Obec Kopernica, pôvodne banícka obec, patrí do regiónu Hauerland, ktorý bol obývaný Nemcami. V marci tohto roku tu objavili a preskúmali najhlbšiu nekrasovú jaskyňu na Slovensku.
Prvá písomná zmienka o obci siaha do roku 1349, keď ostrihomský arcibiskup povolil kopernickým poddaným vykúpiť sa z roboty, teda platiť len peňažný cenzus. Písomne doložené názvy obce sú Koproncza (r. 1444), Kopernicza (r. 1773) a Kopernica (r. 1808). Osídlenie stredného Slovenska nemeckými kolonistami podnietili uhorskí králi, aby rozvíjali ťažbu nerastného bohatstva.
Okrem baníctva sa obyvateľstvo obce živilo prevažne poľnohospodárstvom, hlavne pestovaním obilia a zemiakov, chovom dobytka, výrobou dreveného uhlia pre huty v Kremnici a výrobou dreveného šindľa.
Kostol svätého Martina biskupa
Najstaršia historická budova v obci je rímskokatolícky Kostol svätého Martina biskupa. Podľa povesti sa v roku 307 stal biskupom v meste Tours. Tento úrad však nechcel prijať, a tak sa ukryl do chlieva k husiam, ktoré ho svojím hlasným gagotom prezradili a nakoniec bol 4. júla 371 vysvätený za biskupa. Pre túto udalosť je často vyobrazovaný so zlatým žezlom v pravej ruke a v ľavej drží hus.
Od roku 2014 sa v obci konajú oslavy výročia prvej písomnej zmienky o Kopernici. Tie sa sprevádzajú bohatým programom a tradične sa začínajú slávnostnou omšou v miestnom kostole a následne pokračujú kultúrnym programom, v ktorom sa predstavia deti z Materskej školy Kopernica so svojimi básničkami a pesničkami.
Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí pripravujú rozličné atrakcie, na Deň matiek zas pripravujú slávnostný program venovaný všetkým matkám. Spomínané udalosti sa obvykle usporadúvajú v kultúrnom dome, ktorý bol spolu s miestnou komunikáciou zrekonštruovaný v roku 2018. V tom istom roku sme vytvorili detské ihrisko v strednej časti obce, na ktoré poskytol finančné prostriedky Banskobystrický samosprávny kraj. Opravy ďalších úsekov miestnej komunikácie, ako aj autobusových zastávok sa zrealizovali v roku 2019.
Kostol svätého Martina biskupa v Kopernici
Kláštor Klarisiek Kapucínok
Klarisky kapucínky vznikli v 16 storočí. V roku 1535 Mária Laurencia Longo založila skupinu terciárok, ktoré sa snažili žiť podľa pôvodného ideálu svätej Kláry z Assisi. Pápež Pavol III. ich uznal 10. decembra 1538 za „kláštor najprísnejšej disciplíny svätej Kláry“ a bratov kapucínov poveril starostlivosťou o ne. Odtiaľ teda pochádza názov kapucínky.
V roku 1782 však rakúsko-uhorský cisár Jozef II. zrušil všetky kontemplatívne rády na území monarchie, medzi nimi aj klarisky v Bratislave a Trnave. Od tých čias u nás neboli vhodné podmienky na tento spôsob života. Po roku 1990 na Slovensku ožila nádej na obnovu tohto spôsobu života. Po dlhšom hľadaní vhodného miesta biskup Rudolf Baláž ponúkol rádu klarisiek kapucínok možnosť pôsobiť na území jeho diecézy v obci Kopernica.
Po zvážení všetkých okolností kontemplatívne rehoľníčky túto ponuku prijali a začali pripravovať a stavať kontemplatívny kláštor s pápežskou klauzúrou. Dňa 24. novembra 2001 bol kláštor spolu s Kaplnkou svätej Kláry posvätený a zasvätený nepoškvrnenému srdcu Panny Márie.
Celoživotným priestorom rehoľných sestier klarisiek kapucínok je klauzúra. Z areálu svojho kláštora nevychádzajú, pokiaľ to nie je vyslovene nutné. Ich rehoľná formácia sa deje postupným opúšťaním hektického vonkajšieho sveta a vnáraním do hlbokej modlitby. Výber kandidátok na takýto kontemplatívny život podlieha prísnym podmienkam.
Život ve středověkém klášteře# Tomáš Borovský Ph.D. a Libor Zajíc Ph.D.# VDZ 60 CELÝ DÍL.
