V slovenských dejinách má Sv. Anton dôležité postavenie. Sv. Anton nadobudol charakter zemepánskeho mestečka.
Okrem správy Sitnianskeho panstva a mýtnej stanice sa v jeho bezprostrednej blízkosti, ale aj priamo v ňom, nachádzali hutnícke a úpravnícke zariadenia na spracovanie vyťažených rúd. V dedine sa zriadila mýtna stanica, prvé správy o nej pochádzajú z roku 1342.
História obce
Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. Otázky vývoja obce sú málo zmapované. Vychádza sa z ojedinelých historických prameňov z prvej polovice 13. storočia, z určitých tradícií získaných porovnávaním situácie vývoja v celom regióne. Názov osady, dediny vychádza z patrocínia staršieho pôvodného kostola zasväteného s. Antonovi Pustovníkovi.
V liste z roku 1266 sa uvádza, že územný celok okolo kostola bol zapísaný ako súčasť majetku rodiny HuntPoznanovcov. V historických prameňoch najmä od druhej polovici 15. storočia sa príslušnosť dediny k sv. Antonovi pustovníkovi zapísala v rôznych formách. Názvy obce sa uvádzajú ako Sand Anthony, Zenthanthal, Scent Antollo. V 70. rokoch 13. storočia prebiehali majetkové spory medzi príslušníkmi rodiny Hunt-Poznam.
V roku 1276 vlastnil Svätý Anton Komes Ders nazývaný Veľký. Do konca 14. storočia o Svätom Antone sú zachované len medzerovité historické pramene. Podľa rozhodnutia kráľa Zigmunda v roku 1405 získali obec synovia Ladislava Kakaša z Kazy. Stredovekú dedinu riadil richtár s prísažnými. K roku 1445 sa viažu po prvý raz zistené osoby v správe dediny. Funkciu richtára vykonával Ján Longus. V čase spravovania panstva Sitno krajinským sudcom Alexandrom Turzom sa kostol v obci uvádza ako farský a farárom bol Mikuláš Schmolder. Kostol bol v roku 1540 prestavaný. Okolo neho bol cintorín, v blískost farská budova a škola. V tom čase sa v obci nachádzalo 23 poddanských usadlostí.
V roku 1472 patrila obec pod panstvo hradu Čabraď. Išlo hlavne o vyberanie mýta, z ktorého panstvo malo príjem. V roku 1476 sa o obci napočítalo 22 obývaných poddanských obydlí a 12 opustených. V roku 1501 sa ako majiteľ obce zapísal Ján Fussy, zať Petra Horváta. Funkciu richtára v tomto období vykonával Juraj Horth. Okolo roku 1508 získal s podporou kráľovského dvora a ostrihomského arcibiskupa hradné panstvo Čabraď. V r. 1511 predal panstvo aj obec Svätý Anton s mýtom arcibiskupovi Tomášovi Bakócovi. Ten majetky kúpil pre brata Valentína a jeho syna. Majetkové podiely na poddanských usadlostiach mali aj zemepánske rodiny Barlovcov. Andrej a Šimon Dúbravický svoje časti v obci predali v roku 1514 Michalovi a Jánovi Paláštyovcom.
Po smrti ostrihomského arcibiskupa Bakóca, kráľ Ľudovít II.rozhodol v r. 1517 o získaní panstva rodinou Erdodyovcov. Po nich panstvo prebral Peter Pálfy. Pred polovicou 16. storočia sa panstvo Čabraď rozdelilo a vzniklo hradné panstvo Sitno. V r. 1540 sa obec stáva jeho súčasťou. Zať Petra Pálfiho, Ján Kružič, bol organizátorom obrany proti Turkom. Po jeho smrti sa jeho manželka vydala za Štefana Ilešháziho, prívrženca Štefana Bočkaja na začiatku 17. st.
Nepochybne novú kapitolu dejín Svätého Antona znamenajú 20. roky 17. storočia. V tomto období získal panstvo od Ferdinanda II. za zásluhy boja proti Turkom, Peter Koháry. Týmto význam obce vzrástol. Od začiatku novoveku sa osudy obce spojili na dlhý čas s rodinou Koháryovcov. Táto rodina sa zaslúžila o hospodársky, duchovný a kultúrny rozvoj obce.
Postavením kaštieľa tu vybudovala svoje sídlo rodina Koháryovcov, ktorá sa postupne stala jedným z najväčších pozemkových vlastníkov v rámci Slovenska. Koháryovci zastávali dôležité funkcie pri kráľovskom dvore, boli dedičnými županmi Hontianskej stolice. Ich zásluhou, ako aj zásluhou ich potomkov nesúcich prídomok Coburg (po vymretí rodu po meči), obec patrila k významnému hospodárskemu, kultúrnemu a duchovnému centru regiónu.
