Kostol Narodenia Panny Márie, situovaný na návrší v centre obce Krušovce, je dlhodobo vnímaný ako barokový dvojvežový kostol s jednoduchými fasádami.
Málo je známe, že ide o románsky kostol s bohatou históriou, ktorý bol v minulosti oveľa malebnejší. V písomných prameňoch je odkaz aj na stopy existencie kláštora a s poukázaním na dvojvežové priečelie sa otvára otázka, či bol kostol v minulosti súčasťou kláštorného komplexu rádu disponujúceho kapacitami nemeckej stavebnej huty.
V roku 2012 pristúpil Farský úrad Krušovce, v zastúpení dekana Mgr. Jozefa Vlasáka, k rozsiahlej obnove tejto národnej kultúrnej pamiatky.
Obnova musí jednoznačne prebiehať na základe predchádzajúcich reštaurátorských a pamiatkových výskumov. V roku 2014 bol vykonaný reštaurátorský výskum v interiéri kostola a v roku 2015 pokračoval reštaurátorský výskum v exteriéri na fasádach kostola paralelne s pamiatkovým architektonicko-historickým výskumom.
Účelom výskumov bolo upresnenie datovania vývojových etáp kostola, spoznanie jeho technologickej a výtvarnej koncepcie, vyhodnotenie zachovaných starších omietok a dôkladnejšie preskúmanie architektonických prvkov objektu kostola v jeho jednotlivých stavebných etapách, s cieľom stanoviť vhodnú metodiku jeho obnovy.
Výskum v exteriéri kostola priniesol základné informácie o jeho architektonickom členení a čiastočné poznatky o výtvarnom riešení fasád kostola v starších obdobiach.
Identifikoval sa vzhľad kostola v románskej etape - okolo roku 1250, následne v dvoch gotických etapách a boli identifikované tri stavebné úpravy v renesancii, dve v baroku a z novodobých úprav secesná stavebná úprava kostola začiatku 20. storočia.
Výtvarné a architektonické prvky odkryté vykonanými výskumami ako nástenné maľby, architektonické prvky a omietky z románskeho obdobia, gotiky a renesancie, ktoré boli donedávna skryté pod novodobými vrstvami náterov a omietok, potvrdzujú výnimočnosť tohto kostola.
Vo väčšine prípadov románskych kostolov boli v priebehu novoveku pôvodné románske murivá integrované do stavebne upravovanej zväčšenej hmoty, a to z dôvodu potreby zvýšenia kapacity lodí kostolov.
Tým sa stratila čitateľnosť pôvodnej románskej stavby. Románsky kostol v Krušovciach však zostal vo svojej pôvodnej hmote zachovaný dodnes bez väčších stavebných zásahov do jeho primárneho románskeho pôdorysného a objemového riešenia.
V mladších obdobiach bol objemovo zväčšený iba o prístavbu sakristie, či vstupu. Kostol v Krušovciach je tak v kompaktnom rozsahu zachovania pôvodnej románskej stavby výnimočný minimálne na území Slovenska a možno konštatovať, že sa zrejme jedná o najsevernejšie položený tehlový kostol.
Tieto výnimočné zistenia otvorili nie jednoduchú problematiku a odbornú diskusiu na tému metodiky obnovy a prezentácie pamiatky.
Pri použití postupov obnovy formou reštaurovania sa v komisionálnom zložení pamiatkarov a externých odborníkov dospelo k požiadavke prezentovať najhodnotnejšie nálezy vrátane architektúry tak, aby doteraz zachovaná románska hmota kostola (jedného z najstarších zachovaných v regióne) bola doplnená prezentáciou nálezov románskych architektonických prvkov, obnovených metódami reštaurovania.
Po vyhodnotení reštaurátorských výskumov a pamiatkového výskumu kostola sa dospelo ku konečnej metodike obnovy, ktorou sa kostolu prinavráti jeho románsky vzhľad.
Prebiehajúcou obnovou metódami reštaurovania budú kostolu prinavrátené nálezy najstarších architektonických článkov kostola, ktoré preukázateľné dokladujú jeho románsky pôvod.
V súčasnosti je kompletne obnovené dvojvežové priečelie kostola s prinavrátenou rozotieranou románskou omietkou prekrývajúcou klasovú väzbu tehál, tzv. opus spicatum, v kombinácii s ponechaním barokového členenia západného priečelia so zvukovými otvormi.
Zreštaurované boli združené okná - bifória s bobuľovými hlavicami deliacich stĺpikov, na severnej fasáde situované v troch radoch a na východnej fasáde v dvoch radoch nad sebou.