Jozef Pribilinec: Olympijský víťaz z Kopernice
Najznámejším rodákom obce je Jozef Pribilinec, ktorý patril v osemdesiatych rokoch minulého storočia k svetovej chodeckej špičke. Športu sa venoval od detstva, ako 17-ročný takmer bez prípravy a v kopačkách vyhral celoštátne učňovské preteky v chôdzi v Žiline. Ešte v tom istom roku nastúpil do ASVŠ Dukla Banská Bystrica, kde sa dostal do skupiny legendárneho chodeckého trénera Juraj Benčíka. Ten ho viedol takmer počas celej kariéry.
Pod jeho vedením Jozef Pribilinec už po dvoch rokoch tréningu vyhral v Poľsku juniorské majstrovstvá Európy 1979 na desať kilometrov. Úspech ho okamžite zaradil medzi „dospelých“, kde si veľkú premiéru odkrútil už v roku 1980 na olympijských hrách v Moskve a na 20-kilometrovej trati skončil dvadsiaty.
Veľké úspechy nenechali na seba dlho čakať. V roku 1982 dosiahol na majstrovstvách Európy v Aténach vo svojej najsilnejšej disciplíne - 20-kilometrovej trati - striebro. Striebro si v roku 1983 odniesol aj z Helsínk, a to zo svojho premiérového vystúpenia na majstrovstvách sveta, keď ho v závere zdolal iba Mexičan Ernesto Canto.
Pribilinec oplatil Cantovi prehru ešte v tom istom roku vo finále svetového pohára v Bergene, navyše časom 1:19:30 vytvoril svetový rekord. V roku 1984 bol Pribilinec v špičkovej forme a patril k favoritom chodeckej dvadsiatky aj päťdesiatky pred blížiacimi sa olympijskými rami v Los Angeles. Na tie však neodcestoval, pretože výprava ČSSR sa rozhodla olympijské hry v Los Angeles z politických dôvodov bojkotovať.
Už o dva roky neskôr sa v Stuttgarte stal majstrom Európy, európsky titul, ale na päťkilometrovej trati, vybojoval aj na halových majstrovstvách Európy 1987 v Liévine a v Budapešti v roku 1988. Svoju dominanciu na 20-kilometrovej trati potvrdil víťazstvom na olympijských hrách v Soule v roku 1988.
Prestížny atletický magazín Track & Field News Pribilinca v roku 2020 zaradil medzi desať najlepších chodcov na 20 kilometrov v histórii. Dvakrát ho vyhlásili za najlepšieho športovca bývalého Československa (1986, 1988). V roku 2000 dostal Zlaté kruhy Slovenského olympijského a športového výboru. V roku 2013 ho uviedli do siene slávy slovenskej atletiky. Devätnásteho júla 2019 sa v jeho rodisku uskutočnilo slávnostné osádzanie pamätnej tabule. Obec Kopernica v spolupráci so Združením olympijských klubov Slovenskej republiky zrealizovala toto osadenie na počesť výnimočného atléta.
Jozef Pribilinec - Olympijský víťaz
Hauerland a Ján Pastorok
Do regiónu Hauerland, čo je súhrnné nemecké označenie pre oblasť bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, patrili okrem Kopernice aj okolité obce Kremnica, Handlová, Nová Lehota, Janova Lehota, Kunešov, Kremnické Bane, Krahule, Turček, Sklené a Horná Štubňa. V roku 1944 mala Kopernica 1 746 obyvateľov, patrila medzi najväčšie dediny Hauerlandu. Bol tu aj notariát, pod ktorý patrila obec Slaská.
Celkový počet Nemcov žijúcich v oblasti Hauerlandu na prelome 19. a 20. storočia presahoval 200-tisíc osôb. Po násilných deportáciách obyvateľstva po roku 1945 ich počet klesol približne na 40-tisíc (1954) a v roku 1991 tu žilo už len okolo 1 500 Nemcov. V Kopernici ostali tri až štyri nemecké rodiny.
Nariadenie, ktorým sa vykonávali násilné deportácie, znelo tak, že vysťahovať sa nemuseli tí, ktorí boli dôležití pre priemysel, a tí, ktorí žili v zmiešanom slovensko-nemeckom manželstve. Po deportáciách sa však pomery radikálne zmenili, nemeckí obyvatelia, ktorí tu ostali žiť, to nemali ľahké. Nemali tu jednoduchý život, často zažívali šikanovanie a veľké utrpenie.