V r. 1757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2. februára, 3. mája, 10. augusta a 10. novembra.
Kostol sv. Antona Pustovníka
Neskorobarokový kostol bol postavený v rokoch 1754 - 1755. Klasicisticky ho upravili v roku 1779. Je to jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, s malou pristavanou sakristiou a vežou, vstavanou do štítového priečelia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, spočívajúcimi na širokej rímse nástenných pilastrov. Fasády sú hladké, len veža je bosovaná, na jej bokoch sú vchody do bočnej kaplnky a do schodišťa veže. Zastrešená je barokovou cibuľovitou strechou, ktorá dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu. Veža tvoriaca na hlavnej fasáde mierny rizalit má v hornej časti nárožné pilastre a po stranách volútový štít.
Hlavný oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia, uprostred pilastrovej architektúry sa nachádza obraz sv. Antona Pustovníka, v nadstavci reliéf Najsvätejšej Trojice s Korunovaním Panny Márie. Bočný oltár je neskorobarokový z prvej polovice 18. storočia, v stĺpovej architektúre je umiestnený obraz Ukrižovaného, nad ním v nadstavci rozoklaný štít. Kazateľnica je luisézna z konca 18. storočia. Klasicistická krstiteľnica pochádza zo začiatku 19. storočia. Lavice sú klasicistické zo začiatku 19. storočia. Stallum je renesančné zo začiatku 16. storočia. Voľná drevená socha Madony je neskorogotická to začiatku 16. storočia s neskoršími premaľbami. Neskorogotická tabuľová maľba Narodenia Pána od majstra MS z roku 1506 pochádza z niekdajšieho slovenského kostola sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Ostatné časti krídlového oltára sú v múzeu v Banskej Štiavnici, v Szépmüvészeti múzeum v Budapešti a jedna tabuľa v Lille vo Francúzsku. Barokový obraz Madony je z polovice 18. storočia. Drevená socha Piety v barokovom poňatí je zo začiatku 19. storočia.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1967 uvádza, že na fare sú barokové obrazy z 18. storočia, ktoré boli pôvodne v kostole: Obrezanie Ježiška, Ježiš v chráme, Ukrižovanie, sv. Jozef Pestún, Štrnásť sv. pomocníkov, Zasnúbenie sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Rozália a klasicistické obrazy z prvej polovice 19. storočia, sv. Štefan Prvomučeník, sv. Jána Nepomucký a sv. Barbora.
Stav kostola je veľmi dobrý.
Svätý Anton Pustovník
Svätý Anton Veľký alebo svätý Anton Pustovník alebo svätý Anton Egyptský alebo Antonius Abbas (* cca 251 - † 356) bol egyptský kresťanský mních, askéta a svätec, považovaný za priekopníka mníšskeho života. Prezývajú ho „Otec mníchov“ a bol prvý z tzv. Po smrti rodičov sa staral o svoju sestru. Rozhodol sa, že bude slúžiť Bohu a odišiel do púšte. vytrvalo bojoval s démonmi. do púšte. Anton bol prívetivý k ľuďom ale vyhýbal sa heretikom, najmä ariánom. Jeho život zachytil sv. Atanáz z Alexandrie.
Dňa 21. januára 2024 si veriaci v kostole vo Svätom Antone pripomenuli vo svätej omši slávnosť svätca Sv. Antona opáta-pustovníka, ktorý je patrónom aj farnosti a rovnomennej obci. Slávnostná sv. omša začala sprievodom asistencie miništrantov a celebranta kňaza, farára d. p. Michala Baláža, ktorý v kázni poukázal na svätca a jeho život v ranokresťanskom období plniť Božie prikázania, poslanie slúžiť Bohu a ľuďom aj v dnešnej dobe. Pri sv. omši spieval miestny Svätoantonský chrámový zbor.
Svätý Anton Pustovník
Kaštieľ Svätý Anton
Neprehliadnuteľnou dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Patrí k tej skupine feudálnych sídiel, ktoré vznikli počas veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie, oddanej Habsburgovcom, ktorá zbohatla v protitureckom odboji. Na jeho stavbe, výzdobe a neskoršej prestavbe sa podieľali významní európski architekti a umelci (Giulio Ferrari, Ján Entzenhofer, Anton Schmidt a Dionýz Stanetti ). Kaštieľ bol postavený v barokovom slohu ako dvojkrídlová budova s arkádami do otvoreného nádvoria s barokovou kamennou fontánou.
