Aj keď sme všetci z východu, myslím si, že nepoznáme všetky regióny, zvyky a tradície. Každý pozná hlavne ten svoj a možno svoje okolie. Preto som sa rozhodla napísať o kultúrnych regiónoch východného Slovenska.
Na východe máme tieto kultúrne regióny: Horný Zemplín, Dolný Zemplín, Abov, Šariš, Zamagurie, Tatry, Spiš a Gemer. Horný Zemplín je najvýchodnejším regiónom Slovenska. Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou a Stropkov. Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň najstarším mestom.
Tradičné slovenské Vianoce na dedine v minulosti približuje aktuálna výstava s názvom Kračunska chiža, ktorú pripravilo Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove. Návštevníci si ju môžu pozrieť vo virtuálnom priestore na sociálnych sieťach múzea, keďže múzeá sú aktuálne zatvorené.
Výstava prezentuje tradičné ľudové Vianoce a poukazuje na predmety späté s Vianocami. Sledovateľom stránok ponúkne múzeum virtuálne on line prehliadky v dvoch častiach. A časť druhá - Služobníctvo (ukážka výstavy Kračúnska chyža) poukáže ako trávili Vianoce obyčajní ľudia. Text: Mgr.
Vidieť na nej, čo si naši predkovia pripravovali na štedrovečerný stôl, ako si zdobili svoje domovy, aj aké zvyky boli s týmto obdobím spojené.
Riaditeľka múzea Beáta Kereštanová uviedla: „Výstavou chceme previesť návštevníkov tradičným vianočným príbytkom našich predkov na vidieku v období okolo 19. storočia. Majú možnosť vidieť zariadenie izby, ktorá je štýlová a pripomína život práve počas Vianoc, počas Kračuna.“
Zemplín je bohatý na vianočné zvyky, počas Štedrého dňa sa robili/robia aj tieto:
- Lavor s mincami: Ešte pred tým, ako sa začalo so samotnou štedrou večerou, tak si v niektorých domácnostiach museli všetci členovia rodiny umyť ruky v lavóre s vodou, kde boli vysypané mince. Verili, že tak budú mať po celý rok dostatok peňazí.
- Hádzanie orechov: Rovnako tak ešte pred tým, ako sa začalo s jedením, hlava rodiny zvykla porozhadzovať po izbe do jej kútov orechy. Tie predstavujú symbol hojnosti. A aby tej v rodine nebolo málo.
- Rozkrojenie jablka: Zaujímavým zvykom je aj rozkrojovanie jablka. Podľa vyobrazenia si tak rodina vyveštila svoj osud. Ak zrniečka zobrazovali hviezdu, mohli sa radovať - tá je totiž symbolom zdravia. Ak ale naopak znázorňovali kríž, pre rodinu to malo značiť smutnú nepríjemnosť.
- Reťaz pod stolom: Počas večere sa zvykla okolo nôh stola obkrútiť hrubá reťaz. Tá symbolizovala jednotu, súdržnosť - aby rodina vždy držala spolu.
- Medový krížik: Hlava rodiny prstom naberie med a všetkým členom alebo iba deťom urobí na čelo krížik. Je najväčší predpoklad, že sa častejšie objavuje aj dnes.
Tv Severka- Vianočné zvyky a tradície
Ľudia z dediny mali lepší prístup k stromčekom, zatiaľ čo ľudia z mesta si ich kupovali na trhoch alebo priamo u horára. Kupovať stromček na trh chodila celá rodina. Ozdobený stromček sa stal postupne nevyhnutným vianočným inventárom slovenských domácností.
Zdobenie stromčeka bolo spočiatku pomerne jednoduché. Najskôr sa zdobil sušeným ovocím, stužkami, drevenými figúrkami alebo vysušenými listami kvetov. Lepili sa reťaze z papiera, gazdinka piekla vianočné pečivo, medovníky s malou dierkou tak, aby mohlo visieť práve na stromčeku. V chudobnejších rodinách sa obaľovali aj kocky cukru, alebo, keď ani to nebolo, nakrájané zemiaky.
Prísny pôst, ktorý sa má podľa starých zvykov dodržiavať počas celého Štedrého dňa, na Zemplíne a Šariši nazývaného ako "vilija", padne dnes vo večerných hodinách objavením sa prvej hviezdy na oblohe. Podľa informácií, ktoré TASR získala z tamojších múzeí, sa obyvatelia Zemplína v minulosti nesmeli napiť ani glg vody. Inde mohli zjesť trocha kyslej kapusty so suchým chlebom alebo odhryznúť z posúchov. Privilegovaní boli gazdovia, ktorí mohli po celý uvedený deň piť pálenku.
