História Kostola Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v Malackách

Očarujúcu sakrálnu pamiatku, Františkánsky kláštor a kostol, nájdete v Malackách. Stretnúť sa môžete i s názvom Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie - ide o presné pomenovanie samotného kostola v rámci kláštorného areálu. Sakrálny komplex tvorený kláštorom, kostolom ohraničený múrom so štyrmi baštami, sa označuje ako Čierny kláštor. Okrem pomenovania Čierny kláštor sa použivajú taktiež názvy Františkánsky kláštor či kostol. Celý komplex Čierneho kláštora je zapísaný Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Na mieste dnešného františkánskeho kostola však najskôr stál renesančný kaštielik. Za čias rodu Balassovcov stál na mieste dnešného františkánskeho kostola renesančný kaštielik. Na mieste dnešného kostola a kláštora stál kedysi zrejme vodný hrad, neskôr prestavaný na lovecký kaštieľ, chránený múrom. Patril zemepanskému rodu Balassovcov. V rohoch celého objektu stáli bašty.

V polovici 17. storočia nový zemepán Pavol IV. Pálffy nechal prestavať tento objekt na kláštor. Povolal sem rád františkánov. Úlohou františkánov bolo zabezpečiť rekatolizáciu vtedy prevažne evanjelického panstva a šíriť vzdelanosť. Práce sa začali v roku 1647 a v roku 1652 mali už františkáni hotový svoj kláštor. Kostol bol dokončený v roku 1653 a gróf Pavol Pálfi ho daroval spolu s kláštorom františkánskemu rádu. 11. októbra dal Pavol Pálfi vyhotoviť donačnú listinu, ktorou daroval františkánskemu rádu kláštor s chrámom. Františkánsky kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie spolu s kláštorom bol odovzdaný františkánom v roku 1653, ale vysvätený bol až 28. decembra 1660.

Posviacku (vysviacku) vykonal biskup Tomáš Pálffy, príbuzný zakladateľa kláštora Pavla IV. Pálffyho. P. Hallon uvádza tieto informácie podľa kláštornej kroniky nazývanej Historia domus. Tie isté údaje nachádzame aj vo zväzku Collectanea publico-politica z roku 1827, ktorý sa nachádza v archíve MCK Malacky, v časti Conventus Malaczkensis Ordinis Minorum S. Francisci strict. Kostol mal zrejme od počiatku vežu.

Malacký kláštor existoval takmer 300 rokov. Patril medzi najväčšie a najvýznamnejšie na slovenskom území. Pôsobilo tu mnoho františkánskych osobností - hudobníkov, literátov, výtvarníkov, vedcov. Medzi nimi najviac vynikali v starších časoch Benignus Smrtník, Vojtech (Adalbert) Šimko, Berardus Seifried, Metod Gazdík, Eugen Kósa, v 20. storočí Mansvét Olšovský, Vendelín Kučera, Hyacint Haverla, Peter Esterle, Celestín Lepáček, Vševlad Gajdoš, Libor Mattoška, Rudolf Dilong, Svetloslav Veigl, Teodor Tekel a ďalší.

Kláštor bol zlikvidovaný v apríli 1950 príslušníkmi komunistickej moci. Dodnes sa františkáni do Malaciek nevrátili.

Architektúra a interiér kostola

Kostol je s kláštorom spojený chodbami a chórom. Do obdobia založenia kláštora spadá aj založenie kostola spojeného s kláštorom chodbami a chórom. Chrám tvorí baroková chrámová loď s bočnými kaplnkami, zakončená vpredu svätyňou. Vzadu je chrámová loď zakončená chórom. Chrámová loď je v barokovom štýle. Po jej bokoch sú kaplnky a vpredu je zakončená svätyňou, kde je umiestnený hlavný oltár.

