Kostol Košických mučeníkov je zasvätený trom kňazom, ktorí zomreli mučeníckou smrťou na začiatku 17. storočia. Sú nimi Marek Krížin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz. Hrdinské svedectvo viery vydali na území Slovenska v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok.
Morový stĺp v Košiciach. Košice sa stali strediskom obchodného a spoločenského života východného Uhorska.
Svätí Košickí Mučeníci
Marek Krížin
Sv. Marek Štefan Križin, nazývaný aj Križevčanin, bol najmladší z mučeníkov. Narodil sa v mestečku Križevci v Chorvátsku v roku 1588 alebo 1589. Študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. V roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami a vymenoval ho za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.
Melichar Grodziecki
Sv. Melichar Grodziecki pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1584. Študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.
Štefan Pongrácz
Sv. Štefan Pongrácz sa narodil v Alvinci v Sedmohradsku v roku 1582 alebo 1583. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Od roku 1618 účinkoval v Košiciach a na okolí.
Svätí košickí mučeníci - Marek Krížin.
Umučenie Košických Mučeníkov
Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome. Dňa 6. septembra večer žiadali od kňazov výkupné. Keď však duchovní nemohli splniť ani túto požiadavku, vojaci im pohrozili smrťou.
Posledné dejstvo drámy sa odohralo krátko po polnoci zo 6. na 7. septembra. Do izby, kde boli kňazi, sa vrútila skupina ozbrojencov. Pongrácza zrazili na zem a zviazali ho. Nato nútili oboch jezuitov, aby sa stali kalvínmi. Keď títo odmietli, nastalo mučenie. Nakoniec všetky tri nehybné skrvavené telá hodili do odpadovej žumpy miestodržiteľovho domu.
História Kostola Košických Mučeníkov
Historicky prvá sv. omša na sídlisku Nad jazerom sa slávila 7. októbra 1990. 22. apríla 1990 Svätý otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň pre stavbu kostola na košickom sídlisku Nad jazerom s titulom patrónov - blahoslavených Košických mučeníkov.
Na jar 1991 sa konala výstava návrhov na nový kostol. Spomedzi 21 návrhov zvíťazil projekt Ing. arch. Miloslava Mudrončíka, košického rodáka žijúceho v Bratislave. S platnosťou od 1. júla 1991 diecézny biskup Msgr. Alojz Tkáč vyčlenil sídlisko Nad jazerom spod Farnosti Kráľovnej Pokoja - Košice Juh a zriadil novú Farnosť Košice - Nad jazerom.
Na sviatok narodenia Panny Márie 8. septembra 1991 posvätil otec biskup Alojz Tkáč pozemok na výstavbu kostola. Skutočne prvá sv. omša v novostavbe kostola, hoci ešte nie celkom dokončeného, sa na prosbu farskej rady a s dovolením biskupstva konala na Vianoce 1994 o polnoci. Celebroval ju pomocný biskup Msgr.
Kostol Košických mučeníkov bol dokončený a slávnostne konsekrovaný 25. júna 1995. Učinil tak arcibiskup - metropolita Msgr. Alojz Tkáč. Celá vysviacka kostola sa niesla v duchu motta: „Postavia mi svätyňu, a budem bývať uprostred nich.” (Ex. Čoskoro po svätorečení sa do chrámu dostal obraz košických mučeníkov, ktorý má okrem umeleckej hodnoty aj hodnotu historickú. Slúžil totiž ako hlavný oltárny obraz pri omši pápeža Jána Pavla II. na košickom letisku dňa 2. júla 1995.
Kúrenie kostola je podlahové, kaplnka a ostatné objekty sú vykurované cez radiátory. Celkové náklady na stavbu kostola boli 32 100 000 Sk.
Kostol Košických Mučeníkov na sídlisku Nad jazerom.
Farnosť svätých košických mučeníkov v Humennom
Farnosť svätých košických mučeníkov v Humennom bola zriadená 1. júla 2004. „Môžeme ju považovať za mladú farnosť v rámci celej Košickej arcidiecézy, pričom v Humennom je to najmladšia rímskokatolícka farnosť,“ začína rozprávanie Jozef Kozák, ktorý tam pôsobí od 1. júla 2004. Títo veľkí svätci sú patrónmi miestnej farnosti i chrámu. „Máme v kostole vystavené relikvie svätých košických mučeníkov, ktoré boli predtým uložené v oltári.