Na prestretom stole nesmel chýbať vianočný koláč "kračun", ktorý mal v strede dierku a v nej bol uložený cesnak a med. V niektorých lokalitách Zemplína sa večera začínala pitím pálenky, potom nasledovali oblátky s medom, "kozare" a bobáľky s kapustou, makom, či tvarohom. Miestami sa jedla aj mliečna kaša, "poplanok", pirohy a podobne. Počas večere nesmela domáca pani vstať od stola.
Po večeri sa v mnohých obciach vybrali do záhrad "strašiť stromy", aby dávali v budúcom roku viac úrody. Mládež sa večer schádzala na tzv. "kračunske kormacanki". Na Božie narodenie -24. decembra - začínali po obciach Zemplína Šariša chodiť betlehemci, ktorí svoje účinkovanie ukončili na Troch kráľov.
Medzi najstaršie jedlá, ktoré boli súčasťou štedrej večere, patrili bobaľky, hrachová kaša, šošovica, hubová polievka a kapustnica.
Existoval aj zvyk, ako sa jedlo mäso počas sviatkov. „Na Štedrý deň sa smelo jesť iba mäso beznohých zvierat, čiže ryby. Na Prvý sviatok vianočný sa smelo jesť už aj mäso dvojnohých zvierat, hydina, a na Štefana už aj bravčovina a divina," konštatovala riaditeľka múzea.
Viľiju, alebo predvečer samotných vianočných sviatkov prežívali Zemplínčania včera. Štedrá večera sa kedysi začínala vinšom gazdu, zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Nasledoval medový krížik na čelo a každý musel zjesť kúsok cesnaku, aby bol chránený od zlého a trochu medu, aby bol k ostatným dobrý.
Večera pozostávala z polievky, ktorá bola buď kapustová, hubová alebo fazuľová a taktiež opekance, na Zemplíne bobaľky omastené maslom, makom či kapustou. V severných častiach regiónu sa staré tradície udržali dlhšie ako na juhu.
Na Štedrý deň sa ohlasoval prísny pôst - najprísnejší v roku. V niektorých dedinách (podľa mňa nie len na Šariši, je to zvykom aj dodnes) mohli zjesť iba po jednom upečenom zemiaku a zajesť ho kyslou kapustou.
V ten deň sa nič nikomu nepožičiavalo, aby sa bosorky k veciam ich majiteľov nedostali a nepobosorovali jemu, jeho rodine, alebo statku.
Pred večerou zvykli dievčatá vybehnúť s prvou horúcou upečenou bobaľkou-opekancom, ktoré boli s makom súčasťou štedrovečernej večere na ulicu pred dom. Ktorého muža prvého zbadali, také meno mal mať ich nastávajúci.
Gazdiné nosili na štedrovečerný stôl orechy, hrach a jablka. Každý člen rodiny z každého zobral a hodil do štyroch kútov izby, aby bolo v ďalšom roku hojnosti v dome.
Štedrovečerná, bohatá, veľká a niekde vilijová večera sa zvykla jesť za stolom opásaným reťazou, aby vraj rodina nastávajúci rok držala pokope.
Na Šariši bola až svätá povinnosť, aby sused susedovi išiel zavinšovať na sviatky. No vždy išiel nižšie bývajúci vyššiemu, nikdy nie naopak. Smer hore znamenal viacej peňazí, zdravia a šťastia v gazdovaní, viacej hydiny, zveriny, bohatý dvor.
Štedrovečerná Večera sa takmer v každej rodine začínala modlitbou a pomazaním všetkých členov rodiny medom.
Na celom území platilo, že si ľudia nemali sadnúť k štedrovečernému stolu pohnevaní. Museli ísť a zmieriť sa s tými, s ktorými mali naštrbené vzťahy.
Prvý sviatok vianočný, ktorý celé Slovensko oslavuje 25. decembra, kedysi prežívali Zemplínčania veľmi radostne, pretože sa končil pôst a začala sa oslava narodenia Krista. V tento deň sa ľudia nenavštevovali.
V úzkom rodinnom kruhu zvykli zopakovať v tento deň obrady, ktoré mali súvisieť s ovplyvnením zdravia a bohatstva rodiny.
Druhý sviatok vianočný sa na Zemplíne niesol v znamení návštev a osláv, ktoré pretrvávali až do nového roka.
„Gazdovia vynášali slamu, viazali z nej povriesla, obtáčali tými povrieslami stromy, aby lepšie rodili.
Najskôr bol betlehem, až potom prišiel stromček. Tradičným symbolom Vianoc v katolíckej cirkvi bol spočiatku iba drevený betlehem, až v 19. storočí do slovenského prostredia prenikol z nemecky hovoriacich krajín vianočný stromček.
Najskôr sa vianočné stromčeky udomácnili v bohatých šľachtických rodinách, no koncom 19. storočia tento zvyk prechádza i na slovenský vidiek. Stromček sa stal pre bežných ľudí i symbolom prosperity, na východnom Slovensku bol zavesený v rohu izby nad stolom.
Výstava v trebišovskom kaštieli je plánovaná do 10. januára.