Reštaurátorský bola obnovená aj románska rozotieraná omietka fasád, ktorá má do výšky cca 2m vtlačené rysky kopírujúce polohu škár tehlového muriva.
V ďalšej etape bude pokračovať obnova severnej fasády lode kostola, na ktorej sa pri zachovaní barokových okien obnoví románsky oblúčikový vlys, ktorý bude pokračovať aj na fasádu svätyne.
Vlys bude pravidelne po piatich nepravidelných oblúkoch prechádzať do šiestich lizén. V každom lizénovom poli sa zreštauruje pôvodné románske štrbinové okno. Po ukončení obnovy bude kostol opäť „posadený“ na románskom oblúčikovom sokli.
Spôsob prezentácie južnej fasády lode kostola, na ktorej je zastúpené najväčšie množstvo architektonických a výtvarných prvkov so všetkých slohových období bude riešený až po ukončení obnovy západnej, severnej a východnej fasády kostola.
V súčasnosti na južnej fasáde lode je zreštaurované aj gotické okno s geometrickou výzdobou pasparty.
Kostol tvorí aj vďaka polohe, významnú a zďaleka viditeľnú dominantu obce, spolu s neďalekým kaštieľom. Svojou veľkosťou (dĺžka 25 m) i dvojvežovým (výška 22 m) riešením predstavuje jednu z najvýznamnejších sakrálnych stavieb románskeho obdobia v celom širokom regióne i na celom Slovensku.
Kostol je spolu s kostolíkom v Livine najsevernejším reprezentantom skupiny tehlových románskych stavieb.
Kostol zrejme postavili na mieste staršej stavby, keďže georadarový prieskum zistil prítomnosť murív pod dnešnou apsidou. Nepriamo to naznačuje aj zmienka o kostole v listine datovanej do roku 1158, hoci ide o falzum zo 14. storočia.
Hrubá stavba románskeho kostola sa zachovala v takmer pôvodnej podobe, dnes je však skrytá za zbarokizovanou fasádou.
Fasády kostola zdobil podstrešný oblúčikový vlys, doplnený lizénami polvalcového tvaru (dnes osekané). Podobné lizény nájdeme na románskom kostolíku v Hedi.
V západnej časti severnej steny lode a na západnom priečelí dvojvežia sa nachádza pás klasového tehlového muriva (opus spicatum), ktoré sa používalo ešte v časoch Rímskej ríše a na našom území je doložené len v niekoľkých prípadoch.
Zaujímavosťou je, že jeden pás má v strede miesto tehál uložený rad plochých kameňov.
Aj v súčasnej podobe pôsobí interiér kostola monumentálnym dojmom, ktorý musel byť v stredoveku ešte umocnený o cca 1,5 m vyšším víťazným oblúkom, konchou apsidy a rovným stropom lode, ktorý sa nachádzal vo výške 11 metrov.
Stredoveké prvky stavby sa dajú vidieť v podkroví nad barokovou klenbou.
Nájdeme tu vrchnú časť románskeho víťazného oblúka, zvyšky rozobranej konchy apsidy, ako aj obrysy zamurovaných románskych okien v južnej, ale aj severnej stene lode.
Výskum zachytil šesť románskych okien na južnej i severnej strane lode, ako aj niekoľko nižšie položených gotických okien, čo by mohlo naznačovať, že loď dostala v období gotiky murovanú klenbu. Románske okná boli zachytené aj na apside.
Na vežiach boli odkryté pôvodné okná, pričom sa zistilo, že na horných poschodiach sa uplatnili združené okná (bifóriá) a v najvyššom dokonca trojité okná, ktoré sú na našom území veľmi vzácne.
V severnej veži je románsky portál.
V interiéri sa zachovali aj pôvodné stĺpy západnej empory, ktoré boli v neskoršom období prestavané na piliere štvoruholníkového prierezu. Pri nedávnom výskume bola odkrytá hlavica jedného zo stĺpov.
Steny kostola v interiéri boli pôvodne neomietnuté, pričom išlo o škárované tehlové murivo.
V interiéri kostola, vrátane jeho podkrovia, boli odkryté nástenné maľby z 13. a 14. storočia vytvorené vo viacerých etapách.
Najstaršou maľbou je výjav Ukrižovania v dolnej časti severovýchodnej steny apsidy nad pastofóriom. Zachovala sa však len vo fragmentoch. Pochádza zrejme ešte z konca 13. storočia.
