Región Liptova, s centrom v Ružomberku a jeho okolí, je bohatý na historické a kultúrne pamiatky. Táto oblasť ponúka návštevníkom možnosť spoznať nielen krásu prírody, ale aj hlboké korene slovenskej histórie a náboženstva. Medzi najvýznamnejšie body záujmu patria kostoly, kúpele a malebné dedinky, ktoré si uchovávajú svoj pôvodný ráz.
Kostol sv. Ondreja v Ružomberku
Najstaršia sakrálna stavba v Ružomberku: Kostol sv. Ondreja
Rímskokatolícky farský kostol sv. Ondreja je najstaršou sakrálnou stavbou v Ružomberku, jeho počiatky siahajú do prelomu 13. a 14. storočia. Nachádza sa v centre mesta, na Námestí A. Hlinku, hneď vedľa budovy radnice.
- Kostol bol pôvodne ranogotický, neskôr bol renesančne a barokovo upravený.
- Pôvodne bol zasvätený sv. Ladislavovi a postihlo ho niekoľko požiarov.
- V 17. storočí patril niekoľko rokov aj protestantom, katolíkom definitívne pripadol v roku 1709.
- V roku 1662 boli v ľupčianskej dielni Martina Roxera vyhotovené vežové hodiny.
- V 19. storočí ku kostolu pribudla kaplnka svätého Jána Nepomuckého, sakristia a Kaplnka Božieho hrobu.
- K mohutnej gotickej veži pristavili menšiu schodiskovú vežu. Kostol tak získal približne dnešnú podobu.
V roku 1905 bol za farára zvolený Andrej Hlinka a v kostole slúžil až do konca svojho života v roku 1938.
Umelecké poklady kostola
V kostole môžete vidieť masívnu gotickú kamennú krstiteľnicu zo 16. storočia a za pozornosť stoja aj okenné vitráže v južnej lodi kostola. Tieto sú dielom významného ružomberského rodáka - majstra Ľudovíta Fullu. Sú na nich zobrazené scény zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Jedna z vitráží je venovaná 1 100. výročiu úmrtia sv. Metoda.
V kostole si môžete prezrieť aj obrazy od maliarov E. Massányiho a A. Belopotockého. Väčšiu pozornosť si zaslúži obraz Klaňanie pastierov. Scéne dominuje postava Panny Márie v bielej šatke, červenom šate a modrom plášti, pred ňou na podstavci spočíva na slame dieťatko, ktoré Mária vije do bielej rúšky.
Zvon Andrej
Jednou z najväčších zaujímavostí kostola je jeho zvon Andrej. Ten je najstarším zvonom na Liptove, uliaty bol v roku 1506 banskobystrickým zvonolejárom A. Sladičom.
Oltáre
Hlavný oltár sv. Ondreja, bočné oltáre Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho, ako aj oltár sv. Jána Nepomuckého v bočnej kaplnke vyhotovil sochár J. Kraus z Banskej Štiavnice, oltár Božského srdca Ježišovho v južnej lodi je prácou juhotirolskej dielne F.
História farnosti Lúčka
Rímskokatolícka farnosť Sv. Martina Lipany - filiálka Lúčka. Adresa farnosti: Rímskokatolícky farský úrad Komenského 20 082 71 Lipany, správca farnosti: Mgr. Michal Marčák, telefón: 051/4572 108.
Farnosť Lúčka zanikla v roku 1605, kedy bola vypálená a zničená. Odvtedy bola filiálkou Krivian, Lipian a nakoniec Kamenice. Obyvatelia Lúčky boli z väčšej časti katolíci. Boli v ňom tri oltáre.
Od roku 1749, kedy sa ešte udáva kostol Ducha Svätého, sa potom pravidelne udáva kostol Najsvätejšej trojice. Bol kamenný s drevenou vežičkou so zaklenutou svätyňou. Veža, v ktorej boli dva zvony, bola iba pristavaná ku kostolu pri vchode do kostola. V kostole bol drevený chór, na ktorom bol organ so 6 registrami. Sakristia sa nachádzala na severnej strane kostola a bola dosť priestranná a v dobrom stave. V kostole bola tiež kazateľnica, lavice, dve zástavy. Oltáre boli obnovené. V blízkosti kostola bol malý cintorín.
V roku 1805 bol postavený v Lúčke nový kostol Najsvätejšej Trojice. Postavili ho na novom, vyvýšenom a bezpečnom mieste. S určitosťou sa dá povedať, podľa opisu staveniska nového kostola z roku 1813, že vtedy ešte kostol nebol dokončený. Mal mať vežu, alebo skôr vežičku so zvonmi na streche kostola.
V roku 1818 sa už hovorí o kostole ako dokončenom. Je to barokový kostol prestavaný v retardovanom slohu s klasicistickými prvkami. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom svätyne. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, ktoré dosahujú na rímsy pilastrov. Fasády sú hladké s podstrešenou rímsou a barokovými oknami. Podlaha chrámu bola pôvodne kamenná. Neskôr bol daný betónový poter pokrytý linoleom a kobercami. V roku 1985 sa položili vzácna ružová dlažba z kubánskeho mramoru. Pri rekonštrukčných prácach po roku 1980 sa v interiéri chrámu zrušila kazateľnica.
Po vojne v roku 1923 v novej Československej republike bol dovezený z Košíc zvon sv. Jozef vyrobený v roku 1914. Má krásny hlas a roky už pravidelne zvoláva veriacich do kostola. Malý zvon je z roku 1706. Kostol Najsvätejšej Trojice bol starostlivosťou kňaza aj veriacich v rokoch 1934-1935 obnovený. Rezbári opravili hlavný oltár zo zbierok amerikánov.
V roku 1969 veriaci pristavili ku kostolu novú vyššiu vežu s bočnými kaplnkami. Vzácnou historickou pamiatkou je hlavný oltár z roku 1747 situovaný centrálne v uzávere svätyne. Tvorí ho architektúra s dvoma hladkými a dvoma točenými stĺpmi s bohatou rímsou a širokým nadstavcom. V strede na latkovom pozadí bol umiestnený obraz Najsvätejšej Trojice.
Od roku 1701 sa stala filiálkou farnosti Kamenica a zostala ňou až do roku 1974, v roku 1974 bola pričlenená k Lipanom. 22. júla 1990 sa začali vybavovať úradné povolenia na výstavbu nového kostola. Stavba bola osadená 20. júna 1991 na lokalite bývalých záhrad zemanov Tahyovcov. 6. augusta 1991 vo sviatok Premenenia Pána biskup košickej diecézy Mons. Alojz Tkáč prvýkrát v histórii navštívil filiálnu obec, aby posvätil stavenisko nového kostola. 19. júna 1993 boli práce na kostole ukončené. 11. júla 1993 otec arcibiskup Alojz Tkáč Kostol sv. Anny vysvätil.
Novostavba rešpektuje súčasnú dominantu obce, Kostol Najsvätejšej Trojice s vežou. Filozofia architektúry Kostola sv. Anny vychádza z biblického obrazu korábu (lode) plávajúceho na mori, ktorý počas jej plavby sprevádza svetlo zhora. Kostol je kapacitou určený zhruba pre 900 účastníkov bohoslužieb, z toho 400 miest je na sedenie.
Pôdorys kostola tvorí elipsa rozdelená na tri funkčné časti. Prvou časťou je nástupná plocha pred funkčne klenutou stenou, cez ktorú sa prechádza do malého nádvoria tzv. rajskej záhrady. Treťou časťou je samotná chrámová loď. Pozoruhodným prvkom stavby je pozdĺžny väzník, zakotvený na klenutej stene a pokračuje stredom strechy celého chrámového priestoru. Od vstupu smerom k liturgickému priestoru sa zužuje do jedného bodu. Okrem svetelnej funkcie spĺňa i úlohu tepelnú. Pod chórom sa nachádza sakristia, spovedná miestnosť, priestor pre matky s deťmi, pomocné a technické priestory. Predná stena pred vstupom je murovaná z tehál a v časti, kde sú zavesené zvony, je železobetónový rám.
Rímsko - katolícka cirkev Spišská diecéza
Rímsko - katolícka cirkev Spišská diecéza sa skladá z troch regiónov: Orava, Liptov, Spiš. V priebehu 9. storočia bolo toto územie súčasťou Veľkej Moravy. Od roku 1018 do roku 1776 spravovala celé územie Ostrihomská arcidiecéza. V rokoch 1198 - 1776 existovalo Spišské prepošstvo, ktoré bolo nápomocné arcidiecéze. Spišskí prepošti sa usilovali, aby bolo prepošstvo povýšené na diecézu.
Kráľ Ľudovít a Spišská Kapitula roku 1348 požiadali pápeža Klementa VI., aby na Spiši zriadil diecézu. Všetky plány však stroskotali a až v roku 1776, keď cisárovná Mária Terézia vymenovala nového ostrihomského biskupa Batthyáňa za uhorského prímasa, pápež Pius VI. zriadil bulou Romanus pontifex Spišské biskupstvo so sídlom v Spišskej Kapitule. Katedrálnym chrámom sa stal prepoštský kostol sv. Martina. Do novozriadenej diecézy patrilo 119 farností z liptovského, oravského a spišského panstva. Arcidekanát Liptov mal v tom čase 20 farností a 3 kaplánky.
