Keď ako kresťania premýšľame o dokonalom manželstve, nemali by sme sa primárne inšpirovať romantickými komédiami. Náš Boh, Boh Abraháma, Izáka, Jákoba, Otec nášho Pána Ježiša Krista, vytvoril pre človeka dokonalé podmienky, aby bol šťastný a vo všetkom prosperoval.
Boží Zámer pre Manželstvo
Boh už na počiatku dáva krásny program pre muža a ženu: „Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ (1Moj 2:24) Muž priľne k svojej žene a budú jedno telo.
Zdôrazňuje to aj Pán Ježiš, keď hovorí: „Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“ (Mt 19:5-6) Je dôležité všimnúť si, že už nie sú dve telá, ale jedno - nová bytosť.
Biblická jednotnosť vyžaduje zanechanie iných zväzkov, predovšetkým toho rodičovského. Žalm 45 to vysvetľuje ako pripojenie sa k novej domácnosti: „Počúvaj, dcéra, dávaj pozor a zbystri sluch, zabudni na svoj ľud a na otcovský dom! Sám kráľ zatúžil po tvojej kráse“ (Ž 45:11-12, ekumen. preklad). Hovorí nám to, že manželský zväzok sa líši od širších príbuzenských spoločenstiev.
Začína sa ním nový vzťah hlavy s telom. Preto je manželská rodina tou najzákladnejšou občianskou inštitúciou. Tretí význam biblickej jednotnosti spočíva v tom, že je trvalá. Sám Ježiš vytvára toto spojenie: „Takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj!“ (Mt 19:6).
Posledným dôsledkom toho, že manželstvo je zväzkom jedného tela, je logika lásky. Ako Pavol hovorí v Liste Efezanom 5:28, milovať manželského partnera znamená milovať seba samého. Keď manžel miluje svoju manželku, miluje svoje telo, a keď manželka miluje svojho manžela, miluje svoju hlavu.
Z tohto dôvodu je také tragické, keď niekto nenávidí svojho manželského partnera. Ide v podstate o formu nenávisti seba samého. Keď zle zaobchádzate s vašou manželkou, zle zaobchádzate so sebou.
Manželstvo podľa Biblie je zmluvný vzťah medzi manželmi pred Bohom na základe Božieho Slova. Prorok Malachiáš (2:14) hovorí: „Pýtate sa: Prečo je to? Preto, lebo Hospodin bol svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, (...) ona je tvojou družkou a zmluvnou manželkou!“ Dôležitý je aj 16. verš: „Lebo nenávidím rozvod - hovorí Hospodin.“
Boží dokonalý plán pre muža a ženu je večné spojenie manželov v jedno telo. To jedno telo je nová duchovná bytosť. Manželstvo sa nezačína láskou, ale uzavretím zmluvy. Obdobie pred manželskou zmluvou je hľadanie Božej vôle pre tých dvoch, jedného muža (nie chlapca) a jednej zrelej devy (nie dievčaťa).
Problémy a Ohrozenia v Manželstve
Myslím si, že mnohí kresťania, ak nie väčšina, by povedali, že biblický obraz manželstva je v skutočnosti príťažlivý. Je povzbudzujúci a dokonca inšpiratívny. Jedinými kandidátmi na manželstvo sú hriešnici, a tí budú mať dodatočnú nevýhodu v tom, ako žiť s inými hriešnikmi, pracovať pre nich a priateliť sa s nimi.
Všetci dobrí manželskí poradcovia vedia, že treba hovoriť o peniazoch a širšej rodine. Upozorňujú na nebezpečenstvá plynúce z toho, keď príliš veľa času venujeme práci alebo príliš veľa času trávime s priateľmi a venujeme sa koníčkom. Vplyv našich rodičov určite pokračuje aj po tom, keď sa zosobášime, ale biblické učenie o jednotnosti manželstva jasne hovorí, že autorita rodičov sa skončí, keď sa muž a žena vezmú.
Manželia by si mali naďalej ctiť a vážiť svojich vlastných rodičov a svojich svokrovcov, ale musia sa od nich náležitým spôsobom aj oddeliť. Širšia rodina by nemala tvoriť prekážku medzi manželom a manželkou, ani sa snažiť ich rozoštvať proti sebe. Náš postoj ovplyvňuje aj peniaze.
Biblická jednotnosť manželstva znamená, že manželstvo má prednosť. Kresťania by mali svoju „prácu“ chápať ako rozširovanie a uplatňovanie kultúrneho mandátu v domácnosti, čo je jedným zo spôsobov, ako sa spoločnými silami množia, plnia zem a podmaňujú si ju. V praxi to znamená, že práca v našom zamestnaní musí podporovať dôležitejšiu prácu v našom manželstve a rodine.
