História Kostola Najsvätejšej Trojice v Malackách

Farský kostol Najsvätejšej Trojice sa nachádza v Malackách a je jednou z najstarších zachovaných stavieb v meste. Kostol bol postavený v 16. storočí. Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom bola postavená v rokoch 1574 - 1580 v renesančnom slohu.

V roku 1672 bola reštaurovaná veža v neskoro-renesančnom slohu. V priebehu 18. storočia dostal interiér aj exteriér kostola barokový nádych. Zo sakrálnych výtvarných pamiatok interiéru k najhodnotnejším patrí kazateľnica z druhej polovice 17. storočia. Pôvodný hlavný oltár pochádzal z roku 1755. V strede oltára sa nachádza maľovaný obraz Najsvätejšej Trojice. Kostol má dva bočné oltáre. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá nebola vybudovaná pod loďou kostola, ale pod sakristiou.

Poďme sa pozrieť na dôležité míľniky v histórii Malaciek, ktoré súvisia aj s vývojom kostola:

• 1206: Prvá písomná zmienka o Malackách.
• 1216: Bola vydaná listina, v ktorej sa opäť spomína „Maliscapotoca“.
• 1231: Listina Ondreja II, ktorý opätovne daroval Sebešovi a Alexandrovi, synom veľmoža Tomáša, tie majetky, v ktorých vlastníctvo spochybnil jeho syn a kráľ Belo IV.
• 1420: Stibor zo Stiboríc zálohuje Malacky svojmu kastelánovi Timonovi Grünbergovi.
• 1457: Ladislav V. potvrdzuje donáciu Jána Hunyadyho na Malacky, Veľké Leváre a Kúty z roku 1449 pre Mateja Školu a jeho brata Tomáša.
• 1459: Bratislavská kapitula potvrdzuje predaj Malaciek Fridrichom Grünbergom Mladwankovi z Rachmanowa.
• 1468: Matej I. súhlasí s predajom hradného panstva Ostrý Kameň, ako aj Malaciek Veronikou Nankenreytherovou Petrovi Nehezovi de Sarosfalva a jeho bratom.
• 1470: Matej I. potvrdzuje svoju listinu, že Tomáš Škola predal hradné panstvo Ostrý Kameň, ako aj Malacky bratom Nehezovcoma a svoj mandát Budínskej kapitule voviesť Nehezovcov do vlastníctva.
• 1476: Mandát Mateja I. voviesť Ondreja Chernanského a jeho príbuzných do vlastníctva hradného panstva Ostrý Kameň, ako aj Malaciek.
• 1560: Vznik chlapčenskej katolíckej školy.
• 1561: Malacky boli sídlom farnosti.
• 1566: Maximilián II. udelil Malackám trhové právo. V tomto čase patrili Malacky de facto rodu Balassovcov.
• 1573: Mestečku bolo opätovne udelené trhové právo. Malacky získali štatút zemepanského mestečka. Toto právne postavenie vydržalo až do roku 1848. Malacky dostali právo troch trhov.
• 1574: Balassovci dali postaviť Kostol Najsvätejšej Trojice. (pravdepodobne)
• 1577: Najstaršie obecné pečatidlo s najstarším vyobrazením malackého erbu, ktorý sa používa dodnes.
• 1588: Príchod habánov na naše územie.
• 1612: Z vizitačného protokolu Isaaca Abrahámidesa Hrochotiusa sa dozvedáme o katolíckej kanonickej vizitácii.
• 1615: Malacky boli dôležitým centrom evanjelickej cirkvi. 6. mája 1615 sa v Malackách konala synoda, na ktorej sa zúčastnili všetci cirkevní hodnostári.
• 1618: Začiatok rekatolizácie Malaciek. Iniciátorom je Peter Balassa.
• 1621: Zomrel posledný potomok rodu Balassa (Peter Balassa). Zemepánom sa stal Pavel IV. Pálfi.
• 1634: Začiatok stavby renesančného kaštieľa.
• 1653: Bola založená kronika Malaciek. Palatín Pavol Pálfi dal postaviť kláštor a kostol Panny Márie pre členov rehole sv. Františka z Assisi.
• 1660: Konsekrácia kostola a kláštora čanádskym biskupom Tomášom Pálfim. Konsekrácia Svätých schodov čanádskym biskupom Tomášom Pálfim.
