Byť človekom znamená byť zodpovedný za to, aby sme zobrali otázku pravdy a dobra vážne a stále ju sledovali. Aby sme nepodľahli len nejakému dobovému módu. Aj naša doba má určite svoje skryté zlá, ktoré si treba všimnúť a postaviť sa proti nim.
V moderných dejinách Slovenska sa občas objavia udalosti, ktoré vyvolávajú búrlivé diskusie a prehodnocovanie tradičných hodnôt. Jednou z takýchto udalostí je aj situácia, keď farár rozhodne o vylúčení ľudí z kostola. Tento článok sa pokúša preskúmať dôvody, ktoré k takémuto kroku vedú, a pozrieť sa na kontext, v ktorom sa tieto rozhodnutia dejú.
Na úvod si pripomeňme príbeh Daniela Pastirčáka, ktorý bol v roku 1977 vylúčený zo strednej školy za zorganizovanie výstavy alternatívneho umenia. Tento príklad ukazuje, že konfrontácia s mocou a hľadanie vlastnej cesty môže mať vážne dôsledky.
Daniel Pastirčák (Zdroj: Wikimedia Commons)
Prípady vylúčenia z kostola a ich kontext
V oravských obciach Vitanová a Liesek sa na Nový rok napriek zákazu konali bohoslužby. Omša v Habovke bola naživo vysielaná aj v miestnej televízii. Ľudia to nahlásili na polícii.
Psychológ Miron Zelina hovorí, že ľudia na Orave sú tvrdší a hlbšie veriaci ako inde. O to väčšia zodpovednosť je tu práve na kňazoch.
Posvätenie obnoveného kostola a oltára Rímskokatolíckej cirkvi v Štrbe
Psychoterapeut Martin Zikmund zdôrazňuje, že kresťanstvo je kolektívne náboženstvo postavené na kolektívnych rituáloch. Katolíci veria, že počas svätej omše sa pri svätom prijímaní sprítomní Ježiš Kristus. Bez omše k tomuto aktu nedôjde, takže nie je možné dostať sa do kontaktu s niekým, kto pre veriacich predstavuje spásu a odpustenie všetkých hriechov. To pre niekoho môže byť dostatočne silný dôvod na nedodržanie vládnych nariadení.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne (Zdroj: Wikimedia Commons)
Sociologička Silvia Porubänová uviedla, že v tomto prípade prehadzujú zodpovednosť od slúžiaceho kňaza cez hygienika až na pomocného biskupa a spoliehajú sa na to, že sankcia k nim nemôže doraziť.
Podľa sociologičky si každý priemerne vzdelaný človek musí uvedomovať riziko šírenia nákazy. Kňazi aj veriaci, ktorí na nelegálnu omšu idú, vedia, že je to niečo zakázané a hrozí tu postih. Myslím, že je to len skúšanie trpezlivosti a dôverovanie tomu, že ich sa postih týkať nebude. Ide o precedens aj pre ostatných, ktorí porušujú pravidlá. Nie je dôvod, aby takáto sankcia obišla aj nelegálnu bohoslužbu,“ doplnila.
Prípad Jozefa Spišáka zo Smolníckej Huty
Neobyčajný krok bývalého farára Jozefa Spišáka z obce Smolnícka Huta v okrese Gelnica rozdelil domácich na dva tábory. Zatiaľ čo jedni mu držia palce, aby sa domohol svojich peňazí, druhí mu nevedia prísť na meno.
Kňaz je pokojný, nemyslí si, že robí niečo nekalé alebo protizákonné. Hovorí, že o tom, svedčí aj nereálne vysoká cena, ktorú nasadil. „Mohol som to urobiť aj ináč, dať cenu o 30 percent nižšiu, vrátiť si náklady, ale nechcel som to …,“ vysvetľuje dôvody svojho konania.
Smolnícka Huta (Zdroj: YouTube)
Záver
Príčiny vylúčenia ľudí z kostola môžu byť rôznorodé a zložité. Či už ide o porušovanie pravidiel, finančné spory alebo ideologické nezhody, tieto situácie poukazujú na dôležitosť dialógu, vzájomného porozumenia a hľadania spoločných hodnôt v rámci náboženskej komunity. Je dôležité, aby sme sa neustále snažili o pravdu a dobro, a aby sme sa postavili proti všetkým formám zla, ktoré sa v našej spoločnosti vyskytujú.