Toto chápanie manželstva je kresťanské, pretože pochádza z Božieho slova, ale je kresťanské ešte viac z toho dôvodu, že svedčí o Kristovi. Uskutočňuje sebaobetavú lásku, ktorú Kristus ukázal cirkvi (Ef 5:25-27). Vstúpiť do manželstva ako kresťan znamená nastúpiť na celoživotnú cestu zomierania sebe samému.
Manželskí partneri nemôžu uprednostňovať svoje vlastné túžby. Musia tomu druhému slúžiť a učiť sa nachádzať svoju radosť v radosti svojho milovaného partnera. Vskutku, musia pochopiť, že sa im bude dariť a budú prekvitať, len preto že ich manželskému partnerovi sa darí a že prekvitá.
Kresťanské manželstvo tiež svedčí o spojení, ktoré majú veriaci s Kristom. Všetky požehnania pochádzajúce od Krista nám teraz patria skrze náš zväzok s ním (1Kor 3:21-23; Ef 1:3). V konečnom dôsledku takéto manželstvo poukazuje na veľkú svadbu na konci dejín, keď z neba zostupuje sväté mesto „pripravené ako nevesta vyzdobená svojmu ženíchovi“ (Zj 21:2).
Manželstvo všetci majte v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.
Alternatíva Manželstva: Sloboda pre Božie Kráľovstvo
V nasledujúcom texte sa chceme dotknúť témy, ktorá má pre osobný život človeka veľký význam. Pre väčšinu ľudí je samozrejmosťou začať chodiť s partnerom alebo si nejakého hľadať. Naproti tomu sa málokto slobodne a vedome rozhodne vzdať sa partnerstva, sexuality a rodinného života (nemyslíme tým už existujúce manželstvo) a svoj život odovzdať pre iný cieľ. Táto myšlienka nie je Novému zákonu vôbec cudzia. Ježiš aj apoštol Pavol o nej priamo hovoria.
Aby sme sa vyhli nedorozumeniam, chceli by sme zdôrazniť, že rozhodnutie kresťana zostať slobodným nespájame s katolíckym celibátom, ku ktorému sa členovia musia zaviazať, keď chcú vstúpiť do kňazského seminára alebo rehoľného rádu. Samozrejme si uvedomujeme, že táto téma je veľmi obsiahla a že v našom článku sa musíme obmedziť na to najpodstatnejšie.
Ježiš volal ľudí k nasledovaniu v rôznych životných situáciách. O Petrovi napríklad vieme, že bol ženatý (Markovo evanjelium 1:29-31). Niektorí, ako napríklad apoštol Ján, boli pravdepodobne v čase, keď ich Ježiš povolal, ešte mladí a slobodní.
Medzi nimi menuje aj manželský vzťah. Tým najdôležitejším v živote je Boh a veci spojené s Božím kráľovstvom, ktoré majú večnú hodnotu. Všetko ostatné - manželstvo, rodina, pracovný život, patria k tomuto pominuteľnému svetu. A aj keď môžu byť samy o sebe dobré, mali by mať v živote človeka vždy až druhé miesto, pretože netrvajú večne.
Keď teda bolo manželstvo dané len pre tento svet, nebolo by správne v ňom hľadať svoje životné šťastie. Existuje oveľa vyšší cieľ - večné spoločenstvo s Bohom, kde už manželský vzťah nebude hrať rolu. Láska k Bohu naplní naše vzťahy rovnakou láskou ku každému, s kým budeme mať vo večnosti spoločenstvo.
Želal by som si, aby všetci ľudia boli ako ja, ale každý má od Boha svoj vlastný dar: jeden tak, druhý inak. Boh apoštola Pavla omilostil, zbavil pokušenia, dal mu dar celibátu. Už nemal prirodzenú žiadosť po žene, rodine, sexe. Boh ho od toho oslobodil, aby mohol byť totálne verný Pánovi. Žena s takýmto darom netúži po rodine, po manželovi, sexe, po tehotenstve, po dieťati. Do tohto daru, ako aj do iných darov zhora sa nedá vmodliť, vpôstiť. Je to dar a Boh dáva, ako chce.
Do manželstva by sa nemalo nikoho nútiť. Tu je miesto spomenúť Boží dar - celibát: „Rád by som bol, keby všetci ľudia boli, ako som ja; lenže každý má svoj zvláštny dar od Boha, jeden tak, druhý inak.“ (1Kor 7:7)
Záver
Či už sa rozhodneme pre manželstvo alebo pre slobodu v službe Bohu, dôležité je hľadať Božiu vôľu a žiť podľa nej. Manželstvo je krásny dar, ale nie je to jediná cesta k naplneniu života. Dôležité je milovať Boha a blížneho, a to sa dá robiť v každom stave.
