Evanjelický Kostol v Dúbravke: História a Architektonický Význam

Bývalá obec, dnes mestská časť Bratislava-Dúbravka, a jej Rímskokatolícka farnosť majú, tak ako mnohé iné obce v tomto regióne, nerozlučne spätú históriu i súčasnosť. V rokoch 20. storočia sa z malej obce postupne stala mestská časť Bratislavy s rozmanitým zložením jej obyvateľov - a to čo do pôvodu i religiozity.

Ak by sme to chceli vyjadriť podľa údajov Štatistického úradu SR, tak v Dúbravke k 31.12.2020 žilo 36 206 obyvateľov a z nich sa 38,24% hlásilo k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 4,15% evanjelickému a.v. a 44,2% obyvateľov bolo bez náboženského vyznania. Na rímskokatolíckych bohoslužbách sa v nedeľu zúčastňuje cca 2 500 obyvateľov, čo predstavuje cca 18% z tých, ktorí sa pri sčítaní ľudu v 2021 prihlásili rím.

Kostol možno definovať viacerými spôsobmi. Ako hmotný objekt - sakrálnu stavbu, ktorá slúži na výkon bohoslužieb. Ale tiež ako Boží dom a bránu do neba - z pohľadu veriaceho človeka.

Z historického hľadiska bol kostol, najmä ten farský doslovne bránou nielen do neba, ale i bránou spoločenstva obyvateľov obce. Vo farskom kostole bola umiestnená krstiteľnica, kde sa novonarodené deti prostredníctvom sviatosti krstu včleňovali nielen do spoločenstva všeobecnej cirkvi, ale takto i do spoločenstva obyvateľov obce.

V kostole prijímali jej obyvatelia prakticky všetky sviatosti (najmä eucharistiu - prvé sväté prijímanie, birmovku, sobáš) a napokon sa tu slávili aj pohrebné obrady za zosnulých. Čiže bránou kostola veriaci človek prvý raz verejne vstupoval do spoločenstva farnosti i obce a touto bránou ho i posledný raz opúšťal, keď jeho telesné pozostatky boli po pohrebenej omši prenesené a uložené na cintoríne za kostolom.

Vo farnosti Dúbravka sú viaceré bohoslužobné priestory. Štyri z nich sú samostatnými stavbami, z toho tri historické a jedna moderná. Dva sú kaplnkami, ktoré boli posvätené v posledných rokoch a sú účelovo umiestnené v objektoch sociálnej starostlivosti.

Do rozostavaného sídliska Dúbravka sme sa nasťahovali v januári 1974. I keď som zo spálne nášho bytu pozerala na pekný kostolík pod horami, zvykla som si chodiť na nedeľné sväté omše do centra mesta.

V novembri 1976 sa nám narodila dcérka a práve táto, pre mňa nová životná udalosť, ma prinútila zmeniť môj obľúbený Modrý kostolík za kostol v Dúbravke. Na deň, keď som bola prvý raz v dúbravskom farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, nezabudnem do konca života.

Bolo to presne na sviatok sv. Blažeja (3. 2. 1977), pretože som chcela pre svoju dcérku i pre mňa svätoblažejské požehnanie. Prvé stretnutie s miestnym farárom, ako aj dúbravskými farníkmi, bolo viac ako dojemné. Taký duch jednoty som dovtedy nezažila v žiadnej farnosti či kostole. A bolo rozhodnuté: od teraz budem tento chrám navštevovať nielen v nedele, ale aj v prikázané, a keď sa mi bude dať, aj v neprikázaných sviatkoch.

Vtedajší kňaz dúbravskej farnosti bol skromný, milý a slušný človek. Neustále bol usmiaty, nikdy som na ňom nezbadala nervozitu. Dokonca aj vtedy nie, keď sa mu pred spovedelnicou vinul niekedy aj 10-metrový zástup kajúcnikov. "Nechajte maličkých ku mne prísť..." to bolo krédo, ktorým sa tento kňaz riadil. Prostredníctvom svojej osoby nechal prichádzať dietky všetkých kategórií k Pánu Ježišovi a malí či mladí Dúbravčania boli tomuto kňazovi za to veľmi vďační.

Deti či detičky na svätých omšiach slúžených týmto kňazom vydržali až do konca, pretože vedeli, že keď pán farár pôjde od oltára, dostanú krížik na čelo či pohladenie po líčku, ba niekedy sa im ušiel i cukrík. Časom som sa dozvedela, že miestny duchovný sa volá Jozef Beitl a že je profesorom na Bohosloveckej fakulte v Bratislave na Kapitulskej ulici.

Keď pre Dúbravčanov vysluhoval poslednú nedeľnú svätú omšu vo Farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, nedalo mi, aby som sa s ním osobne nerozlúčila a za všetko mu nepoďakovala. Okrem iného som mu bola vďačná i za jeho príkladnú skromnosť. Nezabudnem, ako mi odpovedal: „Veď len plný klas sa ohne."

