Zvolen, mesto s bohatou históriou, je svedkom stáročí a mnohých historických udalostí, ktoré formovali jeho náboženský život. V meste pôsobí niekoľko rímskokatolíckych farností, ktoré majú svoje vlastné jedinečné príbehy a prispievajú k duchovnému životu obyvateľov.
Farnosť Božského Srdca Ježišovho
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku.
Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti staveniska spočiatku nebolo nič. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka.
Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov.
Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. V novostavbe bývalo spočiatku vlhko a chladno. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.
Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte. Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov.
Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali.
So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala. Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku.
Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov. Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch.
Na kaplánskom mieste sa tu vystriedali Roman Kuchárik, Ivan Miksai, Pavol Jombík, Juraj Mojžiš. V rokoch 2011 až 2019 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pavel Vilhan, ktorý prednášal na Teologickom inštitúte v Kňazskom seminári v Badíne. Ako diakoni vo farnosti slúžili Peter Jandura a Tomáš Švingál. Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.
Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Závodný klub stál pod kopcom, dnes je na tom mieste supermarket. O duchovné potreby tunajších sídlisk sa okrem iných staral kňaz salezián Ing. Nikodém Vašek SDB. Pod jeho vedením nacvičovali mladí aj divadelné hry. