Prvými kňazmi Gréckokatolíckej cirkvi boli kňazi Šarišskej, Zemplínskej a Užskej stolice, ktorí sa zúčastnili vyhlásenia Užhorodskej únie a prisahali vernosť rímskemu pápežovi. Na čele ich cirkvi stál biskup, ktorý bol sufragánom jágerského biskupa. Oficiálne k zrovnoprávneniu gréckokatolíckeho a rímskokatolíckeho kléru došlo až za vlády Leopolda I.
V skutočnosti jágerskí latinskí biskupi opakovane zasahovali do vnútorných záležitostí gréckokatolíkov a snažili sa o latinizáciu ich obradov a zvykov. Vrcholom týchto snáh bolo prijatie Zamoščskej synody v roku 1726. Táto synoda, konaná v poľskom meste Zamość, mala za cieľ odstrániť rozdiely medzi latinským a gréckym obradom. To viedlo k odstraňovaniu ikonostasov, zavádzaniu bočných oltárov, spovedníc a lavíc do gréckokatolíckych chrámov, ako aj vsúvaniu prvkov latinského obradu do gréckokatolíckej bohoslužby (2). Závery synody museli postupne odsúhlasiť všetci kňazi z celej eparchie.
Svoje postavenie si Gréckokatolícka cirkev upevnila po zriadení Mukačevského biskupstva v roku 1771. Mukačevská eparchia nadobudla postupne taký územný rozsah, že jej eparcha bol nútený rozdeliť jej územie na tri vikariáty, a síce marmarošský, satmársky a košický. Magistrát mesta Košice však na prelome 18. a 19. stor. nebol ochotný prijať gréckokatolíckeho vikára, a tak sa sídlom vikariátu napokon stal Prešov. Gréckokatolícka cirkev tu následne nerušene sídlila aj počas nepokojov prvej a druhej svetovej vojny, až do roku 1950, kedy bola počas tzv. Prešovského soboru pod taktovkou komunistickej strany zlikvidovaná, pričom jej duchovní i veriaci mali byť nútene podrobení Pravoslávnej cirkvi. K jej obnove došlo až po roku 1968 v súvislosti s udalosťami tzv.
Gréckokatolícke duchovenstvo viedlo na farských úradoch všetku nevyhnutnú cirkevnú administratívu. Jej súčasťou bolo aj vedenie matričných kníh. Najstaršie známe gréckokatolícke matriky sú doložené z farských úradov v Miklušovciach, okr. Prešov a Sukova, okr. Medzilaborce. Obe matriky začínali v roku 1718, pričom matrika v Miklušovciach sa naposledy spomína v roku 1890, zatiaľ čo existenciu sukovskej matriky dokladá ešte schematizmus z r. 1948. Najstaršou zachovanou gréckokatolíckou matrikou je kniha pokrstených Gréckokatolíckeho farského úradu v Osadnom v okrese Humenné. Matrika pokrstených Gr. kat.
Špecifikom gréckokatolíckych matrík bolo, že mnohí kňazi viedli výlučne matriku pokrstených. Najstaršie zväzky gréckokatolíckych matrík bývali spravidla písané v cirkevnoslovanskom jazyku v cyrilike. Na prelome 18. a 19. stor. dochádza k plynulému presunu k latinčine, ktorú neskôr v 40. rokoch 19. stor. vystriedala maďarčina. V porevolučných 50. rokoch však v dôsledku Bachovho absolutizmu zaznamenávalo mnoho kňazov matriku azbukou v ruštine. Rakúsko - uhorské vyrovnanie v r. 1867 spôsobilo opätovný návrat maďarčiny do jednotlivých zápisov. Maďarčinu do konca 19. stor. vystriedala na niektorých miestach ešte raz latinčina, následne sa kňazi povinne vrátili k používaniu maďarského jazyka.
Mapa Mukačevskej eparchie
Matriky Gréckokatolíckych Fár
Zaujímavý je aj osud samotných matričných kníh. Z celkového počtu 200 gréckokatolíckych farských úradov v územnej pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove sa kompletná matričná kniha zachovala iba v prípade 77 farností, čo predstavuje 38,5 % farských matrík. Významná väčšina stratených matričných kníh bola zničená počas bojov v 1. a 2. svetovej vojne. Množstvo gréckokatolíckych fár totiž sídlilo v priestore Duklianskeho priesmyku, kde sa počas oboch svetových vojen odohrávali kruté boje, ktoré vyústili v zničenie veľkého množstva dedín spolu s drevenými chrámami a farami.
Časť chýbajúcich matričných kníh mohla prežiť zrušenie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, a pravdepodobne mohla byť ukrytá veriacimi v jednotlivých obciach. Neraz sa stane, že sa vzácna úradná kniha nájde na zaprášenej povale, na mieste, na ktorom by ju nik nehľadal.
Akousi nádejou pre šarišské gréckokatolícke farnosti (najmä) z oblasti Duklianskeho priesmyku sa javia matričné druhopisy, ktoré sa povinne začali viesť na území Šarišskej stolice v roku 1827. Štátny archív v Prešove, údaj o zachovaných druhopisoch z r. Existuje pritom šanca, že staršie druhopisy sa môžu nachádzať vo fonde Šarišská župa, písomnosti 1824 - 1849 a Šarišská župa, 1850 - 1859. Prvý z menovaných fondov sa aktuálne odborne spracúva, pričom doteraz boli vo fonde identifikované napr. druhopisy cirkevných matrík z Toplianskeho okresu za r. 1827 a druhopisy z Makovického okresu za rok 1829 (16). Druhý z uvedených fondov je t. č. kompletne nespracovaný, tzn. pre bežného bádateľa nie je prípustný akýkoľvek výskum v tomto fonde.
Drevený gréckokatolícky Chrám sv. Mikuláša v obci Bodružal
Prehľad Zachovania Matrík vo Fárach
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o stave zachovania matrík v jednotlivých gréckokatolíckych farnostiach v pôsobnosti Štátneho archívu v Prešove:| Sídlo farnosti | Okres | Farnosť viedla matriky od roku | V Štátnom archíve v Prešove sú zachované matriky od roku | Zoznam matrík chýbajúcich v Štátnom archíve v Prešove | Poznámka | Možná existencia chýbajúcej matriky? |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Andrejová | BJ | 1752 | 1831 | N, S, Z 1752-1830 | ešte v r. 1931 existovali | ÁNO |
| Bajerovce | SB | 1770 | 1825 | N, S, Z 1770-1824 | ÁNO | |
| Banské | VT | 1817 | 1817 | S, Z 1817-1831 | ÁNO | |
| Becherov | BJ | 1819 | 1819 | Žiadne | z fil. Regetovka a Ondavka | NIE |
| Becherov | BJ | 1785 | 1841 | N 1785-1840, S 1810-1863, Z 1810-1818 | NIE | |
| Beloveža | BJ | 1753 | 1753 | Žiadne | NIE | |
| Bežovce | SO | 1789 | 1789 | Žiadne | NIE | |
| Blatné Revištia | SO | 1776 | 1832 | N 1776-1835, S 1776-1833, Z 1776-1831 | ÁNO | |
| Blažov | PO | 1740 | 1812 | N, S, Z 1740-1811 | ÁNO | |
| Bodružal | SK | 1780 | 1823 | N, S, Z 1780-1822 | čiastočne poškodenú matriku ukradli počas vojny | NIE |
Poznámka: Tabuľka je len čiastočný výpis.
Gréckokatolícka Farnosť Ubľa
Obec Ubľa je osídlená rusínskym obyvateľstvom. Pôvodne všetci jej obyvatelia boli pravoslávneho vierovyznania, ktorí v dôsledku užhorodskej únie, na prelome 17.-18. storočia, prešli na gréckokatolícke vierovyznanie. Prvý doklad o tamojšom pravoslávnom farárovi je z roku 1612. V roku 1623 je tamojšie popstvo opustené. Dňa 1. júla 1690 zvolal ubľanský farár Eliáš zbor 19 farárov z dôvodu prijatia únie. Pravdepodobne sa tu zišli pravoslávni farári vtedajšieho Zanaztaského dekanátu, ktorí sa mali podriadiť mukačevskému gréckokatolíckemu biskupovi De Kamelisovi.
Prijatie únie však nebolo jednoduché, pretože väčšina farárov z farnosti tohto dekanátu ešte raz potvrdzovala jej prijatie 26. decembra 1726 v Malom Bereznom. Medzi potvrdzujúcimi farármi bol i nový ubľanský farár Teodor Parub. Cerkva v Ubli sa prvýkrát spomína v Súpise rusínskych cerkvi v Humenskej krajni z roku 1732. O rok neskôr v ďalšej listine je zaznačené, že cerkva je drevená. V uvedenom roku bola obec samostatnou gréckokatolíckou farnosťou a farárom bol Teodor Farčič.
Ďalší záznam o drevenej cerkvi máme z roku 1746. Z neho sa dozvedáme, že tu stála starobylá drevená cerkva v dobrom stave, ktorá bola zasvätená sv. Mikulášovi biskupovi. Farárom bol Teodor Farčič. V roku 1750 Ubľu navštívil mukačevský gréckokatolícky biskup Emanuel Olšavskyj, ktorý si o cerkvi zaznamenal: „Cerkva drevená, šindľom krytá v dobrom stave, nevedia kto ju vysvätil... Zasvätená sv Mikulášovi. Zvony tri, teraz vysvätené. Cintorín ohradený dreveným oplotením." V uvedenom roku farnosť nemala svojho farára, preto tu dochádzal farár z Malého Berezného. Kantorom bol syn predchádzajúceho farára o ktorom si biskup poznamenal, že: „Býva v jednej chatrči z materiálu, ktorý zakúpili jeho predkovia a z väčšej časti opravili.
