Toto zamyslenie nemá za cieľ ponúknuť teologicky alebo exegeticky výklad. Ak chceme hľadať Božiu tvár a viac spoznávať nášho Pána je potrebne neustále čítať, meditovať a študovať Sväté písmo v tom správnom svetle a v súlade s učiteľským úradom Cirkvi.
„Vo Svätom písme Boh hovorí človeku ľudským spôsobom. Aby sa zistil úmysel svätopiscov, treba vziať do úvahy podmienky ich doby a kultúry, literárne druhy, ktoré sa v tom čase používali, ako aj spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktorý bol bežný v tom čase.
Ale keďže Sväte písmo je inšpirovane, jestvuje aj iná zásada správneho výkladu, nie menej dôležitá ako predchádzajúca, bez ktorej by Písmo ostalo mŕtvou literou: Sväté písmo sa ma čítať a vysvetľovať v tom istom Duchu, v ktorom bolo napísané.“ (KKC č. 109-111).
Biblia je knižnica v ktorej mame 73 kníh: Starý zákon 46 kníh a Novy zákon 27 kníh. V tejto knižnici sú rôzne knihy: historické, prorocké, poučné, žalmy, evanjelia a ďalšie...
Sväté písmo je verejne Božie zjavenie a postupným čítaním môžeme vidieť viacero Božích zásahov do života vyvoleného národa Izrael. Boh si vyvolil a požehnával patriarchov, vyslobodil Izrael z Egypta, bojoval po jeho boku a zaistil mu víťazstvo nad nepriateľmi. Boh sprevádzal a ochraňoval Izrael na ceste po púšti. Putovanie po púšti sa pokladá za čas výchovy a dospievania Izraela vo viere, keď Boh učil Izrael ako otec svojho syna a skúškami i prejavmi svojej dobroty chcel vedieť, či mu je ľud verný a či zachováva jeho Zákon a prikázania. Ďalej Boh voviedol Izrael do "zasľúbenej zeme", aby sa mu v nej dobre vodilo.
Tvrdosť srdca Izraelitov
Vo Svätom písme sa uvádza tvrdosť srdca Izraelitov (Ex 32,9; Ez 3,7; Ž 4,3). Izraeliti pre tvrdosť srdca odmietli počúvať Pánov hlas (Ez 3,7), nechceli plniť Božiu vôľu ani neposlúchali prorokov a Mojžiša. Neustále boli nespokojní a nechceli kráčať cestou Božích prikázaní.
V tomto je ich veľké previnenie, že si hľadali iných bohov - vytvorili si dielo svojich rúk a nechceli prijať jediného pravého a živého Jahve - Boha Izraela (Iz 42,6; 48,17). Boh chcel aby Izraeliti nemali tvrdé srdce a preto povedal cez proroka Ezechiela tieto slova: „Dám im jednotne srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenne a dám im srdce z mäsa, aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich.
Ľudia mali vždy tvrdé srdce ako o tom hovorí Ježiš: „Mojžiš vám dovolil prepustiť vaše manželky pre tvrdosť vášho srdca; ale od počiatku to nebolo tak” (Mt 19,8).
Boh dal príkaz aby Izraeliti počúvali jeho hlas: „Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojim ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo“ (Jer 7,23). Viackrát prorok Jeremiáš hovorí o tom ako Izrael nepočúval Pánov hlas: (Jer 3,13.25; 6,19; 7,13.24.26.28; 9,12-13; 11,4.8.; 13,11; 16,12; 19,15; 22,21; 25,4.7-8; 29,19; 32,23.33; 34,14.17; 35,15.17; 36,31; 37,2; 40,3; 43,4.7; 44,5.23 ); a ďalej prorok Jeremiáš píše až osemkrát, že je to ľud tvrdého srdca: (Jer 3,17; 5,23; 7,24; 9,13; 11,8; 13,10; 16,12; 18,12).