Najmladšiu humenskú farnosť čaká začiatkom septembra tradičná odpustová slávnosť na sviatok svätých košických mučeníkov. Z histórie vieme, že svätí košickí mučeníci si krátko pred smrťou vykonávali práve tu duchovné cvičenia. Takže tu máme svätých, ktorí sa pohybovali po tých istých uliciach, v tom istom priestore ako my a dnes ich voláme o orodovanie. Táto spomienka je úžasne živá.
Tri rímskokatolícke humenské farnosti sú príkladom pekného spoločenstva. Na margo spolupráce farností Jozef Kozák zdôrazňuje: „Ak by sme nespolupracovali, asi by sme vydali najhoršie svedectvo. Keď sa vrátim ku košickým mučeníkom, aj oni boli traja, a aj my sme traja farári.
S farnosťou svätých košických mučeníkov súvisia mnohé podnetné aktivity. Aj letný výlet s názvom Trojka v Tatrách. Keď sa na začiatku školského roka pýtam detí, kde boli cez prázdniny, povedia: S ockom som bol tam, s mamkou tam. Tak sme vymysleli Trojku v Tatrách, ktorá by bola prístupná mnohým. A máme nádherný ohlas.
Do chodu farnosti je však zapojených mnoho ľudí. Je to veľký kolos, presnejšie, je to veľká rodina. Aj farár a kaplán sa v svojej farnosti cítia, že sú doma.
O svojej priam hmatateľnej skúsenosti so silou orodovania košických mučeníkov Jozef Kozák prezrádza: „Bol som bohoslovcom v košickom seminári, keď sa pripravovala slávnosť ich kanonizácie. Dotklo sa ma to až tak, že som akoby vyzval košických mučeníkov na orodovanie u Pána Boha; že pápež môže vyhlásiť za svätého koho chce, ale pre mňa nebudú košickí mučeníci svätí, ak táto dvojica nebude mať do roka deti. A naozaj - do roka mali dieťa.
U nás sa ujala prax, že každá skupina má možnosť obdarovať niekoho či niečo. Takže sme už niekoľkokrát odniesli dar na detské oddelenie humenskej nemocnice, ale pomohli sme i sociálne slabým rodinám. Už niekoľko rokov máme vzadu v kostole pri vchode nádobu, do nej ľudia nosia vrchnáky, ktoré potom odnášame jednej rodine. A pritom žijeme dva v jednom - uvádzame do praxe encykliku Laudato si' a chránime prírodu, a zároveň pomáhame rodine v ťažkej situácii.
V Kostole svätých košických mučeníkov privítali v uplynulých rokoch počas Vianoc skutočne vzácnych hostí. Aj Kandráčovcov.
Na priblíženie sa kňazov k veriacim a opačne sú zamerané aj letné akcie Raňajky svätej Anny a Bodka za prázdninami. Vymysleli sme i futbalový zápas otcovia proti synom.
To, že môžem písať pre Katolícke noviny, beriem ako nezaslúžený dar. Katolícke noviny sú pre mňa spomienkou na detstvo, na môjho deda.
Ďalšie kostoly zasvätené Košickým mučeníkom
- Kostol sv. Košickým mučeníkom vo Fričovciach
- Kostol sv. Mikuláša v Barci
Kostol sv. Mikuláša, Košice-Barca.
Pôvodne gotický kostol postavený koncom 13. storočia. Na príbuznosť s košickým Dómom sv. Alžbety poukazuje do dnešného dňa zachovaná svätyňa z dávneho kostola (bočná loď súčasného kostola) s krásnou gotickou klenbou. V 15. storočí bol kostol prestavaný. V druhej tretine 20. storočia rozšírený a dispozične zmenený. V roku 1942 bol kostol zväčšený o južnú loď (os kostola sa tak presunula severojužným smerom). V 80-tych rokoch 20. storočia bol kostol kompletne zrekonštruovaný. 11. 1994 bol kostol slávnostne konsekrovaný Mons.
06. 1996 sa v kostole konala slávnosť pri príležitosti 1. výročia návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. 06. 2005 sa pri príležitosti 10. výročia návštevy Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. 07. 2006 bola vo farnosti Košice-Barca veľká slávnosť pri príležitosti odhalenia a požehnania pamätníka Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. Pamätník osobne posvätil najbližší spolupracovník zosnulého pápeža, jeho dlhoročný osobný tajomník a dôverník kardinál Stanislaw Dziwisz, v súčasnosti krakovský arcibiskup spolu s arcibiskupom Mons.Alojzom Tkáčom - košickým metropolitom, ktorí vystupoval v úlohe hostiteľa, a apoštolským nunciom v Slovenskej republike Mons.