V strede kostola na stene vpravo je kazateľnica. Pod kazateľnicou je vchod do Kaplnky Bolestnej Panny Márie a Márie Magdelény. Za ňou sa nachádza kaplnka Svätých schodov. V juhozápadnej časti kostola je umiestnená kaplnka Svätých schodov. Tá bola pravdepodobne postavená spolu s chrámom na príkaz Pavla IV. Pálffyho. Kaplnka Svätých schodov bola postavená na príkaz Pavla Pálfiho spolu s kláštorom. Sväté schody sú kópiou jeruzalemských schodov, po ktorých išiel Kristus k Pilátovi. Po schodoch na ľavom schodisku sa vystupuje na pamäť umučenia Krista kľačiačky. Schodov je dvadsaťsedem a sú v nich uložené relikvie svätých Detéria, Valentína a Blaženy (Beatrix). Sväté schody sú obľúbeným miestom pútnikov a turistov.

Časť presbyteria s epitafom (vľavo na stene) Mikuláša V. Vzadu na ľavej strane kostola je vchod do Loretánskej kaplnky. V strede je Lurdská kaplnka a vedľa nej Boží hrob - architektonicky hodnotný objekt vytvorený podľa jeruzalemského originálu. Vpredu sa nachádza “pálffyovská kaplnka”.

Skvostnou pamiatkou v kostole je barokový hlavný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie zo začiatku 18. storočia. Po vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka upúta veľkoleposť hlavného oltára. Pochádza z prvej polovice 18. storočia. Celý je vyrezávaný z dreva, kolorizovaný a bohato pozlátený. V chrámovej lodi sa nachádzajú ďalšie tri oltáre. Dva z nich darovala chrámu v roku 1723 manželka Leopolda Pálfiho grófka Antonia Mária de Souchés. Na stene ľavej časti svätyne sa nachádza epitaf grófa Mikuláša Pálfiho. Dali ho postaviť vnuci Mikuláša V. Pálfiho Leopold, Mikuláš a Rudolf. Autorom náhrobku je uvádzaný Ján Mikuláš Moll. Na ľavej strane svätyne sa nachádza epitaf (náhrobok) palatína Mikuláša V. Pálffyho z roku 1741. Tento náhrobok patrí medzi najvýznamnejšie diela svojho druhu nielen na našom území.

K presbytériu kostola je pristavená chrámová veža, v ktorej bolo pôvodne päť zvonov. Dnes sa v nej nachádzajú dva zvony, oba ozdobené rodovým erbom Pálffyovcov.

Kostol počas výročnej sv. Vráťme sa do histórie. Nevieme presne, ako vyzeral interiér kostola v čase jeho vysviacky. Bol vymaľovaný nabielo a nemal hlavný oltár, resp. nemal dnešný hlavný oltár. Na stene kostola, ktorú dnes zakrýva hlavný oltár, boli pôvodne dve okná. Zamurované okná vidieť z priestoru pod nimi - medzi oltárom a stenou, ale aj z dnešného školského dvora, kde na tých miestach puká omietka. Rovnako v polovici 17. storočia kostol nemal ani bočné oltáre. Taktiež chýbal chór s organom a kazateľnica. Aj dnešné lavice boli v kostole umiestnené neskôr. Okrem kaplnky Svätých schodov boli v kostole v tom čase možno aj ďalšie kaplnky, ale nemáme o tom presnú informáciu. Najstaršiu informáciu nachádzame v popise františkánskej provincie z roku 1679 (Descriptio Provinciae Marianae Anno 1679).

Zaujímavá je aj otázka vzniku kostola. Všeobecne prijímaný fakt znie, že kostol spolu s kláštorom vznikol v polovici 17. storočia prestavbou staršieho objektu loveckého zámku, ktorý prevzali Pálffyovci od Balassovcov. Napriek tomu sa v texte zakladacej listiny kláštora z roku 1653 hovorí, že kostol nechal Pavol IV. Túto otázku skúmal v 30. rokoch minulého storočia františkánsky historik P. Vševlad Gajdoš. Gajdoš cituje ďalší zdroj, záznamy o stave provincie z roku 1730 (Authentica acta et facta almae provinciae sanctae Mariae Hungariae), kde sa píše o pôvodnom zámku na mieste neskoršieho kláštora. Píše sa tam tiež, že gróf Pavol IV. V kostole dnes nájdeme minimálne dve miesta, ktoré napovedajú o prestavbe zámku na kláštor. Prvým miestom je podzemie kostola a kláštora. Na druhom zaujímavom mieste je podľa niektorých pozostatok pôvodnej stavby, ktorý vidíme na obrázku.