O niečo neskôr, možno už na prelome 13. a 14. storočia bola celoplošne vyzdobená apsida i víťazný oblúk.
Na stenách apsidy išlo o tradičný rad postáv apoštolov v arkádach nebeského Jeruzalema , zachovaný však už len v malých častiach. Na konche apsidy bol vyobrazený Ježiš Kristus v mandorle obklopený symbolmi evanjelistov.
Na vnútornej špalete víťazného oblúka sú vyobrazené polpostavy prorokov v medailónoch, pričom každého z nich identifikuje nápisová páska s menom.
Na víťaznom oblúku zo strany lode sú pomerne nezvyčajne zobrazené postavy svätcov - v hornej časti po oboch stranách je to sv. Mikuláš, ktorému bol kostol pôvodne zasvätený, pod nimi sú to postavy sv. Stanislava (severná časť - na území Uhorska dosiaľ jediná známa freska) a sv. Dorota (južná časť). Na úrovni sv. Doroty sa na nadväzujúcej časti južnej steny lode nachádza kľačiaca postava donátora.
Niekedy v druhej polovici 14. storočia pribudla na severnej stene lode rozsiahla ladislavská legenda.
Súčasťou interiéru kostola bola aj kamenná krstiteľnica z 13. storočia, ktorá je dnes uložená v Tribečskom múzeu v Topoľčanoch.
Jeden z troch zvonov kostola pochádza z roku 1468 a ulial ho zvonolejár Pavol z Topoľčian.
Medzi kostolmi v Krušovciach došlo k zaujímavej výmene patrocínií. Kým románsky "horný" kostol bol ešte v 16. storočí zasvätený sv. Mikulášovi, gotický "dolný" kostol mal patrocínium Panny Márie.
V druhej polovici 17. storočia, keď sa oba chrámy dostali späť do rúk katolíkom, bol horný kostol zasvätený Panne Márií a dolný zasa sv. Mikulášovi.
Po vyriešení problémov so statikou kostola sa plánuje fresky zreštaurovať. Podobné maľby sa hľadajú na Slovensku len ťažko.
V kostole Narodenia Panny Márie prebieha v súčasnosti architektonicko-historický a reštaurátorský výskum, ktorého prvoradým cieľom je zistiť stavebné fázy a výtvarné hodnoty kostola, ktorých cieľom je stanovenie vhodnej metodiky reštaurovania a prezentácie kultúrnej pamiatky.
Taktiež sa pripravuje statický posudok, ktorý bude riešiť problémy chrámu so statikou. Výskum inicioval obecný úrad v spolupráci s miestnym farským úradom a finančné prostriedky vo výške 9-tisíc eur naň poskytlo Ministerstvo kultúry z grantového systému Obnovme si svoj dom.
Kostolík, ktorý bol postavený v prvej polovici 13. storočia pravdepodobne ako kláštorný, prešiel počas stáročí viacerými zmenami, kvôli ktorým sa predpokladalo, že väčšina artefaktov z minulosti je už nenávratne zničená.
V roku 1966 sa veriaci pokúsili obnoviť fasádu bez povolenia pamiatkového úradu a začali kostol obíjať od všetkých historických omietok.
Ukazuje sa, že neskôr mal kostol statické poruchy, preto sa okná zamurovali a v 15. storočí sa urobili len tri okná. Neskôr v 16. storočí sa časť múru dokonca posunula a aby sa múr vyrovnal, muselo sa pridať 13 centimetrov omietky.
Podarilo sa tiež objaviť pod súčasnou rímsou oblúčikový vlys, ktorý prebiehal do lizén (zvislé pásy od rímsy až po sokel). Veľká prestavba sa uskutočnila v roku 1764, kedy bola loď kostola zaklenutá novými, podstatne nižšími klenbami.
Nečakaným a vzácnym nálezom je objav fresiek v lodi kostola, o ktorých nikto ani netušil, že by mohli existovať. Na celej dĺžke severnej steny lode sa nachádza výjav Ladislavskej legendy.
V podkroví kostola pod známymi postavami sv. Mikuláša sa podarilo identifikovať postavu sv. Doroty, ktorá je označená latinským nápisom. Na severnej strane priniesol odkryv veľmi zaujímavý nález postavy sv. Stanislava, biskupa. Tento svätec bol kanonizovaný v 13. storočí a tradične je patrónom Poľska. Na stredovekej nástennej maľbe sa na území Slovenska nevyskytuje. Vo výtvarnom umení ho môžeme nájsť len na jednej tabuľovej maľbe v Spišskej Sobote.