Žalmista píše o tvrdom srdci: „Ľudia, dokedy ešte budete mať srdcia tvrdé? Prečo mate záľubu v márnosti a vyhľadávate klamstva? “ (Ž 4,3).
Boh povedal: „neobracajte sa k modlám a nerobte si liatych bohov! Ja, Pán, som váš Boh! (Lv 19,4; Ex 20,3-4; 34,17) a Mojžišovi prikázal, že každý, kto sa z Izraelitov dopusti modloslužby zomrie ukameňovaním (Lv 20,1-7; Dt 13,6-11).
Sväté písmo neprestajne pripomína toto odmietnutie modiel „zo striebra a zo zlata“, ktoré sú dielom ľudských rúk, ktoré „majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia.“ Tieto márne modly robia márnym aj človeka: „im budú podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria“ (Ž 115,4-6.8; Iz 44,9-20; Jer 10,1-16; Dan 14,1-30; Bar 6; Múd 13,1-15.19). Boh, naopak, je „živý Boh“ (Joz 3,10), ktorý dáva život a zasahuje do dejín.
Zákon krvnej pomsty
Zákon krvnej pomsty a zákon odvety „...oko za oko, zub za zub... ” (Ex 21,24). Treba povedať, že Boh nemá záľubu v pomste, v násilí ani smrti človeka (Ez 18,30; 33,11). Tento zákon krvnej pomsty, ktorým sa trestalo bolo výstrahou a poučením aby Izraeliti nepáchali zločiny. V Novom zákone Ježiš tento zákon krvnej pomsty zrušil (Mt 5,38). To neznamená schvaľovať, aby sa zlo šírilo v spoločnosti. Ježišova požiadavka je aby sme zlo riešili spravodlivo, dobrotou, láskou a odpustením (Mt 6,15; 18,23-35).
Ježiš povedal: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení!
Texty o násilí v Biblii nemusia byť pre nás hneď dôvodom vytvárania si nesprávnej predstavy, že Boh je krutý, násilný a pomstychtivý. Texty o násilí v Biblii nech nie sú pre nás dôvodom vytvárania si predstavy o Bohu, ktorý je násilný alebo krutý. Tieto nesprávne predstavy môžu v nás vyvolávať strach a nedôveru.
Musíme si uvedomiť, že náš život je v Božích rukách a jedine Boh je Pánom života a smrti. Boh nám dal v Desatore príkaz: nezabiješ. Ľudia sa navzájom nesmú zabíjať. Postupne časom zanikol aj trest smrti ukameňovaním.
Keď sa vrátime na úplný začiatok Biblie ku Knihe Genezis tak v Božom pláne nebolo aby ľudia boli trestaní smrťou. Až keď vstúpil prvý hriech do sveta vtedy sa zlo veľmi zakorenilo v ľudskom srdci a ľudia boli stále viac náchylní na zle ako na dobre.
Starý zákon vs. Nový zákon Boha
Aký je Boh?
Boh je veľmi dobrý, dobrotivý a láskavý pekne to vyjadril žalmista: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu” (Ž 34,9). Boh je Boh a nie človek (Oz 11,9). Človek musí dodržiavať Božie prikázanie: "Nezabiješ", ale Boh nie. Môže Boh dať príkaz zabiť, keď nám v Desatore prikazuje: Nezabiješ? Boh stvoril človeka a ľudský život je Božím darom. Boh sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť ľudský život takým spôsobom akým chce.
V Starom zákone vo vojnách bolo veľa ľudí zabitých nie preto, že by bol Boh zlý ale preto, že ľudská zloba bola veľká.
Boh hovorí o sebe, že je milosrdný: „Choďže, volaj tieto slova k severu a vrav: Vráť sa, odpadlica Izrael, hovorí Pán, nebude sa mi na vás mračiť tvár, veď som milosrdný, hovorí Pán. Nebudem sa hnevať naveky.