Pôvodná farba kostola bola tmavopopolavá, resp. čierna. Steny chrámu boli pôvodne iba vybielené bez dekorácií a malieb. Dnešnú podobu dostali steny chrámu vďaka maľbám z roku 1928. Chrámové steny boli až do roku 1928 iba vybielené. V tomto roku na podnet pátra Jozefa Vendelína Kučeru (malackého rodáka) dal knieža Mikuláš Pálfi chrám vymaľovať. Maľovanie a čiastočné úpravy vykonal František Malovaný so svojimi spolupracovníkmi: akad. maliarom Norbertom Pokorným, dvoma Nemcami (Hoffmanom, meno druhého nepoznáme) a malackým maliarom Kvasnicom. Svojrázne a originálne pôsobí pôvodný farebný rozvrh fasád.

Po roku 1874 začali pribúdať okolité stavby, obkolesujúce kláštorný múr. Pôvodne bol osamotený na kraji Malaciek. Pri ňom išla cesta východným smerom do Perneka a západným smerom do Rakúska.

Krypty

Podzemie pod malackým Kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie ukrýva starodávne krypty. Starodávne krypty pod malackým Kostolom Nepoškvrneného Počatia Panny Márie postaveného asi pred 350 rokmi. Podzemie dali vybudovať františkáni pre mŕtvych členov svojho rádu, no nájdeme tu pozostatky významných a bohatých mešťanov a príslušníkov šľachtického rodu Pálffyovcov. Predpokladá sa, že v podzemných kryptách je umiestnených približne dvesto zosnulých.

Pod chrámovou loďou a kaplnkami na ľavej strane sú po celej dĺžke kostola rozsiahle podzemné pohrebiská - krypty. Sú v nich pochované štyri desiatky významných členov pálffyovského rodu, františkáni a bohatší obyvatelia mesta a okolia. Celkovo našlo v kryptách odpočinok približne 200 ľudí, ktorí tu boli pochovaní od 17. do 19. storočia. Súčasťou pohrebiska je aj pálffyovská pohrebná kaplnka, ktorá bola do polovice 19. storočia bočnou kaplnkou kostola - kaplnkou svätej Anny. Neskôr bola prebudovaná na pohrebisko a následne prepojená schodmi s kryptami v podzemí.

V kaplnke svätej Anny, pristavanej k pôvodnému kostolu asi pred 100 rokmi, našli svoj odpočinok len vyvolení, pozostatky niekoľkých z posledných Pálfiovcov. Pálffyovská krypta v 1. polovici 20. Krypta pod hlavnou loďou. Tabule s menami pochovaných Pálffyovcov a originál sochy Sevínka z 18.

Pôvodne sa v kryptách nachádzalo aj srdce Pavla Pálfiho, ktorý za zásluhy v boji proti Turkom bol poctený tým, že mohol byť pochovaný v Dóme sv. Martina v Bratislave. V časoch komunizmu sa o kryptách a telách významných šľachticov uložených pod kostolom ani nehovorilo a ich priestory chátrali a spolu s nimi aj mnohé tam uložené cenné predmety, relikvie, zlatom a striebrom vyšívané kňazské rúcha. V roku 1992 sa tam dokonca začali stretávať miestni satanisti a napáchali trestuhodné činy pri rušení pokoja mŕtvych a pri jednom zo svojich stretnutí v kryptách, kde hľadali netušené poklady, sa od horiaceho svietnika chytili kňazské rúcha a iné textílie, až začal horieť kostol. Vykopali asi 30 tiel františkánov ako aj telá Pálfiovcov a to v domnienke, že nájdu ďalšie cennosti.

