Malokarpatské múzeum vo Svätom Jure: Brána do histórie vinohradníctva

Malokarpatské múzeum sa špecializuje na starobylú kultúru vinohradníctva a vinárstva v prostredí Malých Karpát. Reprezentuje viac ako 60 ročnú tradíciu zbierania, skúmania, ochrany a sprístupňovania predmetov, ktoré dokumentujú rozmanité dejiny regiónu.

Malokarpatské múzeum sídli v renesančnom dome v Pezinku.

História a poslanie múzea

Od založenia múzea v roku 1960 je sídelnou budovou renesančný dom zo 17. storočia v centre mesta Pezinok. Budova i expozície prešli niekoľkými prestavbami, tak, aby sme dnes mohli verejnosti ponúknuť prezentáciu našej histórie v modernom prevedení a aj prostredníctvom zážitku.

Múzeum spravuje najväčšiu zbierku historických vinohradníckych lisov v Európe.

Budujeme dynamické múzeum 21. storočia.

Expozície Malokarpatského múzea

Malokarpatské múzeum v Pezinku vám v súčasnosti ponúka dve stále expozície - Príbeh vína a Dejiny vinohradníctva a vinárstva pod Malými Karpatmi. V nich vám predstavíme najväčšiu zbierku vinohradníckych lisov v Európe a sprostredkujeme zaujímavé informácie o vinohradníctve a vinárstve v prostredí Malých Karpát.

Skĺbením historickej architektúry a moderných prvkov vás prevedieme dvomi tisícročiami pestovania viniča hroznorodého na našom území. Aby sme pri spoznávaní tradícií vinohradníctva zapojili všetky vaše zmysly, v cene vstupného ochutnáte i pohár kvalitného miestneho vína.

Ústredným motívom expozície je víno v širšom kontexte - od významu klimatických podmienok cez archeologické nálezy, vinohradnícku samosprávu, architektúru - až po búrlivé udalosti 20. storočia.

Prevedieme vás najstaršou z vinohradníckych oblastí, oboznámime s pozitívnymi a negatívnymi účinkami pitia vína či jeho typickými odrodami. Zaujímavé sú aj nálezy stredovekých a novovekých mincí, ktoré boli objavené pri výskume budovy múzea.

Odkaz na víno či hrozno v predmetoch dennej potreby spolu s príbehom vinohradníka a vinára Jozefa Belicu - to je záver prehliadky novej expozície. Práve na pozadí života Jozefa Belicu múzeum po prvýkrát predstavuje aj dejiny 20. storočia.

Interaktívne prvky a zaujímavosti

• Simulátory opitosti
• Prezentácia štyroch druhov pôd v pomyselnom vinohrade
• Interaktivity pre detských návštevníkov (Strapček)
• Možnosť vyskúšať si dereš
• Poskladať archeologické nálezy
• Lupou priblížiť vzácne mince
• Vypočuť si autentické spomienky pamätníkov

Zaujímavou novinkou sú dva otvorené depozitáre, v ktorých návštevník nahliadne na kolekciu výtvarného umenia, historické a etnologické zbierky.

Pivničnú expozíciu sme zamerali na predstavenie dejín vinohradníctva a vinárstva v regióne Malých Karpát s využitím moderných interaktívnych prvkov. Zároveň zahŕňa najväčšiu zbierku vinohradníckych lisov v strednej Európe, pričom každý z nich je unikátny.

Našou snahou je zapojiť do prehliadky vaše zmysly za pomoci svetla, zvuku, vôní, chutí a aktívnej činnosti. Zaujímavosťou v slovenských podmienkach je tzv. arómabar, ktorý preverí vaše čuchové bunky.

Archeologické výskumy vo Svätom Jure

Výstava Malokarpatského múzea v Pezinku (8. 11. 2012 − 3. 2. 2013) zoznamuje návštevníka s najstaršími známymi pamiatkami od strednej doby bronzovej cez dobu halštatskú, laténsku, dobu rímsku a dobu sťahovania národov až do čias včasného a vrcholného stredoveku. Najväčšia pozornosť sa venuje slovanskému osídleniu v 8. - 10. storočí, keď bolo hradisko významným regionálnym hospodársko-správnym centrom Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Zaujímavosťou je prezentácia voľne uloženého unikátneho vodovodného potrubia z 13. storočia.