Boh je milosrdný ako o tom svedčí 15. kapitola v Lukášovom evanjeliu. Sv. Ján apoštol v Prvom liste píše: „Boh je láska“ (1Jn 4,16). Ak veríme, že Boh je láska, čo zle môže od neho pochádzať? Azda krutosť, násilie alebo pomsta? Boh nie je pomstiteľ od neho nepochádza žiadne zlo. Kto hľadá pravdu o Bohu nájde ju.
V Knihe žalmov sa veľa píše o Božom milosrdenstve: „Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky nepravosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venči milosrdenstvom a milosťou. Nevyčíta nám ustavičné naše chyby, ani sa nehnevá naveky. Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich nepravosti“ (Ž 103,2-4, 9-10).
Na mnohých miestach v žalmoch nájdeme Božie milosrdenstvo: (Ž 6,5; 25,7.10; 31,8; 36,6; 40,11; 44,26; 51,20; 57,11; 65,4; 69,14.17; 78,38; 85,3.8.11; 86,5.15; 89,2.3.; 92,3; 98,3; 100,5; 103,8; 106,45; 108,5; 111,4; 115,1; 119,88; 138,2; 144,2; 130,4.8; 145,8).
V Starom zákone nájdeme mnohé miesta, kde sa píše o Bohu, ktorý je láskavý a odpúšťajúci: (Múd 11,23-24; 15,1-2; Sir 2,13.22; 12,3; 17,28; 18,9.11-14; Neh 9,30-31). Boh je verný zmluve a chcel aby ho Izraeliti zachovávali (Neh 1,5; Dan 9,4). (Ž 25,10). Porušenie zmluvy Boh trestal (Jer 11,10-11) pritom s nádejou očakával, že Izraeliti sa k Bohu vrátia a budú robiť pokánie (Lv 26,23-27; Iz 55,7). Boh uzatváral zmluvy s Izraelom preto aby sa obnovil vzťah medzi Bohom a človekom. Je to dôkaz Božej starostlivosti a lásky. Boh uzavrel novu zmluvu s domom Izraela tak, že im dá svoj zákon do vnútra.
Problém zla
Isteže Boh je pre nás tajomstvom a kým žijeme na zemi nemôžeme ho celkom do hĺbky spoznať. Inými slovami povedané celu kompletnú a krásnu mozaiku o Bohu v plnej nádhere môžeme vidieť až vo večnosti. Boh je stále rovnaký on sa nemení. Jeho láska a milosrdenstvo trvajú naveky. Boh nerobí rozdiely v láske, že dobrých ľudí miluje viac a tých zlých miluje menej. Nie! Boh miluje každého človeka rovnako. Boh je v láske spravodlivý.
Už prví ľudia Adam a Eva v raji neposlúchli Boží hlas, keď im Boh zakázal jesť iba z jedného stromu, ktorý bol v strede raja (Gn 3,3). Bola to prvá neposlušnosť voči Bohu keď zhrešili. Do sveta vstúpil hriech predovšetkým pýcha a túžba po samostatnosti a nezávislosti od Boha. A potom tato neposlušnosť a pýcha v ľuďoch pokračovala ďalej celými dejinami Starého zákona.
Vojna je „svätá“, pretože bojuje Boh „Pán silný a mocný, Pán mocný v boji“ ako hovorí žalmista (Ž 24,8). Pán bojoval za izraelsky ľud (Joz 23,3.10; 1Sam 7,7-14; 15,1-9) a ochránil ich pred nepriateľmi aj tu môžeme vidieť Božiu moc a silu ale aj to, že Boh sa zaujíma o svoj ľud a chce mu iba dobre.