Krypty sa začali rekonštruovať v roku 2002 a dnes slúžia ako výstavná expozícia, ktorá okrem iného dokumentuje aj ojedinelý úmysel a len čiastočne dokončený projekt malackých Pálfiovcov, a je doplnená kameňo-sochárskymi pamiatkami a rôznymi historickými dokumentami. Návštevu je potrebné ohlásiť vopred. Krypty: v kryptách pod kostolom je expozícia Múzea Michala Tillnera. Na prehliadku sa treba objednať aspoň deň vopred.

Kostol teda plní svoju úlohu už viac ako tri a pol storočia. Pred vyše dvoma rokmi bola vymenená strešná krytina. Pri výmene niekoľko dní pršalo, čo nevplývalo priaznivo na interiér kostola. Ten nebol rekonštruovaný niekoľko desaťročí, s výnimkou epitafu Mikuláša V. Pálffyho a drobných opráv. Rekonštrukcia je už potrebná.

V roku 1866 sa na dvore kláštora nakrátko utáborili pruské vojská.

Františkánsky kostol a vôbec celý areál Čierneho kláštora začal svoje poslanie plniť v polovici 17. storočia.

Vjazd do areálu kláštora je umožnený len vozidlám so špeciálnym povolením. Ak chcete zaparkovať v okolí, odporúčame vám využiť parkovisko na Mierovom námestí oproti mestskému parku. Ďalšou možnosťou sú parkoviská v okolí mestského úradu (inkubátora) alebo parkovacie miesta pozdĺžne s Radlinského ulicou či pri . Po prehliadke areálu kláštora vám odporúčame navštíviť aj neďalekú synagógu, ktorá sa nachádza od Čierneho kláštora približne päť minút chôdze. Oddýchnuť si môžete na lavičke v mestskom parku a určite si všimnite i sochy a pamätníky, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Keď sa v roku 2008 rekonštruovala veža františkánskeho kostola (dnes Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie), našla sa stará nemecky písaná listina. Pochádza z prvej polovice 18. storočia a ide o dôležitý objav pre dejiny Malaciek a Plaveckého panstva. Obsah a význam dokumentu priblížila verejnosti historička Mária Zacharová zo Štátneho archívu v Trnave. Jej prednáška v rámci cyklu Stretnutie s históriou sa stretla s veľkým záujmom.

Listina z roku 1737 zostala dlho zabudnutá. V roku 1916 sa Pálffyovci rozhodli pre rekonštrukciu veže, a práve tam, pod jednou škridlou, sa prvýkrát našla. Umiestnili ju v kovovom obale do gule pod krížom na veži, kde trpezlivo čakala až do našich čias. „Listina je napísaná na dvojhárku papiera v predĺženom formáte,“ priblížila M. Zacharová. „Úplne zapísané boli dve strany, na tretej sú iba dva odstavce (šesť riadkov) spolu s datovaním a podpisom autora, vtedajšieho kapitána Michala Ševčíka, Michael Schewschik hauptmann der Zeit. Je napísaná nemecký švabachom a datovaná v Malackách 10. septembra 1737. Na troch miestach, kde bola listina preložená, je text poškodený.“

Dokument je súpisom projektov na Plaveckom panstve počas pôsobenia M. Ševčíka a zachytáva obdobie medzi rokmi 1711 a 1737. Zameriava sa na stavby a ich rekonštrukcie (kostol, kaštiele, hrad) a na investície Pálffyovcov do nových projektov (rybníky) na Plaveckom panstve. V súvislosti s Malackami sa okrem iného spomína oprava kostola a vymenovanie častí jeho interiéru, kaštieľ, horný hostinec, mlyn pri pivárni, horný mlyn, stodola pri majeri či mostík cez Malinu. Obsahuje aj informácie o stavbách na území dnešných obcí Plavecké Podhradie, Kostolište, Plavecký Štvrtok, Lakšárska Nová Ves, Rohožník, Sološnica, Suchohrad a Gajary.

