Obec Bara sa nachádza v Košickom samosprávnom kraji v okrese Trebišov. Dnešná obec Bara vznikla v roku 1960 zlúčením dvoch kedysi samostatných obcí - Veľká Bara a Malá Bara. Leží v južnej časti Východoslovenskej nížiny na juhozápadnom úpätí Zemplínskych vrchov.
Erb obce Bara
Malá Bara je písomne doložená v roku 1296 ako majetok zemanov. Obec bola vo vlastníctve zemianskych rodov. Reformovaný kostol v časti Malá Bara je jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou zo začiatku 13. storočia. Je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.
História a vývoj kostola
Kostolík v Bare postavili z tehál na kamenných základoch niekedy na začiatku 13. storočia. Išlo o neveľkú jednoloďovú stavbu so svätyňou, ktorú tvoril krátky chór a polkruhová apsida. Vnútorné rozmery lode boli 610 cm x 450 cm. Pôvodne slúžil ako panský kostolík pri veľmožskom dvorci, ale už o pár desaťročí neskôr tu vznikla osada založená hosťami z Talianska.
Mapa Tokajskej oblasti
Niekedy na prelome 13. a 14. storočia prešiel kostolík prvou zásadnou prestavbou. V polovici 14. storočia priestor pre veriacich rozšírili prístavbou novej gotickej lode dlhej 610 cm a širokej 750 cm, ktorú pripojili k románskej. Ďalšej prestavby sa dočkal v druhej polovici 15. storočia. K západnému priečeliu gotickej lode pristavali hranolovú vežu, ktorá slúžili nielen ako zvonica, ale zrejme aj na vojenské účely, čoho dokladom je strielňové okno na jej severnej strane.
Úpravy sa dotkli aj románskej lode. Jej západnú časť zbúrali a miesto nej predĺžili gotickú loď východným smerom o 290 cm. Zachovanú časť románskej lode pričlenili funkčne k svätyni a od gotickej lode oddelili novým víťazným oblúkom. V polovici 17. storočia stavba prešla do vlastníctva Reformovanej kresťanskej cirkvi, ktorá ho využíva dodnes. V období vlády komunistov kostolík chátral, dokonca sa začal prepadávať strop v lodi. Pritom už od roku 1963 mal objekt status národnej kultúrnej pamiatky. Po obnove v 90. rokoch minulého storočia je prezentovaný v takmer pôvodnej stredovekej podobe.
Vysvetlenie každého štýlu cirkevnej architektúry za 9 minút
Architektonické prvky a zvláštnosti
- Z románskeho obdobia sa zachoval oblúčikový vlys na apside, románske okná na apside a južnej strane pôvodnej lode.
- V interiéri je to dvoma ústupkami členený pôvodný víťazný oblúk a dvojité sedílie v južnej i severnej stene románskej lode.
- Svätyňa kostolíka je dnes až trojpriestorová.
- Kostolík sa vďaka gotickej prestavbe môže pochváliť nie jedným, ale hneď dvoma víťaznými oblúkmi z obdobia stredoveku - starším románskym z 13. storočia a novším gotickým z 15.
- V kostole nájdeme tri krypty. Prvá z nich vznikla z priestoru pod sakristiou v druhej polovice 15. storočia. Druhú kryptu vytvorili zo západnej časti kostnice. Posledná pribudla koncom 19. storočia.
Kostol Malá Bara
Kostolík patrí Reformovanej kresťanskej cirkvi a doteraz slúži na liturgické účely. Po obnove v 90. rokoch minulého storočia je v dobrom stave. Kostolík je vďaka svojej polohe zďaleka viditeľný a stojí hneď pri ceste. Kľúče od kostola má pán kostolník, bývajúci hneď na začiatku obce zo smeru od Borši a Slovenského Nového Mesta.
Malá Bara je súčasťou unikátnej cezhraničnej oblasti Tokaj. Produktom vínneho a vinohradníckeho turizmu je Tokajská vínna cesta, ktorá má okrem iného aj kultúrno-spoločenské a duchovné smerovanie. Vznikla z potreby poznávať najpozoruhodnejšie miesta slovenskej časti Tokajskej vinohradníckej oblasti, pestovanie a spracovanie viniča, technológiu výroby vína, folklórne i kultúrno-historické tradície.