Roky 1977 - 1985 boli mojím najkrajším obdobím vo farnosti Dúbravka. Odchodom otca Jozefa Beitla som ja i moja rodina cítila osirelosť. Duchovní sa v Dúbravke striedali, a my sme si začali hľadať nové spoločenstvo. Chvíľu sme chodili tam, chvíľu onam a takto je to vlastne až doteraz.

Prof. ThDr. Jozef Beitl, DrSc. Život: V rokoch 1935-43 navštevoval gymnázium v Bratislave. Študoval teológiu na Katolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1943-48). Pôsobil ako kaplán v Šahách (1948-50) a v Galante (1950-52). V kňažskom seminári pri Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Bratislave zastával funkcie: prefekta (1952-53), vicerektora (1953-58 a 1960-66) a špirituála (1958-64). V roku 1956 Decretum laudis. Po promócii za doktora teológie (1966) sa stal asistentom, potom odborným asistentom (1968), docentom (1974) a napokon profesorom liturgiky na bohosloveckej faktulte v Bratislave (1977). Pôsobil ako správca farnosti v Dúbravke (1972-85) a od roku 1985 bol správcom farnosti sv. Martina v Bratislave a čestným dekanom.

Zameriaval sa predovšetkým na otázky obnovenej liturgie a pre poslucháčov bohosloveckej fakulty pripravoval skriptá o svitostiach a osobitne o sv. omši. Článkami a úvahami prispieval do Katolíckych novín, Duchovného pastiera a Pútnika svätovojtešského. Zostavoval Directorium pre slovenské diecézy (1977-82), lektoroval Kancionál.

Okrem neho pôsobili vo farnosti aj ďalší kňazi:

• PhDr. Juraj VITTEK, PhD. 1.7.2015
• Mons. prof. Ľubomír MATEJOVIČ (gréckokat. dekan - farár) 1.7.2009
• Mgr. Andrej Šottník 1.7.2015 - 30.9.2019
• Mgr. Jozef Dúc 1.7.2007 - 30.6.2015
• Mgr. Jozef Karáč 1.7.1995 - 30.6.2007
• Mgr. Marián LUKÁČ, 1.10.2019 -30.6.2023
• Mgr. Radovan Rajčák 1.7.2014 - 30.6.2015
• Mgr. Zdenko Tkáčik 1.7.2013 - 30.6.2014
• Mgr. Ján Behula 1.7.2011 - 30.6.2013
• ThLic. Ján Sitár 1.7.2008 - 30.6.2009
• ThDr. Alexander Knorr, PhD. 1.7.2006 - 31.8.2007
• PhLic. Michal Polák 1.7.2005 - 19.10.2005
• Mgr. Juraj DROBNÝ 1.7.2018-30.8.2021
• ThLic. CSIDr. Martin Kramara 1.7.2017 - 30.6.2018
• Mons. ThDr. Marián Gavenda 2005 - 2013
• ThLic. Daniel Dian 1995 - 2005
• Mgr. Peter Solár 1.7.2014 - 30.8.2015
• Mgr. Ing. Vladimír Mikulec, PhD. 1.10.2012 - 1.6.2013
• Mgr. Stanislav Čúzy 1.10.2011 - 15.6.2012
• Mgr. Lukáš Uváčik 1.10.2010 - 10.6.2011
• Mgr. Vladimír Uhrin 1.10.2009 - 11.6.2010
• Mgr. Štefan Legény 1.10.2003 - 1.6.2004
• Mgr. Peter Čižmár 1.10.2002 - 1.6.2003
• Mgr. Attila Bencze 2000 - 2001

Vždy, keď je to potrebné alebo vhodné na náležité plnenie pastoračnej starostlivosti o farnosť, možno farárovi prideliť jedného alebo viacerých farských vikárov, ktorí ako spolupracovníci farára a účastníci na jeho starostlivosti majú pomáhať v pastoračnej službe spoločnou radou a spoločným úsilím s farárom a pod jeho autoritou.

Život farnosti je bohatý a pestrý. Medzi pravidelné aktivity patria: Kurz lektorov - október 2024. Neoddeliteľnou súčasťou liturgického slávenia je Sväté písmo. Sväté písmo má v liturgii svoje nezastupiteľné miesto a tento kurz poskytne účastníkom fundovanú biblickú, liturgickú a odborno-technickú formáciu s praktickými cvičeniami.

Katarínska farská zábava, ktorá sa uskutoční v piatok 29.11.2024 o 19.00h v Istra Centre v Devínskej Novej Vsi.

Kostol Ducha Svätého bol požehnaný 26. júna 1995. Ide o atypický objekt s kruhovým pôdorysom s netradične riešenou strechou s výškou 30 metrov. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Kostol je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého. Základný kameň kostola posvätil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne.

