Pieta Kostol Zvestovania Bratislava: História a súčasnosť

Bratislava, hlavné mesto Slovenska, je bohatá na kultúrne a historické pamiatky. Mesto leží na obidvoch brehoch rieky Dunaj na styku Podunajskej nížiny, Malých Karpát a Záhorskej nížiny v blízkosti hraníc s Maďarskom a Rakúskom. Bratislava má 17 mestských častí zoskupených do 5 okresov: Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V. Je sídlom prezidenta, vlády, NR SR, ministerstiev, konzulárnych zastupiteľstiev a veľvyslanectiev, vedeckým centrom, sídlom SAV, strediskom vysokého a stredného školstva.

Medzi významné sakrálne pamiatky Bratislavy patrí aj Pieta kostol Zvestovania, ktorý má bohatú históriu a kultúrny význam. Tento článok sa zameriava na históriu, architektúru a súčasný stav tohto významného kostola.

Významnou sakrálnou pamiatkou v Bratislave je aj Kalvária, ktorá má bohatú históriu a prešla rozsiahlou obnovou.

História a vývoj Bratislavy

Najstaršie stopy osídlenia Bratislavy pochádzajú zo staršieho paleolitu. V laténskej dobe dosiahla Bratislava vrchol pravekého vývoja. V 5. alebo vo 4. stor. pred n. l. prišli na juhozápadné Slovensko Kelti, ktorí na území Veľkej Bratislavy vybudovali niekoľko sídlisk. Po prelome letopočtu prichádzali na územie Bratislavy prvé germánske kmene Markomanov a Kvádov. Hoci Rimania územie na ľavom brahu Dunaja nikdy trvalo neobsadili, vybudovali tam niekoľko dočasných táborov a pevností.

Poloha Bratislavy na mape Slovenska

Okolie Bratislavy patrí k územiam s najstarším slovanským osídlením na Slovensku. Hradný vrch bol Slovanmi osídlený najneskôr koncom 8. stor. Od 9. stor. predstavovala správne centrum s hradom, od 10. stor. osídlenie v rámci dnešnej Bratislavy vzrastalo a vývoj smeroval k vzniku stredovekého mesta.

V 11. stor. bol na hradnom kopci postavený kostol s patrocíniom (asi) najsv. Spasiteľa, pri ktorom sídlila kolegiátna kapitula na čele s prepoštom. Už v 11. stor. bol v sídlisku východne od hradu menší Kostol sv. Martina a na hradnom svahu rotunda (pravdepodobne) sv. Mikuláša s cintorínom. V roku 1204 pápež povolil presťahovať prepoštstvo z hradu do podhradnej osady (burgus) a novopostavený prepoštský (kapitulný) kostol (1221) dostal dvojité patrocínium (najsv. Spasiteľa a sv. Martina).

Počas mongolského vpádu (1241 - 42) bolo sídlisko (mesto) pod hradom vyplienené a po obnovení opätovne v rokoch 1271 a 1273 spustošené vojskami českého kráľa Přemysla Otakara II. V roku 1278 sa spomína mestský richtár Jakub a 12 prísažných, v roku 1280 zasa spoločenstvo mešťanov. Základné mestské privilégium potvrdil mestu v roku 1291 Ondrej III.

Synagóga je písomne doložená v roku 1335. V roku 1288 dostalo mesto Krásnu Ves (Széplak, Schöndorf) s Kostolom sv. Gotharda, 1390 Vydricu, 1412 Blumenau (neskorší Lamač) a osadu Sellendorf (zaniknutá). Súvislé mestské hradby s bránami a vežami boli postavené koncom 13. a začiatkom 14. stor. Už v 2. polovici 14. stor. boli predmestia omnoho väčšie ako gotické mesto medzi hradbami (16 ha).

Mesto prosperovalo najmä za vlády Žigmunda Luxemburského, ktorý mu potvrdil všetky staršie donácie a výsady a udelením nových privilégií ho vyzdvihol na popredné politické a hospodárske mesto Uhorska. Jeho ďalší rozmach nastal za vlády Mateja I. Korvína, ktorý 1465 na základe povolenia pápeža Pavla II. zriadil v Bratislave Univerzitu Istropolitanu, prvú univerzitu na našom území.

Bratislava ako korunovačné mesto

Osobitný význam nadobudla po bitke pri Moháči a po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón (1526 Ferdinand I.), keď sa po obsadení Budína Turkami uhorská šľachta sťahovala na sever, na územie dnešného Slovenska. Bratislava sa postupne stala sídlom centrálnych uhorských inštitúcií a v roku 1536 bola krajinským zákonom ustanovená za (dočasné) hlavné mesto, čo však fakticky trvalo skoro 250 rokov.