„Evanjelium jasne hovorí, že pre kresťanov je Ježiš stredom celého Písma a on povedal, že neprišiel Zákon (medzi knihy Zákona patria Exodus, Numeri, Deuteronómium a v rozšírenom zmysle aj Jozue) zrušiť, ale naplniť (porov. Mt 5,17-19). Ježiš vysvetľuje a keď treba aj opravuje a doplňuje zákon, jasne hovorí o tom, že Boh Starého zákona je jeho Otcom, poukazuje na stred a srdce zákona, pričom nezabudne poukázať na to, že niektorí mylne vidia ten stred niekde inde. Kresťan teda nejde do Starého zákona objavovať Boha sám, ale ide tam s Ježišom.
Ak chceme spoznať, aký je Boh, musíme postupne čítať nielen Starý zákon ale aj prečítať Novy zákon. Sv. Augustín povedal: „Novy zákon je v Starom úkryty a Starý zákon je v Novom odhalený.”Je potrebne sa pozrieť na Ježiša lebo v ňom spoznávame Božiu tvár a milujúceho nebeského Otca. Apoštol Pavol v Liste Kolosanom píše: „Ježiš je obraz neviditeľného Boha” (Kol 1,15). A ďalej v Janovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma? Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť, ukáž nám Otca? Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne?” (Jn 14,9-10).
„V druhom storočí kresťan menom Marcion prišiel vo svojich myšlienkach k tomu, že radikálne oddelil Starý a Novy zákon a prehlásil, že Boh Starého zákona (prísny a spravodlivý) je iný Boh ako Boh Nového zákona, Boh Ježiša Krista (milosrdný a dobrotivý). Z tohto dôvodu odmietol Starý zákon ako nepotrebný pre kresťana a veľmi oklieštil aj Novy zákon. Prijmime cele Sväté písmo ako Božie slovo a nedajme sa znechutiť textami o násilí.
Sv. Terezka z Lisieux veľmi milovala Boha a rástla predovšetkým v láske k Pánu Bohu (porov. „Veľmi som milovala Pána Boha a veľmi často som mu odovzdávala svoje srdce formulkou, ktorú ma naučila mamička.“ Terezka si cez deň často opakovala tuto modlitbu: „Bože môj, dávam ti svoje srdce.
Keď sa chceme naozaj modliť „zbav nás zlého“ a chceme, aby to Pán Boh vypočul, tak by sme mali vedieť, čo to vlastne od neho chceme. „Zbav nás zlého“, čo to znamená? Keď si predstavujeme Boha, tak náš názor, alebo teológia o Bohu sa začína práve tam, ako si predstavujeme to, čo je zlo. Vieme, čo je zlo a Boh je potom opakom zla. To, čo je zlé, vieme, a Bohu pripisujeme všetko to, čo je dobré.
Človek je náchylný na zle je to následkom dedičného hriechu: „Človek pokúšaný diablom nechal vo svojom srdci vyhasnúť dôveru k svojmu Stvoriteľovi, zneužil svoju slobodu a neposlúchol Boží príkaz. V tom spočíval prvý hriech človeka.
„Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. Na jeho hriechy, ktoré popáchal, si nespomeniem, pre spravodlivosť, ktorú konal, bude žiť. Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? - hovorí Pán, Boh - a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?
„Preto vás budem, dom Izraelov, súdiť, každého podľa jeho ciest, hovorí Pán, Jahve; obráťte sa a odvráťte sa od všetkých svojich hriechov a zločin vám nebude na záhubu. Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, ktoré ste spáchali, a utvorte si nove srdce a nového ducha; prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela?
Ľudia sa navzájom nesmú zabíjať. V Novom zákone Ježiš tento zákon krvnej pomsty zrušil (Mt 5,38). To neznamená schvaľovať, aby sa zlo šírilo v spoločnosti. Ježišova požiadavka je aby sme zlo riešili spravodlivo, dobrotou, láskou a odpustením (Mt 6,15; 18,23-35).