Narodil sa okolo roku 1663 do rodiny, kde viacerí jej členovia boli úradníkmi. V historických zdrojoch sa spomína postupne ako obilník, účtovník, provízor a kapitán. Ako najvyšší úradný predstaviteľ Plaveckého panstva úzko spolupracoval s malackými františkánmi. Františkánska kronika mu v roku 1729 pripisuje zásluhy pri prestavaní bývalej pekárne na vstupnú halu na nádvorí kaštieľa. Jeho spoločenské postavenie dokazuje aj to, že spolu s manželkou boli krstnými rodičmi detí panských úradníkov, nižších šľachticov a miestnej honorácie, napr. malackého richtára. Bol tiež prizývaný ako svedok významnejších svadieb. Zomrel v roku 1745 a bol pochovaný v krypte malackého františkánskeho kláštora.

Listina spomína štyri významné osobnosti z rodu Pálffyovcov, ktoré významne ovplyvnili život na Plaveckom panstve: Pavla IV. Pálffyho (1589 - 1653), Mikuláša V. Pálffyho (1657 - 1732), Františka III. Pálffyho (1686 - 1735) a Mikuláša VII. Pálffyho (1710 - 1773) - práve za jeho éry vznikla spomínaná listina.

Nie je známe, kde sa originál nachádza, pravdepodobne je uložený vo farskom archíve. Fotokópiu vlastní Múzeum Michala Tillnera v Malackách. Príspevok M. Zacharovej zo Stretnutia s históriou pod názvom Listina z roku 1737 ukrytá vo veži františkánskeho kostola v Malackách je zverejnený v aktuálnom zborníku Malacky a okolie 12.

Kostol mal zrejme od počiatku vežu.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola

Okrem Kostola Nepoškvrneného Počatia Panny Márie sa v Malackách nachádza aj Farský kostol Najsvätejšej Trojice. Je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách. Kostol bol postavený protestantmi v roku 1604 za výraznej pomoci miestnych zemepánov. Pôvodne sa jeho architektúra niesla v renesančnom slohu. Neskôr však prešiel pod vlastníctvo katolíkov, ktorí v roku 1672 pristavili vežu. V priebehu 18. storočia dostal interiér aj exteriér kostola barokový nádych. Pod kostolom sa nachádzajú zaujímavé krypty.

Múzeum Michala Tillnera je mestským múzeum založeným na podnet akademického maliara Michala Tillnera v roku 1975. Ak túžite spoznať ľudovú kultúru a tradície južného Záhoria, Múzeum Michala Tillnera, je to pravé miesto pre vás. Možno ani neviete, no aj na Slovensku môžete nájsť synagógy. A vôbec ich nie je málo. Krytá plaváreň Malina je dominantou mesta Malacky. Hľadáte zážitok, ktorý sa dotkne srdca a zostane navždy v spomienkach? Vyhliadkový let balónom je jeden z tých zážitkov, na ktoré sa nikdy nezabúda.

Na Slovensku nie je veľa pamiatok tohoto druhu. Za pozornosť určite stojí aj tzv. prvý kvadrum, vnútorné nádvorie kláštorného komplexu so štvorcovým pôdorysom. Pred niekoľkými rokmi prešiel rekonštrukciu a okrem novej výsadby bola obnovená aj pôvodná kamenná kláštorná studňa. O kvadrume sa môžete viac dočítať v tomto odkaze.

Kostol a kvadrum: prístupné v čase bohoslužieb.

Kostol teda plní svoju úlohu už viac ako tri a pol storočia.

Hallon, P.: Dejiny františkánskeho chrámu Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Malackách. Gajdoš, V. J.: Františkáni na Záhorí. Črta k dejinám františkánskeho kláštora v Skalici a Malackách. In: Almanach Spolku záhorských akademikov. Collectanea publico-politica. 1827. Descriptio Provinciae Marianae Anno 1679. ŠABA, MPF, inv. č. 291, šk.

tags: #malacky #kostol #neposkvrneneho #pocatia #panny #marie