Pravdepodobne v noci zo 16. na 17. októbra 2021 neznámi páchatelia výstrelmi zo strelnej zbrane poškodili sklenené výplne okien a dverí kostola.

Kostol Ducha Svätého v Dúbravke

Dúbravská verejnosť možno nevie, že Mons. ThDr. Boris je potomkom významného slovenského básnika Jána Hollého. Za kňaza bol vysvätený v roku 1945 počas preletu angloamerických lietadiel. Kostol Blumentál sa stal jeho prvým kaplánskym miestom. Nadlhšie obdobie, plných 25 rokov, pôsobil na Myjave, kde oživil farnosť a rozvinul ekumenické vzťahy medzi katolíkmi a evanjelikmi.

Začiatky neboli ľahké, pretože katolíkom bol daný evanjelicky kostol, ktorý si oni vybudovali. Skutočnosť však súvisela ešte s rakúskym cisárom, ktorý ho pôvodne pridelil katolíkom ako cenu, aby nebola zničená Myjava za priestupok evanjelického farára Daniela Krmana. On sa totiž postavil proti štátnym zá¬sahom. Postupne však ekumena zohrala svoje a vzťahy sa ukázali ako veľmi dobré.

Počas svojho života prežil i represie, dôsledkom čoho bol väznený v rokoch 195I až 53. Zakúsil žaláre v Leopoldove, Bratislave, Ilave a opäť v Bratislave. To, čo prežíval v 50-tych rokoch opísal v knihe "Spomienky kňaza vo väzení a civilné zamestnanie v obaobí komunistickej totality". Aké posolstvo chcel touto knižkou zanechať súčasníkom?: "Bol som väznený za tri druhy viny - ilegálna zbierka, neoznámenie trestnej činnosti a vyučovanie mládeže v protipokrokovom duchu. Teda za protištátnu činnosť v danom období. Knižkou som chcel len zaprotokolovať to, čo sa v päťdesiatych rokoch odohrávalo v živote spoločnosti a ukázať čitateľom, že aj v najťažších podmienkach života možno žiť životom veriaceho človeka".

Po opustení väzenia pracoval manuálne ako robotník v Botanickej záhrade, kde ochorel a neskôr ako bábkoherec v Krajskom divadle Žilina. Pre človeka s podlomeným zdravím to neboli ľah¬ké časy, a preto keď mu oznámili opätovné pasterizačné účinkovanie, bol veľmi šťastný.

Za pontifikátu pápeža Pavla VI. Odvtedy uplynulo už 30 rokov. Pre Slovákov to znamenalo veľa, veď Svätá stolica legalizovala i našu suverenitu, keď ustanovila, aby ani kúsok slovenského územia nespa¬dal viac pod cirkevnú právomoc Ostrihomu. Vy si tieto udalosti určite pamätáte. Otec Boris si tieto udalosti pamätá. Svoju úlohu pri tejto udalosti zohral aj vtedajší prezident republiky, rodák z Dúbravky - JUDr. Gustáv Husák.

"Bol to môj starší spolužiak z gymnázia, ktorý bol srdcom i dušou Slovák a chcel, aby Slovensko vo svete niečo znamenalo. Preto súhlasil s podpísaním slovenskej cirkevnej provincie. Bez neho by sa táto udalosť neudiala. Zachránil i oltár z prezidentskej kaplnky tak, že ho nechal umiestniť do farského kostola v Dúbravke. Dnes je v kaplnke parlamentu, ktorej mobiliár prispôsobil môj synovec Ing. Peter Puškár. Myslím, že pre Dúbravčanov je Dr. Husák veľkou osobnosťou, ktorú by si hlavne starí Dúbravčania mali pripomenúť aspoň pamätnou tabuľou na rodnom dome.

Blížia sa Vianočné sviatky. Preto sme Otca Borisa vyzvali, čo by odkázal občanom Dúbravky? "Vianoce! Najväčší dar Boha vzbúrenému ľudskému pokoleniu, ktorý sľúbil Boh prvému páru ľudí na začiatku ľudských dejín /Gen 3,15/. Začiatok jeho spásy, to je začiatok možnosti získať večne šťastný život v náručí Božom. Je to pamiatka na narodenie Božieho poverenca, Božieho Syna, ktorý sa cez pannu Máriu spojil s ľudskou prirodzenosťou v mestečku Betleheme. Aby po normálnom ľudskom živote ponúkol Bohu Otcovi svoju preukrutnú smrť a takto "zaplatil" Bohu za krutú urážku Boha ľuďmi. A na pamiatku tohto veľkého daru si v deň oslavy Jeho narodenia v podobe Bohočloveka. Najmä duchovné dary, ale ja hmotné darčeky.

Návšteva audiencie u pápeža Jána Pavla II. Mons. ThDr. narodený 31. júla 1921.

Významné udalosti v histórii cirkvi

tags: #evanjelicky #kostol #dubravka