Duchovný boj
„Diabol existuje a je nutné s ním bojovať. Nie je to len ojedinelý stret, ale trvalý zápas,“ povedal Svätý Otec František. Pridáva sa k nemu aj známy, dnes už zosnulý taliansky exorcista Gabriel Amorth: „Život je ustavičné zápasenie so zlom a ten, kto chce zápasiť, musí svojho protivníka dobre poznať. Keď chceme premôcť nepriateľa, ktorého základnou zbraňou je klamstvo a podvod, potom pravé poznanie znamená polovicu úspechu.
Diabol nás neraz zotročuje nejakou závislosťou, ale mnoho ráz na nás útočí cez myšlienky, predstavy - nečisté či žiadostivé predstavy, nutkavé myšlienky. Toto sa často deje práve vo chvíli, keď sa usilujeme zamerať svoje myšlienky na Boha. Hoci diabli nie sú všadeprítomní ani všemohúci, sú veľmi inteligentní. Nepoznajú náš vnútorný život, naše myšlienky, ale môžu to odhadnúť na základe nášho vonkajšieho správania. Miestom nášho útoku je aj naša reč, naše slová, ale aj naše telo.
Autori hovoria aj o takzvanom démonovi únavy, ktorý nás napáda obzvlášť vtedy, keď sa ideme modliť. Nejde však o prirodzenú ospalosť. Chceme sa večer modliť, ale pár minút po tom, čo si to zaumienime, už spíme. Hoci duchovný boj nie je témou našich bežných rozhovorov, už svätý Pavol VI. ho považoval za nesmierne dôležitý: „Aké sú najväčšie potreby Cirkvi v dnešnej dobe?
O duchovnom boji často čítame vo Svätom písme. V Jakubovom liste počujeme: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.“ (Jak 4, 7) Apoštol Peter píše: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.
Svätý Pavol v Liste Efezanom píše: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!“ (Ef 6, 11 - 13) V ďalších veršoch nám radí, akú výzbroj si máme obliecť, keď ideme do duchovného boja: „Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha!
Zbrane v duchovnom boji
Autor Lorenzo Scupoli vo svojom diele Duchovný zápas rozoznáva štyri nástroje či zbrane v duchovnom boji. Sú nimi:
- schopnosť nespoliehať sa výlučne na svoje sily,
- dôvera Bohu,
- duchovné cvičenia,
- modlitby.
„V duchovnom zápase vybojovaný pokoj je však skúsenosťou overená istota viery, predstavuje životný postoj, umožňujúci vysoké etické cítenie, a uvoľňuje aktivity pretvárajúce svet,“ píše autor.
Ďalší autor, Neal Lozano, v knihe Vyslobodení píše: „Diabol má veľa stratégií. Jedna z nich spočíva v tom, že sa veľmi rád skrýva zamaskovaný v tme, aby nás mohol podvádzať z tajného miesta. Pamätáte sa? K Adamovi a Eve prišiel zamaskovaný ako had, jedno z Božích stvorení. Môže to znieť ako protirečenie, ale druhá diablova taktika spočíva v tom, že chce pritiahnuť pozornosť a vziať Bohu to, čo Bohu patrí.“
Autor však zdôrazňuje: „Je chybou príliš sa zaoberať tým, aký je diabol silný. Dôležité je tiež so Zlým nevyjednávať, ale len sa bližšie primknúť ku Kristovi. Aj (a najmä) uprostred boja. Aj keď diabol nie je vždy priamym zdrojom pokušenia, využije každú príležitosť, aby vyťažil zo situácie, uprostred ktorej sa nachádzame, a vniesol do nás nepokoj, zviedol nás k hriechu. Práve z tohto pramení náš duchovný boj.
„Pán dopúšťa pokušenia, či už pochádzajú od diabla, alebo si ich človek spôsobuje sám, lebo pomocou nich sa kresťania stávajú silnými. V modlitbe potvrdzujú svoju vernosť Bohu a zásluhy, získané v pokušení, im pomáhajú kráčať na duchovnej ceste.