• 1691: Najstaršia zmienka o habánoch v Malackách.
• 1701: Vznik najstaršej malackej školy, ktorou bola rímskokatolícka chlapčenská škola.
• 1714: Boli inštalované hodiny na veži farského kostola.
• 1722: Vznik jednej z prvých súkenníckych manufaktúr na Slovensku v Malackách.
• 1741: Vznik barokového epitafu palatína Mikuláša Pálfiho.
• 1755: Vznik dnešného starého cintorína.
• 1771: Vznik pošty v Malackách.
• 1808: Požiar v Malackách, ktorý zničil väčšiu časť mesta.
• 1866: Malacky postihla epidémia cholery s morom.
• 1871: I. sporivá banka v Malackách. Založenie pivovaru Holczer a vznik liehovaru.
• 1872: Vybudovanie píly, ktorá bola vybavená najmodernejšou technikou tých čias.
• 1875: Založenie Hasičskej jednoty z iniciatívy Mikuláša Pálfiho.
• 1882: Vznik prvej Štátnej ľudovej školy.
• 1883: Poštátnenie rehoľného gymnázia františkánov.
• 1884: Zriadenie učňovskej školy.
• 1886: Stavba synagógy.
• 1888: Rehoľa sv. Františka Assiského zriadila pre svojich klerikov súkromné dvojročné stredoškolské štúdium tzv. filozofiu. Slovenská ľudová banka - filiálka Malacky.
• 1889: Vznik Rímsko-katolíckej dievčenskej ľudovej školy u sestričiek Malackách (ženský rád sv. Vincenta).
• 1890: Prvý telegraf v Malackách.
• 1893: Vznik pivovaru v Malackách.
• 1895: Prvý telefón v Malackách.
• 1906: Rozšírenie štúdia na tri roky. Riaditeľom zreformovaného filozofického štúdia bol Mansvét Jozef Olšovský.
• 1913: Založenie Malackého športového klubu.
• 1918: Posledný z rodu Pálfi opúšťa mesto Malacky. V Malackách vzniká stála vojenská posádka. Vypukla povestná epidémia španielskej chrípky.
• 1919: Založenie Štátnej meštianskej školy. Vznik telovýchovnej jednoty Sokol. Založenie prvej organizácie Orla na Slovensku, a to v Malackách.
• 1923: Pôsobenie spolku Slovenskej ligy. Založenie malackého spevokolu HERA pod vedením učiteľa Pertakoviča.
• 1926: Otvorenie 8-ročného súkromného Gymnázia rádu sv. Františka Assiského.
• 1932: Založenie Spolku záhorských akademikov. Založenie školy Dr. Ivana Dérera.
• 1935: Vznik Matice slovenskej v Malackách.
• 1937: Zlúčenie dvoch športových klubov MŠC a AFK do AC Malacky.
• 1938: Vláda Slovenskej republiky na návšteve v Malackách.
• 1940: Zrušenie Štátnej ľudovej školy. Vznik Rímsko-katolíckej ľudovej školy. Vznik nemeckej obecnej ľudovej školy v Malackách.
• 1942: Vznik partizánskej skupiny Janka Kráľa na Záhorí, pod vedením Jaroslava Hlinovského a Alexandra Markuša.
• 1943: Návšteva Dr. Jozefa Tisa v Malackách pri príležitosti ukončenia stavby ochranných valov na brehu Moravy.
• 1944: Odhalenie sochy generála M. R. Štefánika.
• 1945: Oslobodenie Záhoria sovietskou armádou. Vybudovanie ZŤS (závody Turčianskych Teplíc).
• 1948: Vytvorenie strednej školy v budove školy Dr. Jozefa Dérera. Otvorenie pomocných tried, v ktorých si deti mohli dokončiť povinnú školskú dochádzku v rámci svojich rozumových schopností.
• 1949: Zriadenie samostatnej osobitnej školy.
• 1953: Vytvorenie nového typu školy - Osemročná stredná škola. Zriadenie Jedenásťročnej strednej školy v budove bývalého františkánskeho gymnázia.
• 1959: Založenie Mestského hudobného ústavu (neskôr Hudobná škola).
• 1960: Vznik základných deväťročných škôl. Pretvorenie Jedenásťročnej strednej školy na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu.