Po vymenovaní okolitých vrchov sa dozvedáme zaujímavosť. Ján Pastorok je ohlasovateľom miestnej jaskyne a spoločne s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR-Správy CHKO Štiavnické vrchy a so zamestnancami Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva sa začiatkom marca zúčastnil na historicky prvom prieskume novej jaskyne, ktorá bola pomenovaná Diera nad Pastorkom. Hornina v jaskyni vznikla v období stredného miocénu až sarmatu (približne pred jedenástimi miliónmi rokov).
Na povrchu sa sú dva vstupné otvory do podzemných priestorov, ktoré navzájom nie sú prepojené. Hĺbka 39,3 metra predstavuje najväčšiu hĺbku medzi nekrasovými lokalitami Slovenska.
Pán Pastorok je aj kopernickým kronikárom, už neuveriteľných 47 rokov vedie obecnú kroniku, ktorá má v súčasnosti tri časti. Prvá sa venuje obdobiu do roku 1945, druhý diel opisuje udalosti do roku 2000 a ten tretí, aktuálny, sa venuje histórii obce a udalostiam, ktorými Kopernica žije v súčasnosti. Ako zaujímavosť uvádza, že ju píše v slovenčine, ale švabachom, a to z dvoch dôvodov: aby sa čitateľ sústreďoval na jej obsah a kvôli tradícii, pretože v minulosti sa tu používal práve tento druh písma.
Život na Salaši
Po 2. svetovej vojne, keď z Kopernice odsunuli väčšinu nemeckého obyvateľstva, sa na ich miesto prisťahovali obyvatelia z Horehronia. Pred rokmi v sebe objavil skrytý talent, venuje sa maľbe a rezbárstvu. Ako svoju prvotinu pred niekoľkými rokmi vyrezal Jánošíka. Keďže sa rodine a priateľom jeho tvorba páčila, pokračoval v nej.
Napriek tomu, že prírodné podmienky na Slovensku sú na chov oviec ideálne, aktuálne sa u nás chová len 320-tisíc oviec. Pritom pred dvadsiatimi rokmi sme ich chovali okolo 600-tisíc. Chovu oviec sa v Kopernici už devätnásť rokov venuje Jaroslav Matlo (57). Dnes tu vyrábame a predávame syry a výrobky získané zo surového ovčieho mlieka. Máme ovce, máme výrobné kapacity, máme chuť robiť aj odbyt svojich produktov. Ale občas máme aj problém s medveďmi a vlkmi, stane sa, že k nám na salaš zavítajú.
Chov Danielej Zveri
Chov danielej zveri na Slovensku má stúpajúci trend, v súčasnosti sa chová nielen vo voľnej prírode, ale aj v zverniciach a na zverofarmách. Každý z týchto spôsobov chovu má svoje pravidlá a špecifiká. V dolnej časti Kopernice sa nachádza danielia farma, ktorá začala svoju činnosť v roku 2012. Dnes tu chovajú 250 kusov danielej zveri rôznych vekových kategórií.
Pri rozhodnutí chovať daniele je dôležité, aby ste vedeli, na akej ploche to chcete realizovať, s akým počtom a na čo to má slúžiť. Ak to chcete využívať poľovníckym spôsobom a mienite túto zver strieľať, musí to byť zvernica schválená štátnou správou s pripomienkou schválenia veterinárnej správy. Ak sa rozhodnete mať vyššiu koncentráciu zveri (na jeden hektár až päť kusov), ide o farmový chov.
Popri produkcii diviny sa tunajšia farma orientuje na predaj živej zveri na ďalší chov, prípadne priamo na poľovnícke využitie. Daniel škvrnitý, rovnako ako muflón, patrí medzi nepôvodné druhy našej fauny. Ich chov nie je náročný, nie sú také plaché a opatrné ako jelene. Žijú vo väčších alebo v menších stádach a sú veľmi vhodnými zvieratami na chov v zvernici. V našej ponuke je odpredaj diviny alebo jedincov na ďalší chov.
Terézia Münichová: Babka Bylinkárka z Kopernice
Choroby dokázala odhaliť pohľadom a dotykom ruky a za svoje služby nikdy nepýtala peniaze. Aj to sa hovorí o liečiteľke Terézii Münichovej, rodáčke z Kopernice, ktorej sa podarilo vyliečiť aj dcéru československého prezidenta T. G. Masaryka.
