerstvením priamo v areáli hradu. Bufet a obsluha je slabý. Iba jeden bufet to je slabé. Občerstviť sa odporúčam na dolnom parkovisku v štýlovom bufete s predajom suvenírov.

Skanzen Stará Ľubovňa

Skanzen v Starej Ľubovni približuje život na dedine v minulosti.

Skanzen v Starej Ľubovni tvorí súbor stavieb ľudovej architektúry pod hradom. Patrí k najmladším na Slovensku. Sprístupnený bol v roku 1985 a tvorí ho 25 objektov. Návštevníkom približuje život na dedine v minulosti.

Pri tvorbe expozície ľudového bývania v jednotlivých obytných domoch sa rešpektoval princíp tradičného bývania, ktorý sa v tejto oblasti zachoval až do polovice 20. Prehliadka skanzenu trvá približne 45 minút. Zrubový gréckokatolícky kostolík sv. Technické stavby prezentuje kováčska vyhňa z druhej polovice 19.

Najväčším skvostom skanzenu je gréckokatolícky kostol z obce Matysová z roku 1833. Ja som tu našiel zrubové obytné domy z prvej polovice 20.storočia. Je tu však aj kováčska vyhňa, mlyn či stolárska dieľňa. Veľmi sa mi páčilo, že som sa tu mohol ľubovoľne prechádzať a každý dom si dôkladne prezrieť vlastným tempom.

Skanzen je vzdialený len pár minút chôdze z Ľubovnianskeho hradu a v domoch, ktoré tu sú kedysi žili predkovia Goralov a Rusínov. Prejdi sa tu ako ja. Hrad Ľubovňa v pozadí. Zachované interiéry.

Okrem prehliadky expozícií, skanzen ponúka množstvo atrakcií pre najmenších, a preto je obľúbený medzi rodinami s deťmi. Vychutnajte si piknik spolu s rodinou alebo nakŕmte zvieratá, ktoré kedysi žili na gazdovskom dvore.

Legendy o hrade

Legenda o vzniku hradu Ľubovňa hovorí oveľa viac. Ako hrad vznikol? Nuž…Na brehu rieky Poprad pri meste Ľubovňa zastavili traja jazdci, aby si tu odpočinuli. Velil im šľachtic Ľubovenský. Jemu sa tu v skutku páčilo, tak sa rozhodol v tomto krásnom prostredí postaviť hrad. Na druhý deň ráno však všetko zmizlo a tak hrad stavali každý deň nanovo. Keď Ľubovenský zistil, že toto miesto patrí čarodejnici, vydal sa za ňou a požiadal ju o zvolenie. Tá súhlasila pod podmienkou, že jej zapredá svoju dušu. On súhlasil a onedlho tu stál krásny hrad Ľubovňa.

Ľubovenský však nemal dušu a tak sa išiel vyspovedať farárovi. V tom sa však z neďalekého kláštora ozval zvon a bosorka prišla o svoju moc.

Na brehu rieky Poprad pri mestečku Ľubovňa zastali ustatí jazdci, ktorým velil starý šľachtic Ľubovenský. Ten sa rozhodol si oproti mestečku na skalnom brale postaviť hrad. Jeho synovia s pomocníkmi urobili základy budúceho hradu a pomenovali ho po otcovi - Ľubovňa.

Miesto, kde chcel Ľubovenský postaviť hrad, patrilo zlej čarodejnici. Preto sa vydal za ňou a požiadal ju o povolenie hrad dokončiť. Starý Ľubovenský súhlasil, pretože sídlo chcel prenechať svojim synom. Ľubovenský odišiel do neďalekého kláštora, kde sa zo svojho hriechu vyspovedal.

Zlá čarodejnica sa o tom dozvedela a rozhodla sa hrad zničiť. Uchopila obrovskú skalu, ale keď sa s ňou priblížila k hradu, zaznel večerný zvon z neďalekého kláštora. Čarodejnica stratila svoju moc a veľký balvan, ktorý možno vidieť pri dedinke Hajtovka dodnes, padol na breh rieky Poprad.

Ľubovenský žil na tomto hrade šťastne, ako aj jeho synovia a vnuci.

tags: #lubovniansky #hrad #svaty