Farský kostol Najsvätejšej Trojice s okolím predstavoval v minulosti centrum Malaciek. Bol postavený pri dôležitej križovatke ciest. Kostol je najstaršou sakrálnou stavebnou pamiatkou v Malackách. Pochádza z konca 16. storočia, pôvodne mal gotické črty. Barokizácia kostola do dnešnej podoby prebehla po požiari kostola na začiatku 19. storočia. Malacky boli už v 16. storočí farnosťou s vlastným farárom, dovtedy boli filiálkou farnosti z Kostolišťa. V okolí kostola boli viaceré administratívne budovy. Pri kostole vzniklo prvé námestie, z ktorého sa rozchádzali terajšie malacké ulice. Kostol tvorí jednoloďová stavba s valenou klenbou, presbytérium je uzatvorené polygonálnym uzáverom. Veža je postavená na západnom priečelí. Renesančná ochodza z roku 1672 vraví o vtedajšej výstavbe a dokončení tejto veže. Ochodza slúžila ako pozorovacie miesto pre prípad požiaru alebo vo vojnách. V apríli 1808 postihol vežu požiar. Strechu odvtedy tvoril biely ihlan. Dnešnú podobu nadobudla veža na začiatku 20. storočia. Hlavný oltár je barokový, pochádza zo začiatku 18. storočia. Kazateľnica je z druhej polovice 18. storočia. Aj po príchode františkánov do mesta zostal kostol v správe svetských farárov. Až v roku 1925 po smrti malackého farára Dr. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok. Posledná rozsiahla rekonštrukcia prebehla v rokoch 2011-2012 spočívajúca v komplexnej obnove fasády kostola a veže a výmene strechy.

V roku 1921 obecné zastupiteľstvo v Malackách rozhodlo o poskytnutí sumy 11 285,82 korún na zvony v malackých kostoloch. S upozornením, že najskôr sa majú zabezpečiť zvony vo farskom kostole, až potom v kláštore, kde tiež počas vojny zostal len jeden. Vo veži zostal jediný. Kláštor nakoniec dostal prednosť. Umiestnili tam len jeden nový zvon, v roku 1922. V septembri 1922 sa vytvorila základina “na zaopatrenie zvonov v Malackách”. Týkalo sa to farského kostola. Témou rokovania obecného zastupiteľstva v marci 1923 sa stala aj samotná veža. Podľa zápisnice bola už v “neudržateľnom stave a všeobecná žiadosť je, aby sa väža kostola znovu postavila”. Na murovanej časti veže bola umiestnená drevená konštrukcia nového krovu, ktorú pokryl plech. Na vrchu bola umiestnená guľa a na nej dvojkríž. Podľa dostupných informácií stavbu prevádzala firma Stern a Blaško, realizáciu viedol staviteľ František Steidl. V júli 1924 sa v obecnom zastupiteľstve riešila otázka zakúpenia zvonov. Takmer rok trvalo, kým bolo všetko pripravené na ich zavesenie vo veži. Zvony uliali bratia Fischerovci z Trnavy. Slávnosť sa odohrávala na výročie posvätenia chrámu, na sviatok Zoslania Ducha Svätého 7. Kronikárka kláštora vincentiek udalosť opísala takto: “V úpätí sochy najsvätejšej Trojice oproti chrámu stojacej bol postavený polný oltár. Svätú omšu slúžny náš d. p. dekan, pod ňou utešene spievaly inteligentnejšie odrastlé dievčatá obce. Po svätej omši posvätil zvony velad. p. páter Mansvet Olšovský, … taktiež on držal krásnu a dojímavú kázeň.” Nasledoval krátky kultúrny program, sprievod mestom dnešnou Záhoráckou ulicou a naspäť ku kostolu a potom samotné vytiahnutie zvonov na vežu. K veľkému zvonu, ktorý “prežil” prvú svetovú vojnu, pribudol ešte jeden veľký a dva menšie. Počas nasledujúcich 90 rokov bolo na veži niekoľko menších opráv. Posledná rozsiahla prebiehala v rokoch 2011-2012.