Terézia Münichová sa narodila v roku 1869 v rodine chudobného roľníka. Pochádzala z ôsmich detí a ako mladé dievča sa dostala do služby lekára v Kremnici. Ten svoju prax nevykonával len v Kremnici, ale veľa cestoval a mladú Teréziu brával so sebou. Požičiaval jej knihy a zabezpečil jej kurz určený pre pôrodné babice. Vďaka vzdelaniu štyri desaťročia pomáhala v rodnej Kopernici všetkým, ktorí to potrebovali.
Vyhľadávali ju ako pôrodnú babicu, ale aj ako ľudovú liečiteľku. Za svoje služby údajne nikdy nepýtala peniaze, ľudia sa jej odvďačili tým, čo mali k dispozícii. Povráva sa však, že jeden študent, ktorého vyliečila z rakoviny, sa jej veľkoryso zavďačil. Keď sa neskôr sám stal doktorom vo Viedni, poslal jej veľkú sumu peňazí.
Hovorí sa, že sa jej podarilo vyliečiť aj dcéru československého prezidenta T. G. Masaryka Alicu, ktorá trpela nielen respiračným ochorením, ale aj urologickým neduhom. O služby „babky z Kopernice“ bol v tom čase veľký záujem, pred jej domom stáli ľudia na vozoch aj dva-tri dni, kým sa dostali na rad. Známa liečiteľka zomrela na následky útoku v roku 1936. V dome, v ktorom žila aj s vnučkou, ju prepadol neznámy útočník. Terézia Münichová jeho meno údajne poznala, no toto tajomstvo si zobrala so sebou na druhý svet.
Kopernica je krásna dedina obklopená horami. Mám rada pokoj, ktorý tu vládne, a prekrásnu prírodu. A to ticho. Vyrastala som tu, prežila detstvo a mladosť. Už 27 rokov žijem a pracujem v Bratislave, ale sem sa vždy rada vraciam.
Kláštor Bzovík
Pevnosť Bzovík alebo kláštor v Bzovíku? Oba názvy sú správne a popisujú jednu a tú istú historickú pamiatku. Pôvodne bola pevnosť v Bzovíku vystavaná ako kláštor. Kláštor v Bzovíku bo postavený na strategickom mieste a chránil cesty vedúce k banským mestám (Banská Štiavnica, a Kremnica). Aj po mnohých vzostupoch a pádoch je opevnený kláštor stále pozoruhodnou pamiatkou. Vo vnútornej zástavbe pevnosti sa zachovali pôdorysy a základy niekoľkých stavieb.
V roku 2015, 2018 a 2019 prebiehali rekonštrukčné a stabilizačné práce kláštora pomocou projektu s dotáciou od Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V roku v roku 2015 a 2019 prebehol v areáli kláštora aj archeologický výskum. Najstaršou stavbou v rámci areálu kláštora bol jednoloďový románsky kostol na západnej strane ukončený vstupnou predsieňou a dvomi vežami po jej stranách. Medzi vežami sa nachádzala mníšska empora. Vznik tejto stavby sa datuje do prvej tretiny 13. storočia.
Spôsob usporiadania kláštorných budov do 40. rokov 15. storočia nie je známy. V priebehu 15. a 16. storočia prebehli mnohé útoky, časté požiare kláštora, prestavby a obnovy. Po dobití Žigmundom Balašom v roku 1530 prebehla rozsiahla prestavba. Zbúral kostol, pristaval monumentálne opevnenie, ktoré uzatvorilo nádvorie. Vstup do pevnosti sa nachádzal pri severozápadnej bašte a mal podobu širokého neskoro gotického portálu s padacím mostom. Pevnosť chránila vodná priekopa. Túto prestavbu datuje monogram Balašu, ktorý sa nachádza na portáli.
V roku 1548 ukončili renesančné prestavby. Zo Bzovíckeho kláštora pochádza aj najstarší písomný doklad o používaní zvonov na území Slovenska. Potvrdzuje to zakladacia listina z roku 1135, kde Belo II. potvrdil fundáciu cisteriánskeho opátstva.Vyše dve storočia medzi Bzovíkom a pánmi čabraďského hradu panovali dlhotrvajúce spory. Tiahli sa od roku 1337 až do roku 1557, kedy správca hradu Čabraď smrteľne zranil prešpota bzovíckeho kláštora.
Nelichotivou zaujímavosťou kláštora Bzovík sú jeho moderné prestavby. V 60. rokoch sa začalo s jeho obnovou, avšak veľmi necitlivou k pamiatke. V rámci nárožných bášt boli vybudované točité schody, doplnené železné zárubne, dokonca bola zavedená elektroinštalácia.