V Súpise cerkvi mukačevského biskupstva z rokov 1775-8 sa uvádza, že v Ubli stála drevená cerkva, ktorá bola veriacimi pred niekoľkými rokmi opravovaná. Z mapy z roku 1780 je zrejme, že táto drevená cerkva sa nachádzala na mieste terajšej murovanej gréckokatolíckej cerkvi. Podľa ústneho podania to však nebola prvá drevená cerkva v obci. Prvá sa nachádzala pod horou Osoj (Vosuj) na mieste zvanom Cerkovna lúka. kde sa pôvodne rozprestierala Ubľa.
Na mieste drevenej cerkvi bola v roku 1826 postavená nová murovaná gréckokatolícka cerkva sv. Mikuláša biskupa. Spolu s filiálnou cerkvou v susednom Michajlove sa vyznačuje tým, že nemá okná na severnej strane lode a v oltárnej časti. V 90. rokoch 20. storočia si pravoslávni veriaci postavili svoj Chrám sv. Apoštolov Petra a Pavla. V Ubli sa v roku 1879 narodil biskup Štefan Novák, ktorý bol biskupom Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva v rokoch 1914 -1918. Po vzniku ČSR odišiel do Maďarska, kde v roku 1932 v Budapešti zomrel.
Zaujímavosťou je skutočnosť, že pri tunajšej gréckokatolíckej cerkvi na konci 18. storočia pochovali viacerých baziliánskych mníchov z neďalekého Monastyra v Malom Bereznom - llariona Molnára († 1782), Serafíma Orosa († 1784), Isaka Risku († 1786) a Jefrema Kosťa († 1786). Pochovaní sú tu i viacerí gréckokatolícki kňazi-Alexander Holovač (1859? - † 1874 Ubľa) Ján Kossey (1864? - † 1903 Ubľa), Alexander Fircák (1867 Voročov, Ukrajina - † 1948 Ubľa) a Mikuláš Fircák (1898 Ubľa- † 1954 Ubľa). Dodnes sa zachoval i hrob ubľanskeho učiteľa Juraja Repaja (1814 ? - 1897 Ubľa), pochádzajúceho z najznámejšieho rodu rusínskych učiteľov pôsobiacich v 19. storočí v okolí Sniny.
U Repaja v roku 1893 skúmal ubľanské nárečie známy nórsky profesor slovanských jazykov na Univerzite v Oslo Olaf Broch (*1867 Kristiania, Nórsko - †1961 Oslo, Nórsko), ktoré vydal v roku 1899 v Petrohrade pod názvom Ugrorusskoje naričie Sela Ubli (Zemplinskoho komitátu). Rusínske nárečie skúmal v Ubli na základe známosti z jeho synom Danielom Repajom (*1869 Ubľa - †?), s ktorým sa zoznámil počas svojich štúdii v Nemecku.
Zoznam Gréckokatolíckych Farárov v Ubli
- 1622 - 1622 Michal
- 1726 - 1746 Teodor Jarčič
- 1750 - 1750 Teodor Ihnát - excur. z Veľkého Berezného (UA)
- 1788 - 1792 Andrej Gerzanič (1)
- 1806 - 1806 Ján Gerzanič (2)
- 1814 - 1830 Andrej Gerzanič (2)
- 1830 - 1869 Vasiľ Gerzanič
- 1869 - 1869 Juraj Makarovič
- 1869 - 1874 Alexander Hlaváč
- 1874 - 1875 Anton Želtvay - excur. z Kalnej Roztoky
- 1875 - 1877 Pavol Kallók
- 1877 - 1886 Ján Novák
- 1886 - 1902 Alexej Novák
- 1902 - 1903 Ján Kossey (*1864) - excur. z Ruského Hrabovca
- 1903 - 1904 Alexander Kossey - excur.
- 1904 - 1922 Michal Zlocký
- 1922 - 1925 Ján Andrejko (*1862)
- 1925 - 1926 Ján Galamb - excur.
- 1927 - 1941 Alexander Fircák
- 1942 - 1950 Ján Fircák
- 1972 - 1973 Ján Gamrát - excur. zo Šmigovca
- 1973 - 1985 Štefan Vasilík - excur. zo Šmigovca
- 1985 - 1989 Milan Chautur - terajší košický eparcha, excur. zo Šmigovca
- 1989 - 1996 Peter Vansač - excur. zo Šmigovca
- 1996 - 1997 Nikefor Petraševič
- 1996 - 1998 Marek Storoška - excur. z Klenovej
- 1998 - 1999 Rastislav Daňo - excur. z Klenovej
- 1999 - 2000 Vladimír Lapihuska
- 2000 - 2005 Marek Saraka
- 2005 - 2006 Jozef Šesták
- 2006 - 2018 Miroslav Pružinský
- 2018 - 2022 Ján Pavlovský
- 2022 - ?
Etnické zloženie Slovenska v roku 2011
DEJINY GRÉCKOKATOLÍKOV (3) - Znovuobnovenie Gréckokatolíckej cirkvi (UKÁŽKA)
tags: #greckokatolicka #farnost #ubla