Pôvodné podzemie je rovnako staré ako sám kostol (asi 350 rokov) a dali ho postaviť františkáni pre mŕtvych členov svojho rádu. Studené múry hrubé takmer štyri metre chránia pokoj mnohých františkánskych mníchov, ale aj významných mešťanov, ktorých prastarý kult neporušenosti tela viedol k tomu, že ešte počas života mysleli na to, aby si po smrti mohli dovoliť tento luxus za takmer neskutočných 12 zlatých. Neboli teda pochovaní do zeme, ale ich rakvy boli uložené práve tu - v studenom a vlhkom kláštornom podzemí. Za sumu, ktorá by v tých časoch stačila na kúpu dvoch koní, si chceli zabezpečiť pokoj! V časoch komunizmu sa o kryptách a telách významných šľachticov uložených pod kostolom len šepkalo, akoby išlo o čosi neželané, ba možno ani nie skutočné. Priestory krýpt chátrali a spolu s nimi aj mnohé tam uložené cenné predmety, relikvie, zlatom a striebrom vyšívané kňazské rúcha. V roku 1992 tam však našli nerušený brloh pre svoje seansy miestni satanisti. Niekoľko týždňov nepozorovane po nociach vchádzali cez masívne vchodové dvere nasmerované do mestského parku. Tie sa totiž nedali poriadne napevno uzavrieť. Aj preto je dnes tento vchod nefunkčný a zvnútra doslova zatarasený. Vandali napáchali trestuhodné činy pri rušení pokoja mŕtvych a pri jednom zo svojich stretnutí v kryptách, kde hľadali netušené poklady, sa od horiaceho svietnika chytili kňazské rúcha a iné textílie, až začal horieť kostol. To ich prezradilo a vzápätí prišlo k šokujúcim odhaleniam. Vykrádači nielenže chceli rabovať, ale aj nezmyselne ničiť. Mŕtvym pobrali šperky, hlavy (tie sa neskôr našli), oblečenie a mnoho cenných predmetov. Asi 30 tiel františkánov vykopali v domnienke, že nájdu ďalšie cennosti. Porozhadzované kosti neskôr putovali na analýzu DNA, ktorá potvrdila počet vykopaných tiel. Rovnako hlavy posledných Pálfiovcov sa vrátili na pôvodné miesto. Krypty sa začali rekonštruovať v roku 2002 a dnes slúžia ako výstavná expozícia, ktorá okrem iného dokumentuje aj ojedinelý úmysel a len čiastočne dokončený projekt malackých Pálfiovcov. Ich rod bol veľmi rozvetvetvený a svoje panstvá mali po celom Slovensku, ale i v zahraničí. Boli však súdržní a tak sa rozhodli všetkých zosnulých členov svojho rodu pochovať na jedinom mieste. Žreb padol na Malacky - panstvo, ktoré sa im podarilo rekatolizovať. Vo svojej pôvodnej modlitebni s oltárom v Kaplnke sv. Anny, ktorú mali prenajatú na súkromné omše, dali do stien vyhĺbiť otvory na rakvy. Tie sú zvonku zakryté mramorom so zlatými nápismi mien a dátumu smrti pochovaných. Viaceré však zostali nezaplnené. Poslední malackí Pálfiovci totiž vyhynuli bez potomkov a v projekte nemal kto pokračovať. Uskutočnil sa asi len do polovice. Ostatní členovia rodu po vyvlastnení majetkov v roku 1948 usúdili, že bezpečnejší pre nich bude život v Rakúsku, všetko nechali tak a ušli. Pravdepodobne od tých čias v kryptách všetko ležalo neporušené, no aj neudržiavané, až do rabovania v roku 1992. Ešte šťastie, že pri ňom nezmizlo aj srdce Jána Pálfiho uložené v striebornej kazete. Tá sa nachádzala v špeciálnej nádobe vo vitríne steny v podzemí. Pôvodne sa v kryptách nachádzalo aj srdce Jánovho otca Pavla, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave. Pre svoj blízky citový vzťah k Malackám však rozhodol, že po smrti mu vyberú aspoň srdce a uložia ho do rodinnej hrobky k ostatným predkom. Je veľká škoda, že toto legendárne srdce sa počas 1. svetovej vojny stratilo. Pripisovala sa mu zázračná moc. Vždy pred začiatkom vojnových konfliktov krvácalo. Podľa odborníkov tento úkaz je aj vedecky vysvetliteľný, lebo pri balzamovaní môže byť na niektorých miestach vrstvička tenšia a krv zvnútra si v istých okamihoch nájde cestičku von. Je však aj druhá pozoruhodnosť, ktorá sa viaže ku kryptám a kláštoru nad nimi. Počas 2. svetovej vojny strojárenská fabrika v Malackách vyrábala súčiastky do zbraní pre nemeckú armádu. Raz keď sa spojenci chystali tento závod bombardovaním zničiť, omylom zhodili bombu gigantických rozmerov na kláštor. Tá práve počas omše preletela strechou poza oltár až do podzemných priestorov krýpt - tesne vedľa miestnosti, v ktorej sa pred bombardovaním skrývali malacké ženy a deti.

Ak sa rozhodnete navštíviť farský kostol, odporúčame vám zavítať aj do neďalekého Múzea Michala Tillnera alebo na starý cintorín, kde sú pochované mnohé významné osobnosti Malaciek. Nezabudnite si prezrieť aj súsošie Najsvätejšej Trojice a sochu Panny Márie v tesnej blízkosti kostola.

Dolný kostol, resp. Kostol je prístupný v čase bohoslužieb. Najbližšie parkovacie miesta sa nachádzajú hneď oproti kostolu, pred bytovkami na Záhoráckej ulici.

tags: #malacky #kostol #najsvatejsiej #trojice