Počas prehliadky výstavy sa môže návštevník prostredníctvom videozáznamu krátko ponoriť do prác na výskume svätojurského hradiska.

Prvé výkopy na nálezisku údajne vykonali piaristi ešte pred prvou svetovou vojnou. Na existenciu hradiska odbornú verejnosť v 20. rokoch minulého storočia upozornil J. Eisner a Š. Janšák, ktorý nálezisko aj geodeticky zameral.

Prvý profesionálny výskum lokality vykonalo Slovenské národné múzeum pod vedením Ľudmily Kraskovskej v rokoch 1957, 1958 a 1962. V priebehu jej výskumu sa v dvadsiatich archeologických sondách zistilo osídlenie z doby halštatskej, z 13. − 14. storočia, a predovšetkým z 9. − 10. storočia.

Pri výskume realizovanom Malokarpatským múzeom v Pezinku v rokoch 2006 - 2009, 2011 a 2012 sa získali doklady o pobyte ľudí aj v iných obdobiach, pričom sa prehĺbili poznatky o slovanskom osídlení.

Pre potreby výskumu bolo hradisko geodeticky zamerané pracovníkmi Archeologického ústavu SAV a na vrcholových plošinách prvého predhradia a akropoly sa vykonal geofyzikálny prieskum.

Plán hradiska Svätý Jur.

Nálezisko sa vypína nad intravilánom mesta Svätý Jur na výbežku Malých Karpát s výškou 342 m n. m. Nálezisko dodnes identifikujú včasnostredoveké valy eliptickej akropoly a dve mladšie podkovovité predhradia, pripojené zo severozápadu.

Zastupujú ich predmety z počiatku strednej doby bronzovej (16. − 15. stor. pred n. l.), neskôr, v dobe halštatskej (8. − 5. stor. pred n. l.), tu vzniklo výšinné sídlisko kalenderberskej kultúry, tvorené zemnicovými obydliami. V dobe laténskej (5. − 1. stor. pred n. l) využívali výbežok ako útočisko Kelti a v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov Germáni (1.− 6. stor.).

Záujem Slovanov o výšinnú polohu nad Svätým Jurom zaznamenávame od 2. pol. 8. storočia n. l., kedy vzniká najstaršie − eliptické opevnenie. Najstarší rozpoznaný horizont slovanského osídlenia zastupujú neskoroavarské a karolínske kovania opaskov.

Jednou z týchto pevností bolo akiste i hradisko vo Svätom Jure, ktoré sa stalo centrom okolitého regiónu. Po pripojení Nitrianska Moravou v roku 833 bolo hradisko zväčšené výstavbou dvoch podkovovitých predhradí. Materiálna kultúra a zväčšovanie opevnenia poukazujú na to, že najväčší rozmach dosiahlo v priebehu 9. storočia. Celková dĺžka opevneného areálu po prístavbe predhradí bola okolo 680 m.

Výška obrannej hradby dosahuje i dnes miestami jedenásť metrov. Na akropole ju tvoril val nasypaný zo zeminy a kamenia, spevnený drevenými roštami, na čele stál kamenný múr. Val prvého predhradia bol prestavaný, fixovaný bol kolmi a trámami, z vonkajšej strany i kamenným múrom. Vznikol zrejme v priebehu 1. polovice 9. stor. Jeho účinnosť zvyšovalo zdvojenie až strojenie hradby. Ťažbou materiálu tu vznikla vnútorná priekopa. Predpokladáme, že val druhého predhradia postavili v 2. polovici 9. storočia, prípadne začiatkom 10. storočia.

Desiatky predpokladaných zrubov mohli poskytnúť domov a ochranu i niekoľkým stovkám obyvateľov. Výnimočným nálezom z roku 2011 je na sucho kladená kamenná podmurovka zrubovej stavby, ktorú spájame s miestnou elitou.

Na hradisku musíme počítať aj s prítomnosťou kostola, v staršom období dokonca s objektom tradičného (pohanského) slovanského náboženstva. S duchovným životom je zviazaná i existencia pohrebiska.