V polovici 18. storočia gróf Andrej Koháry ukončil prestavbu kaštieľa na honosné štvorkrídlové šľachtické sídlo. Neodmysliteľnou súčasťou histórie kaštieľa vo Svätom Antone sú Koháryovci a Coburgovci, ktorí sem sústredili prekrásne diela umu a šikovných rúk umelcov a remeselníckych majstrov z rôznych končín sveta, od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia. V bohatom zariadení kaštieľa, ktoré môžete obdivovať v umelecko-historickej expozícii, sa odzrkadľuje spôsob života, vkus a záľuby týchto dvoch rodín. Pozornosť návštevníkov púta najmä Zlatý salón, svadobný dar Márie Terézie dcére Márii Antoinette, francúzskej kráľovnej, ktorý je pozlátený 24 karátovým zlatom.
V kaštieli je umiestnená poľovnícka expozícia, najväčšia svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako 1000 trofejí zveri ulovenej pôvodnými užívateľmi kaštieľa. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia. Vďaka rôznorodosti svojich zbierok zachovaných vo výnimočne ucelenej a autentickej podobe bol v roku 1985 celý areál kaštieľa vo Svätom Antone vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Romantické okolie kaštieľa je dielom štiavnického staviteľa Františka Hausnera. Štýlový barokový par so zatrávnatenými terasami, záhonmi kvetín, kríkmi i cennými stromami, umelými jazierkami a jaskyňou prechádza do uvoľneného lesoparku. Park dokonale harmonizuje s architektúrou kaštieľa a scenérie, nádherné v každom ročnom období, lákajú domácich i hostí na nedeľné prechádzky. Na nádvorí kaštieľa sa nachádza fontána. V parku sú situované tabule s informáciami o flóre a faune a drevené sochy zvieratiek v parku.
Kostol sv. Antona Pustovníka je spomínaný vyššie.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca so šindľovou strechou z rokov 1755-1758. Dynamická fasáda kaplnky je dekorovaná združenými pármi pilastrov a profilovanou rímsou. Štít je ukončený trojuholníkom s tympanónom. K portálu kaplnky patrí dekoratívna rokoková mreža. Nad portálom je umiestnený erb Koháryovcov.
Keď v minulosti prišiel do Svätého Antona chýrny umelec Anton Schmidt na pozvanie práve Andreja Koháryho (1755) mal za to, aby tu zanechal dielo. Jeho tvorba v kaštieli je všade navôkol a aj tu v objekte prícestnej barokovej kaplnky. Interiér prícestnej kaplnky je veľmi bohato a umelecky stvárnený cez freskomaľby, a tým sa kaplnka v samotnom okolí vymyká bežnej všednosti. Samotné freskomaľby sú pôvodné vo vzácnej slohovej jednote bez mladších zmien a zásahov. Určite však starí majstri očakávali, aby tieto nádherné diela mohli byť na obdiv všetkým a určite dúfali, že sa o nich postarajú aj nasledovné generácie.
Táto pamiatka v jej historickom aspekte je dôležitou barokovou pamiatkou od jej donátorov Koháryovcov. Možno aj mala tendencie niesť poslanie, aby bola miestom posledného odpočinku, ale dnes už vieme, že tomu tak nie je a ide tu o oveľa viac, bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému. V súčasnosti je to miesto so špecifickou atmosférou, kde veriaci nájdu pokoj v tomto uponáhľanom svete a práve tu sa stretávajú obyvatelia obce, návštevníci regiónov či moderní pútnici v autách smerujúcich práve k nám do historického regiónu či komplexne do regiónu UNESCO, ktoré nás spája so starobylou Banskou Štiavnicou.
Život svätého Antona Paduánskeho - rozpráva o. Bob Warren, SA
Ostatné pamiatky v obci
Medzi ďalšie významné pamiatky v obci patria:
- Bašta
- Mýtnica
- Rodný dom ThDr. Mons. Michala Buzalku
- František štôlňa
- Bývalá tehelňa
- Banská budova a stupa
- Kríž s Ukrižovaným
- Požiarna zbrojnica
- Katolícka fara
- Hospodársky objekt
- Mlyn
- Hostinec
- Studňa
- Pivovar
- Rímskokatolícky kostol sv. Antona Paduánskeho
Významné osobnosti farnosti
Medzi významné osobnosti farnosti patria:
- Jozef Vojtas: Administrátor v Spišskej Belej v rokoch 1969 - 1971, ktorý zohral dôležitú úlohu pri reštaurovaní a generálnej oprave kostolov v Spišskej Belej a Tatranskej Kotline.
- Mons. František Novajovský: Narodil sa v Spišskej Belej a v roku 1986 bol tajne vysvätený za kňaza kardinálom Jánom Chryzostomom Korecom.
- ThDr. Mons. Michal Buzalka: Narodil sa vo Svätom Antone a bol významným katolíckym kňazom a teológom.
Farnosť Spišská Belá
Farnosť Spišská Belá, zasvätená svätému Antonovi Pustovníkovi, je zasadená do malebnej krajiny pod Tatrami. Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol v Spišskej Belej prvý kostol postavený v roku 1208; tento kostol bol zasvätený svätému Valentínovi. Kostol svätého Antona Pustovníka bol postavený medzi rokmi 1250 - 1270 v ranogotickom slohu s neskororománskymi prvkami. Pri rekatolizácii bol kostol v roku 1674 vrátený Katolíckej cirkvi.