Po pozitívnych nálezoch nad klenbou pokračoval výskum vo svätyni kostola. Na severnej stene bolo identifikované ranogotické pastofórium, čo je výklenok v stene slúžiaci na odkladanie liturgických potrieb. V novších dobách bol tento architektonický prvok nahradený dnes známym bohostánkom. V okolí pastofória sa našli dve vrstvy stredovekej maľby.
Keďže východná stena je prekrytá barokovým oltárom z 18. storočia, jedinou možnosťou overenia existencie staršej výmaľby bolo demontovanie oltáreho obrazu. Pod ním na stene boli podpísaní realizátori oltára aj s rokom 1789. Ďaľší nápis pochádzal z roku 1936, keď sa konala veľká obnova kostola. Zistilo sa, že po obvode svätyne boli maľby postáv apoštolov v životnej veľkosti. Najvýznamnejšie miesta mali čelom do lode sv. Peter a sv. Pavol.
V súčasnosti sa čaká na statický posudok, ktorý by mal odporučiť, ako opraviť praskliny v stenách a ako zabezpečiť celkovú statiku kostola. Navrhuje sa aj zrealizovať geologické vrty v blízkosti stien kostola, aby sa zistilo, aké je podložie, keďže bez zlepšenia statiky kostola nie je možné púšťať sa do väčších obnov na fasáde.
V budúcnosti bude treba tiež vyriešiť problém strechy, ktorá príliš tlačí na rímsu.
Je možné, že by časť exteriéru kostola mohla byť prezentovaná aj v pôvodnej tehlovej románskej podobe, pričom nástenné maľby by bolo vhodné zreštaurovať.
Poloha Obec Krušovce sa nachádza v Nitrianskom kraji, v okrese Topoľčany, na ceste vedúcej z Topoľčian do Partizánskeho.
Kultúrne pamiatky a zaujímavosti
Kaštieľ Krušovce
Jednou významnou svetskou pamiatkou v Krušovciach je klasicistický kaštieľ z 19. storočia. Je to bloková dvojpodlažná stavba, ktorú dal postaviť na staršom základe roku 1830 gróf František Beréni. V roku 1906 bol kaštieľ prestavaný do dnešnej podoby. V interiéri sú na obvodových stenách vrátane okien, dverí a schodišťa bohato geometricky a rastlinne vyrezávané drevené obloženia. Suterén je zaklenutý techlovými a valenými pruskými klenbami. Pôvodne bol ku kaštieľu prístup po impozantnom otvorenom schodišti, ktoré už nejestvuje.
Dôležitou kompozičnou súčasťou neorenesančnej úpravy kaštieľa je okolitý park. Predstavuje typ krajinského parku zo začiatku 20. storočia, jeho založenie však možno datovať už do konca 19. storočia. Pri výsadbe parku boli uplatnené historizujúce prvky dobovej architektúry - romanticky ladená jaskyňa (dnes pivnica, tvz. ľadovňa) a lesovňa, pochádzajúce z druhej polovice 19. storočia, keď boli majiteľmi kaštieľa Nemeshegyiovci.
Kostol Narodenia Panny Márie
Podľa zachovaných záznamov bol v prvej polovici 13. storočia postavený kostol sv. Mikuláša. Keďže stál v nižšie položenej časti obce, často ho poškodzovali povodne, preto ho zbúrali a na návrší severne od stredu obce postavili okolo roku 1240 nový kostol, zasvätený Narodeniu Panny Márie. Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole, postavenom v románskom slohu, pochádza z roku 1285. Dnes sa zachovali zvyšky bývalého opevnenia, ktoré svedčia o obrannom charaktere stavby. Hlavný oltár, bočné oltáre, kazateľnica a organ nesú výrazné znaky rokoka. Hlavný oltár pochádza z druhej polovice 18. storočia. Stĺpová a pilastrová oltárna architektúra vytvára pozadie pre oltárny obraz Narodenie Panny Márie, baldachýn a reliéf sv. Trojice.
Patrocínium: Nanebovzatia Panny Márie, pôvodne sv. Mikuláša. Kostol postavili zrejme niekedy okolo polovice 13. storočia. Išlo o na svoju dobu monumentálne riešenú tehlovú jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím a polkruhovou apsidou. Typologicky šlo o redukciu trojloďovej baziliky na jednolodie pri zachovaní dvojvežového západného priečelia svojou šírkou presahujúceho šírku lode.