Po obsadení Stoličného Belehradu Turkami sa stala korunovačným miestom uhorských kráľov. Ako prvý tam bol v Dóme sv. Martina korunovaný za uhorského kráľa neskorší rímsko-nemecký cisár Maximilián II. (1563). Na tento účel sa dóm používal až do roku 1830, bolo v ňom korunovaných jedenásť kráľov vrátane Márie Terézie a sedem kráľovien - manželiek kráľov, z habsburskej dynastie.

Dóm svätého Martina v Bratislave

Do 2. polovice 18. stor. bola Bratislava sídlom Uhorskej komory a Uhorskej miestodržiteľskej rady a až do polovice 19. stor. sídlom uhorského snemu (posledné zasadanie, na ktorom bolo zrušené poddanstvo a niektoré výsady šľachty, sa konalo 1847 - 48). Súčasne bola sídlom ostrihomského arcibiskupa, prímasa Uhorska.

Rozvoj mesta v 18. storočí

Veľký rozkvet mesta nastal koncom 17. stor. po vyhnaní Turkov z Uhorska. Od roku 1720 až do 80. rokov 18. stor. sa počet obyvateľov viac ako strojnásobil (33-tisíc). V 70. a 80. rokoch 18. stor. sa všetky uhorské ústredné inštitúcie (okrem snemu) presťahovali do Budína. Pôvodný gotický ráz mesta sa zmenil v 17. - 18. stor., keď bolo vo vnútornom meste postavených viacero barokových kostolov a množstvo šľachtických palácov.

Koncom 18. stor. malo mesto už vyše 30-tisíc obyvateľov, a preto sa začalo s búraním hradieb, ktoré prekážali jeho rastu. V tomto období sa Bratislava stala i významným kultúrnym centrom. Rozvíjal sa divadelný a hudobný život.

Bratislava v 19. a 20. storočí

Prudkému rozvoju priemyslu a obchodu v 19. stor. pomohlo vybudovanie prvej konskej železnice (1837 - 46), ktorá spojila Bratislavu s Trnavou, ako aj železničné spojenie s Viedňou (1848) a s Budínom (1850). V roku 1890 bol postavený prvý železný most cez Dunaj, 1895 mestská električková trať. V roku 1900 bolo v Bratislave už vyše 50 väčších priemyselných podnikov s účasťou zahraničného i domáceho kapitálu.

Kyjatice: Príklad stredovekého umenia na Slovensku

Nástenné maľby v Kyjaticiach (Kiete) boli objavené a čiastočne odkryté Istvánom Grohom v roku 1894, neskôr pokračovali v odkrývaní v rokoch 1980 a 1985 Jiří Josefík a Ladislav Székely a celý interiér kyjatického kostola bol reštaurovaný medzi rokmi 1986-1989. Výskumu nástenných malieb sa venovali najmä Vlasta Dvořáková a Milan Togner, maľby sú spracované i v najnovšej monografii o gemerských nástenných maľbách od kolektívu autorov.

Kyjatice, pohľad na kotol z juhozápadu

Nástenné maľby realizované v dvoch obdobiach pokrývajú vnútorný plášť presbytéria, víťazný oblúk zo strany lode a severnú stenu lode. V spodnej časti presbytéria je namaľovaný iluzívny záves, nad ktorým je desať medailónov s polpostavami prorokov s nápisovými páskami. Na východnej stene presbytéria je Boh Otec a dve kľačiace ženské postavy so svätožiarou, ktoré sa k nemu modlia.

Na severnej stene presbytéria je fragmentárne zachovaný obraz Bolestného Krista (Imago pietatis) s viditeľnými a krvácajúcimi ranami na rukách, nohách a na boku. V ostení víťazného oblúka sú zobrazené múdre a pochabé panny s olejovými lampami. Na stene víťazného oblúka zo strany lode sú maľby rozdelené do dvoch registrov.

Na severnej stene lode je rozmerná, mnohofigurálna a atypická kompozícia Posledného súdu, s početnými nápisovými páskami. Táto maľba patrí do mladšieho obdobia a je datovaná nápisom: Anno dm 1426. Posledný súd v Kyjaticiach má znaky teologicky náročnej kompozície.

Obnova Kalvárie v Bratislave

S myšlienkou vybudovať Kalváriu na vrchu nad mestom prišiel jezuita Albert Mechtl. Jej základný kameň položili 27. mája 1694 pri procesnej slávnosti. Dostavaná bola v roku 1725. V roku 1755 mala Kalvária fundácie v celkovej výške 1600 zlatých.