Opevnený kláštor v Bzovíku, zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, patrí medzi najstaršie cirkevné inštitúcie na Slovensku. Medzi rokmi 1180 - 1181 benediktínov nahradili premonštráti. Premonštráti, ktorí patrili medzi najstaršie rehole na Slovensku (nosili biele rúcha na znak čistoty), obývali kláštor do roku 1530. V tomto roku boli vyhnaní uhorským protestantom Žigmundom Balašom. Po opätovnom vypálení v 17. storočí prestavali budovy v ranno-barokovom slohu. V priebehu oboch svetových vojen bol komplex značne poškodený a postupne rozobraný ako stavebný materiál. Od roku 1952 prešiel do vlastníctva štátu.
Významné udalosti v histórii Kláštora Bzovík:
- prvá tretina 12. storočia - vybudovanie kláštora
- 14. - 15. storočie - mnohé útoky, časté požiare kláštora, prestavby a obnovy
- 1530 - dobytie kláštora Žigmundom Balašom, prestavba kláštora na pevnosť
- 1678 - Bzovík obsadili kurucké povstalecké vojská
- koncom 17. storočia sa stal kláštor znovu majetkom cirkvi, opätovné prestavby
- prvá tretina 20. storočia - postupný úpadok
- 1. a 2. sv. vojna - rozsiahle poškodenie a rozobratie komplexu
- od roku 1952 - prechod do vlastníctva štátu
Lampert Hunt-Poznan (*1080 - †1132) patril do významného uhorského rodu Hunt-Poznanovcov, ktorých pôvod je dodnes nejasný. Práve tomuto rodu patrili mnohé pozemky v okolí Nitry, Ponitrí, Hontu, Malohontu a Novohradu. Lampert II. Hunt Poznan bol jedným zo zakladateľov kláštora v Bzovíku.
Žigmund Balaša (†1559) pochádzal z významného rodu Balašovcov, ktorí zastávali úrady županov v Honte, Tekove a na Gemeri. Ku Bzovíku sa viaže aj povesť.
Kláštor Bzovík sa nachádza priamo nad obcou Bzovík, pričom tvorí jej dominantu. Po pravej strane cesty vedúcej do obce Uňatín je zástavba rodinných domov. Po cca 400 m odbočte vľavo, na vedľajšiu cestu. Zaparkovať môžete buď popri hlavnej ceste alebo na spevnenej ploche pred kláštorom. Do obce premáva pravidelná autobusová doprava z mesta Krupina.
Neďaleko Sebechlieb, ktoré sa nachádzajú len 13 km na juhozápad, môžete navštíviť skanzen Stará Hora, ktorý je charakteristický starými vinohradnickými domami. Do prízemia domov sa vchádzalo cez oblúkovú vstupnú bránu do vínnej pivnice. Ak sa vydáte z pevnosti na juhozápad, tak narazíte na čoraz obľúbenejšie kúpele Dudince, ktoré sú známe svojou zemitou hydrouhličitanovo-sírnto-chloridovou 30 stupňovou vodou a neodmysliteľnými travertínovými kopami, tzv. Dudinskými travertínmi. Obec Bzovík je od kúpeľného mesta vzdialená 25,8 km. V prípade, že máte záujem počas vášho kúpeľného pobytu v Dudinciach navštíviť Bzovík a nemáte vlastnú dopravu, z kúpeľov je k dispozícii autobusové spojenie s prestupom v Krupine.
Pevnosť Bzovík je od kúpeľov v Sliači vzdialená 42,1 km, cesta autom vám zaberie 46 minút. Z kúpeľov pokračujte cez Zvolen po ceste číslo 66 do Krupiny a odtiaľ priamo do obce Bzovík. Kúpele Sklené Teplice sú od pevnosti v Bzovíku vzdialené 42,7 km, cesta autom vám zaberie 54 minút. Z kúpeľov pokračujte smerom na Banskú Štiavnicu, po ceste číslo 51. Cestou sa môžete pristaviť aj v obci Teplá a preskúmať pozostatky Žakýlskeho hradu. Z Banskej Štiavnice pokračujete ďalej cez Svätý Anton, Žibritov do Krupiny a odtiaľ do Bzovíka. V prípade, ak by bol objekt zatvorený, kontaktujte Obecný úrad alebo poverenú osobu.