V kostole sa na hlavnom oltári v pozlátenom ráme nachádza Milostivý obraz plačúcej Panny Márie. Relikvie sv. Antona Paduánskeho sv. Sv. Jedná sa o úlomok z kríža, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš Kristus.
Sv. Anton Paduánsky bol portugalský kňaz, teológ a kazateľ, ktorý sa narodil v roku 1195 s krstným menom Fernando. 3. 6.
Zdroj:Publikoval gari na stránke www.dekys.ecentrum.sk
O tom, že v obci Dekýš žijú šikovní ľudia nikto nepochybuje, ale za zmienku stojí vytvorenie unikátneho diela, ktoré je umiestnené v Banskej Štiavnici. Jedná sa o veľkolepý betlehem, ktorý vytvorili Ing. Peter Chovan a Peter Chovan. Betlehem sa zaradil medzi najväčšie pohyblivé betlehemy na Slovensku. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície jedného z najkrajších miest na Slovensku, Banskej Štiavnice v rezbárskej podobe. Betlehem je hierarchicky rozdelený nasledovne: Základ tvorí 8 permoníkov ako vládcov podzemia nad ktorými sa nachádzajú spôsoby stredovekého dobývania zlata a striebra - podľa historických dokumentov - 12 kníh o Baníctve a hutníctve stredovekého učenca Georgius Agricola. Potom nasleduje betlehem v jeho historickej podobe. Nad týmito časťami je samotná panoráma Banskej Štiavnice s jej dominantami a najznámejšími stavbami - ako kostol sv. Kataríny, Trojičný stĺp, Starý zámok, Nemecký kostol, Frauenberg, Piarská brána, Klopačka, Evanjelický kostol, známe Štiavnické školy, Kamerhof. Hlavná Štiavnická ulica tzv. Trotuár, ktorou sa pohybuje 28 postavičiek známeho sprievodu - Salamander. Nechýba tam Nácko, Mária Terézia a František Lotrinský, známe gotické sochy sv. Katarína a sv. Barbora od majstra MS ako aj beťári študenti.
Peter Baco má mimoriadne veľké zásluhy na priamom zabezpečení rozsiahlych investičných celkov v Banskej Štiavnici. Ide najmä o zabezpečenie financovania výstavby ČOV, tlakových pásiem pitnej vody, rekonštrukcie banskoštiavnických tajchov a výstavby rozsiahleho areálu Stredného odborného učilišťa lesníckeho v Banskej Štiavnici.
Rudolf Schuster poskytol účinnú pomoc a podporu mestu Banská Štiavnica začiatkom deväťdesiatych rokov vo funkcii predsedu SNR a to v úsilí o zápis mesta Banská Štiavnica a okolia do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Mal aktívny prístup k riešeniu problematiky záchrany a obnovy historických pamiatok a k šíreniu dobrého mena Banskej Štiavnice doma aj v zahraničí. (* 2. júl 1928, † 1.
Ester Plicková je slovenská etnografka, ktorá podstatnú časť svojho vedeckého bádania v 2. polovici 20. storočia venovala Banskej Štiavnici, jej regiónu, každodennému životu jednoduchých baníkov. Svoje poznatky zhrnula do početných štúdií a viacerých monografií napr. Banská Štiavnica(rok vydania 1957), Motívy baníckej práce vo výtvarnom prejave baníkov (rok vydania 1973), Maľované salaše (rok vydania 1982), Banská Štiavnica (rok vydania 1982). Dr.Ester Plicková je známa ako autorka prvej fotografickej monografie o Banskej Štiavnici. Svojou prácou a vzťahom k mestu Banská Štiavnica prispieva k pozitívnej prezentácii nášho mesta.
PhDr. Anton Hykisch rodák z Banskej Štiavnice je spisovateľ, publicista, politik a diplomat, prvý veľvyslanec SR v Kanade. Čestsné občianstvo mu bolo udelené za celoživotné dielo, občianske postoje, vernosť rodnému mestu a šírenie jeho dobrého mena doma aj v zahraniční. Je autorom kníh s motívmi spojenými s dejinami Banskej Štiavnice, ako dvojzväzkový historický román Majster M. S. - Čas majstrov a Trinásta hodina, historický román Milujte kráľovnú a historický román Zabudnite na cára. Majster Hykisch je autorom 27 prozaických diel, ktoré boli preložené do angličtiny, češtiny, chorvátštiny, maďarčiny, nemčiny a poľštiny.
Pod priamym vedením Júliusa Hanusa ako podpredsedu slovenskej vlády vz...