Z archívneho dokumentu Obecného úradu v Lúčkach sa dozvedáme, že lúčanská farnosť vznikla v r.1818. Predtým Lúčky patrili do farnosti Liptovská Teplá.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Lúčky
Kňazi zohrávali významnú úlohu v živote farnosti Lúčky. Tu je prehľad niektorých z nich:
- Andrej Bažík - v roku 1897 ho spišský diecézny biskup vymenoval za farára v Lúčkach, kde pôsobil do roku 1905.
- Bernard Sommer - do farnosti Lúčky prišiel v roku 1905, pôsobil tu však len veľmi krátko.
- Ladislav Moyš - do farnosti Lúčky ho ustanovil biskup v roku 1905 (koncom), pôsobil tu len do novembra roku 1906. Bol stúpencom Slovenskej ľudovej strany, čo viedlo k jeho odchodu.
- Bartolomej Ján Smizsár - nástupca vdp. Moyša, pôsobil do roku 1915. Jeho príchod bol sprevádzaný bojkotom zo strany farníkov.
- Karol Machay - vymenovaný za správcu farnosti v roku 1915. Tu pôsobil len tri mesiace.
- Ladislav Mikula - prišiel v roku 1915, zotrval tu do roku 1918.
- Andrej Scheffer - do farnosti prišiel v roku 1918 a pôsobil tu jedenásť rokov.
- Michal Bačík - farárom od roku 1929, pôsobil 15 rokov. Bol dekanom a školským inšpektorom. Počas jeho pôsobenia sa postavila nová katolícka škola a upravili sa maľby v kostole.
- František Martinka - kaplán od roku 1941.
- Vojtech Lizák - po vysviacke v r. 1942 nastúpil na svoje prvé kaplánske miesto práve do Lúčok, kde pôsobil do r.1943.
- Ján Kajan - po vysviacke v r. 1943 pôsobil ako kaplán na Lúčkach od 1.7.1943 do 30.6.1944.
- Rudolf Varhol - správca farnosti v roku 1945.
- Ondrej Sula - kaplán a správca farnosti v rokoch 1944-1958.
- Kornel Brtko - preložený do Lúčok v roku 1958 a pôsobil do roku 1988. Bol aktívny v kultúrnom a športovom živote obce.
- ThDr. Alojz Frankovský, PhD. - prišiel do farnosti v roku 1989.
- Jozef Gazda - nastúpil v roku 1990.
- Vincent Dzurňák - kaplán a správca farnosti, pôsobil do roku 2002.
- Peter Kvasňák - pôsobí vo farnosti od r. 2002.
Liptovský Hrádok história
Ružomberok a okolie
Keď sa vydáte západne od Liptovského Mikuláša, čakajú vás ďalšie zaujímavosti regiónu Liptov. Dva aquaparky - Vodný park Bešenová vzdialený 17 km a Aquavital Park Lúčky 22 km od Liptovského Mikuláša. V oboch si môžete dopriať relax v termálnych vodách.
Na svoje si v tejto oblasti prídu aj nadšenci histórie, kde k najväčším lákadlám patrí podhorská osada Vlkolínec zapísaná do zoznamu UNESCO nachádzajúca sa 34 km od Liptovského Mikuláša a hrad Likava nad obcou Likavka 30 km.
Rovnako zaujímavé je samotné mesto Ružomberok. Jeho charakteristickou siluetou je Kostol sv. Ondreja, historická budova radnice a schodištia spájajúce ústredné Námestie A. Hlinku so zvyšnými časťami centra mesta.
Vlkolínec - pamiatka UNESCO
Vlkolínec
Pod vrchom Sidorovo je schúlená rozprávková dedina s pestrofarebnými drevenými domčekmi, murovaným kostolom, zrubovou zvonicou, studňou, zurčiacim potôčikom, voňavými lúkami a lesmi. Osada je stále obývaná, no prehliadnuť si môžete Roľnícky dom a dvor s expozíciou tradičného bývania a života vo Vlkolínci, Kostol Navštívenia Panny Márie, Dom UNESCO, kolibu s tradičným vybavením či Galériu ľudového umenia. Vlkolínec je vzdialený od Ružomberka 11 kilometrov.
Zrúcanina Hradu Likava
Hrad Likava
Hoci sa do dnešných dní zachoval len ako zrúcanina, patrí medzi najvyššie hrady na Slovensku. Kráľovský hrad, ktorý kedysi strážil významnú obchodnú cestu, vybudoval zvolenský župan Donč ešte pred rokom 1341. V 14. až 17. storočí prekonal niekoľko obliehaní, až ho v roku 1707 prikázal František II. Rákoczi zbúrať. Hrad bol sídlom hradného panstva, ktoré spravovalo mestečká a dediny dolného a veľkej časti stredného Liptova.