V druhej polovici 13. storočia, v 14. storočí a v druhej polovici 15. storočia bol interiér kostola vyzdobený neskororománskymi a gotickými freskami. V roku 1560, kedy sa spomína s patrocíniom sv. Mikuláša, bol spustnutý a nevyužívaný. V zlom stave bol až do začiatku 18. storočia.
Veľká baroková prestavba sa uskutočnila v roku 1764. V rámci nej boli zamurované či prekryté románske architektonické prvky stavby, ako sú okná či portály. Loď aj apsida boli zaklenuté novými, podstatne nižšími klenbami. V západnej časti kostola upravili murovanú tribúnu. Severná sakristia bola predĺžená západným smerom, z južnej strany apsidy a lode murované predsiene. Statiku stavby spevnili nárožné oporné piliere na západnom priečelí a dva piliere pristavali aj z východnej strany apsidy. Obnovou prešla stavba v roku 1842 a v roku 1877 vyzdobil interiér maľbami, maďarský maliar Károly Jakobey.
Status národnej kultúrnej pamiatky má chrám od roku 1963. V roku 2012 sa začala realizovať komplexná obnova spojená s výskumom, ktorý priniesol viacero zaujímavých objavov - stredoveké nástenné maľby v interiéri i podkroví, zvyšky dvojitých a trojitých okien na vežiach či základy zvonice zo 17. storočia.
Po dlhších diskusiách pamiatkari odobrili rekonštruovanie severnej fasády lode a severnej a východnej strany severnej veže do pôvodnej románskej podoby.
V roku 2018 boli južne od kostola odkryté základy zaniknutej murovanej stavby štvorcového pôdorysu. Pôvodný predpoklad, že ide o stredoveký karner, sa nepotvrdil. Objekt bol identifikovaný ako zvonica zo 17. storočia, ktorá postupne chátrala a definitívne zanikla až v 19. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti. Krušovce ležia cca 5 km severne od Topoľčian. Kostol stojí na severnom okraji obce neďaleko hlavnej cesty Topoľčany - Partizánske nad kaštieľom.
Kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach
Freska v Kostole Narodenia Panny Márie
Zaujímavosti o kostole:
- Kostol je spolu s kostolíkom v Livine najsevernejším reprezentantom skupiny tehlových románskych stavieb v Ponitrí.
- Kostol zrejme postavili na mieste staršej stavby, keďže georadarový prieskum zistil prítomnosť murív pod dnešnou apsidou. Nepriamo to naznačuje aj zmienka o tunajšom kostole v listine datovanej do roku 1158, hoci ide o falzum zo 14. storočia.
- Na severnej stene severnej veže a na západnom priečelí dvojvežia sa nachádza pás klasového tehlového muriva (opus spicatum), ktoré sa používalo ešte v časoch Rímskej ríše a na našom území je doložené len v niekoľkých prípadoch. Zaujímavosťou je, že jeden pás má v strede miesto tehál uložený rad plochých kameňov.
- Stredoveké prvky stavby sa dajú vidieť v podkroví nad barokovou klenbou.
- Výskum zachytil šesť románskych okien na južnej i severnej strane lode, ako aj niekoľko nižšie položených gotických okien, čo by mohlo naznačovať, že loď dostala v období gotiky murovanú klenbu.
- V interiéri sa zachovali aj pôvodné stĺpy západnej empory, ktoré boli v neskoršom období prestavané na piliere štvoruholníkového prierezu.
- V interiéri kostola, vrátane jeho podkrovia, boli odkryté nástenné maľby z 13. a 14. storočia.
- Najstaršou maľbou je výjav Ukrižovania v dolnej časti severovýchodnej steny apsidy nad pastofóriom. Zachovala sa však len vo fragmentoch. Pochádza zrejme ešte z konca 13. storočia.
- Na víťaznom oblúku zo strany lode sú pomerne nezvyčajne zobrazené postavy svätcov - v hornej časti po oboch stranách je to sv. Mikuláš, ktorému bol kostol pôvodne zasvätený, pod nimi sú to postavy sv. Stanislava (severná časť - na území Uhorska dosiaľ jediná známa freska) a sv. Dorota (južná časť).
- Súčasťou interiéru kostola bola aj kamenná krstiteľnica z 13. storočia.
Literatúra:
- Bóna, M.: Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach. Obecný úrad Krušovce, 2015.
- Ilkó, K.: Stredoveké nástenné maľby v kostole v Krušovciach. In: Pamiatky a múzeá, roč. 2016, č. 2, s.
- Reško, A.: Krušovce. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica č. 237.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.