Dokladmi o živote ľudí sú predovšetkým početné nálezy keramiky; prítomnosť rôznych vrstiev spoločnosti signalizujú nálezy šperkov (náušnice, gombíky, prstene, koráliky, závesok), súčasti výstroja a výzbroje - sekery (hlavne z polôh mimo hradiska), hroty šípov a kopijí, krúžky z brnení, dýka, skvostný strmeň, ostrohy, bočnice zubadiel, kovania a nákončia remeňov, pozornosť si zasluhujú pracovné nástroje (pílky, vrták, hladidlá, kováčske kliešte), obzvlášť zaujímavé sú nálezy železnej trosky.

Poľnohospodárske nástroje poznáme ako z hradiska (radlica, motyky, kosáky), tak i z iných miest v okolí (motyky, krájadlo).

V tomto nepokojnom období zohralo hradisko dôležitú úlohu pri ochrane obyvateľstva. Rozpad mocenskej štruktúry prežili len centrálne opevnené sídliská.

V roku 1209 daroval panovník Svätý Jur do rúk grófa Šebeša, ktorý zrejme na akropole vybudoval svoje prvé dočasné sídlo. Za jeho pozostatok sa považuje palácová stavba s vežami na suchej podmurovke. Z týchto čias pochádza i maltou murovaná kamenná cisterna a brána. Cisterna sa napĺňala vodou z prameňa pomocou unikátneho keramického potrubia, ktorého zhotoviteľmi boli akiste italskí majstri.

Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure

Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure vzniklo z Mestského múzea, ktoré založil v r. 1937 učiteľ Arpád Felcán. Zozbieral viacero starožitností, ktoré dodnes tvoria základ zbierkového fondu múzea. Múzeum bolo otvorené 24. apríla 1937. Expozícia bola niekoľkokrát preinštalovaná, aby bola návštevníkom ponúkla nové informácie a predmety z dejín Svätého Jura.

V súčasnosti muzeum pripravuje novú expozíciu, ktorá bude spĺňať nároky návštevníkov.

Literárne a vlastivedné múzeum vo Svätom Jure vám ponúkne históriu mesta Svätý Jur a špecifiká, ktoré niekoľko tisícročí formujú jeho tvár.

Praktické informácie pre návštevníkov

Adresa: Prostredná ul. 29, Svätý Jur

Otváracie hodiny:

• 1. 1. - 31. 3.: Otvorené od 8:00 - 16:00
• 1. 4. - 30. 9.: Otvorené od 8:00 - 16:00
• 1. 10. - 31. 12.: Otvorené od 10:00 - 16:00

Posledná aktualizácia: 21. 09. 2020

Kontaktné údaje

Prostredná ul.

Dôležité termíny (architektonická súťaž)

• Odovzdanie návrhov: 3. 12. 2025 do 16:00
• Zasadnutie poroty: 9. 12. 2025
• Zverejnenie výsledkov: 15.-19. 12. 2025

Ceny v architektonickej súťaži

• 1. miesto: 3 000 €
• 2. miesto: 2 000 €
• 3. miesto: Neuvedené

Obhliadky priestoru

Každý záujemca si môže uskutočniť obhliadku riešeného priestoru, ktorý je prístupný v nasl. termínoch: 5.11.2025 10:00 hod, 11.11.2025 10:00 hod a 18.11.2025 10:00 hod. Záujemca o obhliadku sa musí osobne registrovať v deň obhliadky v čase 9:30 - 9:55 hod na adrese Prostredná 29, Svätý Jur, zadný trakt mestského úradu.

Významné osobnosti spojené s múzeom

PhDr. Július Vavák, PhD. Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, kde pokračoval v rigoróznom a doktorandskom štúdiu archeológie. Pracuje v Malokarpatskom múzeu v Pezinku.

PhDr. Mgr. Mgr. Ako lektorka vykonáva lektorskú činnosť pre rôzne cieľové skupiny slovenských i zahraničných návštevníkov. Ako múzejná pedagogička tvorí a realizuje vzdelávacie programy pre školské skupiny.

tags: #malokarpatske #muzeum #svaty #jur