Znievsky hrad sa nachádza na vápencovom brale v Turčianskej kotline a so svojimi 985 m n. m. patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Vyššie položený je už len Hrad Liptov vo výške 1012 m n. m. Obec vzdialená od chaty Woodpark vo Valčianskej doline približne 14 km ponúka taktiež zaujímavé turistické možnosti. Ak hľadáte miesto pre nenáročnú turistiku s krásnymi výhľadmi, Znievsky hrad je ideálnou voľbou.
Najväčší hrad Liptova: Fascinujúci príbeh hradu Likava 🏰(DejinySK)
Ako sa dostať na Znievsky hrad?
Zaparkujete pri cintoríne v Kláštore pod Znievom. Najbližšia autobusová zastávka Kláštor pod Znievom, pošta. Z Kláštora pod Znievom sa vyberiete po ceste smerom na Kalváriu, po zelenej značke. Držte sa zelených značiek. Výstup trvá približne hodinu a trochu sa pri ňom zadýchate, stúpanie je prudšie.
Kalváriu vytvorili jezuitski mnísi v 18. Stúpanie trasy je mierne, s výnimkou dvoch strmých úsekov pomedzi skaly, kde nájdete aj pomocné laná.
Zaujímavosti na trase
- Pútnické miesto sv. Margity Uhorskej: Výstup na hrad spestrí návšteva pútnického miesta sv. Margity Uhorskej. Ohradený oltár bol zrekonštruovaný v roku 2010. Cestou sa zastavte a oddýchnite si pri Kaplnke svätej Margity Uhorskej, ktorú v roku 2010 opravili.
- Kláštorská vyhliadka: Ďalšou peknou zastávkou je Kláštorská vyhliadka, z ktorej uvidíte Martinské hole, pýchy Veľkej Fatry ako je Malý Kriváň, Veľký Kriváň, Lysec, Tlstá a Ostrá. Ďalekohľadom uvidíte aj Blatnický a Sklabinský hrad.
História Znievskeho hradu
Hrad bol dvojdielny s murovaným kamenným opevnením. Odmenou vám však budú krásne výhľady. Hrad Zniev alebo Turčiansky hrad sa prvýkrát spomína v listine, ktorú vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1243 ako „castrum Turus“.
Kamenný hrad začal v roku 1253, počas vlády Belu IV. stavať Ondrej z rodu Ivankov, v oblasti osady dlhšie osídlenej benediktínskymi mníchmi na ochranu vstupu do Turca pozdĺž hlavnej obchodnej trasy z Ponitria.
Od polovice 13. storočia bol hrad používaný na administratívne účely, aj preto sa nazýva Turčiansky. Na krátke obdobie hrad slúžil na administratívne účely, keďže tu sídlil Turčiansky komitát spadajúci pod Zvolenskú župu. Sídlil tu tzv. Turčiansky komitát, ktorý spadal pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej stolice význam hradu klesol a bol premenovaný na Zniev. Po osamostatnení Turčianskej stolice v neskoršom 13. storočí bol hrad pomenovaný Zniev.
Ďalší osud hradu v 15. a na začiatku 16. storočia poznačili vojenské udalosti spojené s mocenskými bojmi o uhorský trón. Výzor hradu v 16. storočí poznačili boje o uhorský trón, kedy bola zničená a už neobnovená horná časť hradu spolu s kláštorom. Pri ťažení Ferdinanda I. Habsburského, respektíve jeho generála Katzianera, v roku 1532 bol hrad spolu s kláštorom dobytý a ťažko poškodený. Vtedy bola zničená a už neobnovená horná časť hradu, dolný hrad aj naďalej udržiavali.
Dolná časť hradu so svojou trojpodlažnou obytnou vežou však slúžila naďalej. Jeho hlavnú obytnú budovu na konci stredoveku tvorila trojpodlažná palácová stavba, ktorá vznikla rozšírením staršej obytnej veže.
Nový majiteľ hradu František Révay (od roku 1538) hrad prikázal opevniť. Potom až do začiatku 17. storočia hrad často menil majiteľov. V 17. storočí sa hrad dočkal renesančnej prestavby a okrem hospodárskych budov tu sídlil aj konventný archív. Približne v tom období došlo k renesančnej prestavbe paláca - rozšírením stredovekej stavby a prístavbou obrannej hranolovej bašty pri vstupe vznikla pozdĺžna budova, zastrešená šesticou priečnych valbových striech.
Okrem bašty zabezpečovali obranu objektu strieľne prelomené v parapetoch okien. Nad vstupom s padacím mostom bola na poschodí situovaná kaplnka a archív, pričom do priekopy na západe ústila z obytných priestorov väčšina prevétov. Terénne priehlbiny na ploche priľahlého nádvoria naznačujú, že k tejto stavbe patrili ešte ďalšie, zrejme hospodárske a dnes už úplne zaniknuté budovy.
Hradu však stále chýbalo moderné opevnenie odolávajúce delostreľbe, preto bol konventný archív premiestnený. Bez moderného opevnenia však hrad upadal a v 18. storočí bol archív z hradu presťahovaný. Hrad potom využívali ako útočisko jezuiti. Ešte v polovici 18. storočia hrad udržiavali a strážili dvaja strážnici.
Jeho zánik sa predpokladá okolo roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. Zánik hradu sa predpokladá niekedy po roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. Po opustení sa hrad rýchlo rozpadal a do dnešných dní sa zachovali len zvyšky muriva dvoch podlaží paláca.
Povesť o tatárskom obliehaní Znieva
Keď v bitke pri rieke Slanej v roku 1241 porazili Tatári uhorské vojsko kráľa Bela IV., samotný kráľ ledva unikol vlastnej smrti a dal sa na útek. Na hrade Zniev ho dohnali Tatári, ktorí hrad obkľúčili a zaútočili naň.
Na hradby hradu dorážala vlna tatárskych vojsk za vlnou, šípy z tatárskych lukov však nedokázali narušiť pevné kamenné múry. Keď nemohli hrad dobyť, rozhodli sa, že jeho obrancov nechajú vyhladovať, kým sa sami nevzdajú a nevydajú im uhorského kráľa.
Kráľ zatiaľ smutne sedel v jednej z hradných komnát a rozmýšľal, čo si počne. Od hladu stál ledva na nohách a jeho posádka na tom nebola lepšie. Zrazu sa v komnate otvorili dvere na mieste, kde si ich nikto dovtedy nevšimol a z tajnej chodby vykročil neznámy sedliak. Na stôl položil plný kôš rakov a k nim ešte aj dve pečené prasiatka. Kráľovi povedal, aby jedným prasiatkom nakŕmil vyhladovaných obrancov hradu, ale to druhé prasiatko nech vyhodia Tatárom cez hradby, čím ich oklamu, že na hrade je ešte potravín dosť.
Lesť skutočne zapôsobila a Tatári od hradu odtiahli.