Na vrchu bolo vybudovaných sedem kalvárskych kaplniek a ďalšie dve prípravné, všetky s jednotnou architektúrou. Na vrchole kopca bol postavený kostol Kalvárie. Kalváriu dopĺňala stavebne odlišná kaplnka Žalára za kostolom. Pod schodmi ku krížom Kalvárie bola vybudovaná kaplnka Svätého hrobu. Mimo rady kalvárskych kaplniek stála väčšia kaplnka sv. Petra s dlhším pôdorysom, ktorú dala postaviť rodina Johanna Georga Lauermanna asi v roku 1713.

V 30-tych rokoch minulého storočia boli kaplnky Kalvárie ešte v dosť dobrom stave, v 50-tych rokoch ale boli ničené zámerne aj nedbanlivosťou. Do nového storočia sa zachovala len ruina jedinej kaplnky Ecce homo a drevený kríž s bronzovou sochou Krista nad schátraným schodiskom.

Obnova Kalvárie bola pozvoľná, od začiatku sa potýkala s nedostatkom financií. Po roku 2004 sa na Kalvárii začalo angažovať Kresťanské združenie Sprevádzajúci - pútnické bratstvo, ktoré tu vytýčilo obrázkovú Krížovú cestu v podobe 14 litografií na stromoch. V roku 2018 bolo zrevitalizované okolie hlavného kalvárskeho kríža z prostriedkov, ktoré venovalo Staré Mesto, Bratislavský arcibiskupský úrad a manželia Hantabalovci.

V roku 2019 prevzalo starostlivosť o jej revitalizáciu novozaložené občianske združenie Bratislavská Kalvária. Hlavný kríž Kalvárie bol po roku 2000 nahradený novým dreveným v rovnakých proporciách, v roku 2019 k nemu pristavali aj postranné kríže lotrov. V rokoch 2002-2006 bola bronzová socha Krista zreštaurovaná študentmi VŠVU a v júli 2020 umiestnená v kostole Panny Márie Snežnej. V roku 2019 na ústredný kríž osadili jej kópiu z umelého materiálu, ktorú zhotovil sochár Andrej Margoč, ktorý sa podieľal aj na reštaurovaní originálu.

Ruina kaplnky 4. zastavenia bola podľa starých fotografií v roku 2020 zreštaurovaná, zastrešili ju šindľom. Pre ďalšie smerovanie obnovy Kalvárie sa ukázala byť rozhodujúcou prítomnosť manželského páru architektov Michaely a Juraja Hantabalovcov v OZ Bratislavská Kalvária. Hantabalovci presadili myšlienku vybudovať na mieste chýbajúcich zastavení priechodzie skelety, na stenách zdobených mozaikami výjavov Krížovej cesty Krista.

V priebehu roka 2023 bolo na Kalvárii osadených všetkých 10 navrhnutých novodobých kaplniek vo výške 5 metrov. V závere roka 2023 boli v teréne odkryté aj zvyšky základov Božieho hrobu. Obnovené zastavenia Krížovej cesty požehnal 14. septembra 2025 arcibiskup Stanislav Zvolenský pri pobožnosti Krížovej cesty, ktorá sa konala po procesii pútnikov od Dómu sv. Martina.

Popri obnove zastavení bolo vykonaný rad nevyhnutných prác, ako základy pre skelety zastavení, stavebné materiálové úpravy na zlepšení schodnosti chodníka, vybudovalo sa oplotenie chodníkov v strmých svahoch, šachta s vodomernou prípojkou, prívod elektrických rozvodov pre osvetlenie kaplniek, kamerový systém, oddychové kamenné lavičky.

Práca na obnove ešte nie je celkom dokončená, ale uskutočnená obnova na bratislavskej Kalvárii už umožňuje konanie pobožností Krížovej cesty (každú druhú nedeľu v mesiaci).

Podporovatelia obnovy Kalvárie

Podľa inštalovaných tabuliek z donorských darov jednotlivé zastavenia venovali: 1. zastavenie - Nadácia SPP, 2. zastavenie - predseda vlády SR, 3. zastavenie - Jozef Boskovič s rodinou, 4. zastavenie - Nadácia SPP, 5. zastavenie - Tomáš Malatinský, Peter Kažimír a Peter Krutil, 8. zastavenie - Nadácia EPH, 9. zastavenie - Zdenko Krajný s rodinou, 10. zastavenie - Jaroslav Ferianec s manželkou Máriou, Kamil Krauspe s manželkou Martinou a Patrik Krauspe s manželkou Pavlou, 11. zastavenie - Miloš Kyselica s manželkou Jankou na pamiatku nebohého syna Timoteja, 13. zastavenie - ORLEN Unipetrol Slovakia s.r.o.

Na internetovej stránke OZ Bratislavská Kalvária je poďakovanie aj ďalším podporovateľom obnovy; menovite Veľvyslanectvo Poľskej republiky, Pavol Janočko, Katolícka Jednota Slovenska Bratislava, PERI Slovensko.

tags: #pieta #kostol #zvestovania #bratislva