Možno si kladieme otázku, prečo každý z nás viac či menej vo svojom živote prežíva duchovný boj. Dušan Mesík sám seba charakterizuje ako dedinského farára, ktorý trošku „pričuchol“ k veciam o duchovnom boji, o Zlom. „Sme ľudia, ktorí sú nielen z tela a krvi, ale sme predovšetkým duchovní - sme pneuma, soma a psyché. Ťahá sa to od závisti padlých anjelov.
Cirkevní otcovia hovoria o princípe „non serviam“, čiže „nebudem poslúchať“, ktorým si zahatali cestu do neba, svojou vlastnou predstavivosťou, ako má Boh fungovať. Veľmi žiarlia na človeka, lebo oni už vedia, že nemajú šancu dostať sa do neba, pretože mali vliate poznanie a už pre nich niet cesty späť. Pre človeka, ktorý je stvorený na obraz Boží, ktorého Boh vykúpil drahou krvou svojho Syna, je šanca po krste dostať sa do neba.
Exorcista Vladimír Beregi vraví, že téma duchovného boja sa začína už pri prvom a nenahraditeľnom bode kerygmy: „Boh ťa miluje! Nebeský Otec ťa miluje bezdpodmienečne a chce pre teba to najlepšie.“ Vysvetľuje: „Niekde tu by sme mohli hľadať „bojisko“ duchovného boja. Ide totiž o Božiu lásku, konkrétnu a nenahraditeľnú, o ktorú nás „niekto“ chce okradnúť. Ide o lásku, ktorá má svoje meno: Ježiš. Ide o lásku, ktorá má svoje priezvisko: Spasiteľ. Nepriateľ Boha a ľudí, diabol, chce svojím pôsobením zviesť človeka a okradnúť ho o to najcennejšie. On chce zosmiešniť Božie konanie a zabrániť spáse.
Prežívanie duchovného boja je veľmi úzko spojené so službou iným - a zväčša sa niečo stane, keď idú niekam slúžiť alebo sa nejakým spôsobom zúčastňujú nejakej duchovnej akcie. Stalo sa, že nám ochoreli deti, keď sme mali ísť slúžiť, prežívali sme rôzne ťažoby, znechutenie, prekážky. Nie všetko má duchovné pozadie a nemali by sme za každou chorobou alebo problémom hľadať len to duchovné. Niektorí ľudia majú napríklad naozaj vážne psychické problémy.
Mesík zdôrazňuje, že táto duchovná vojna je realitou pre každého, kto vníma duchovný svet. „Boj dobra a zla je realita, zlo nie je len nejaký deficit dobra, je reálne, je to realita, ktorá útočí na človeka,“ pokračuje. Ak si uvedomujeme, že sme uprostred tejto duchovnej vojny, pochopiteľne hľadáme prostriedky, ktoré nám pomôžu.
Ak už znášame ťažkosti duchovného boja, sme uprostred duchovnej vojny, možno sa pýtame, či je to aj na niečo dobré a či nám to môže byť užitočné na ceste (k) svätosti. „Samozrejme, že áno. Duchovný boj je súčasťou kresťanského života. Netreba sa ho báť. Bol nám daný Duch Svätý, ktorý nás sprevádza a vedie k víťaznému boju. Svätosť nie je stav, ale cesta. Na tejto ceste je veľa prekážok, ktoré musíme zdolať. Spoločne to dáme. Buď silný a odvážny!
Mesík vysvetľuje, že to vidíme aj na somatickej rovine - keď tréner nešetrí svojho zverenca, ak z neho chce vytrénovať šampióna. „Zlý, jeho útlaky a pokúšanie nám môžu pomôcť, aby sme si uvedomili - áno, je tu zlo, a ešte tesnejšie sa primkli k Ježišovi a jeho matke Márii. Realita duchovného boja, obrany, život s ním nám môže pomôcť k svätosti života,“ pokračuje.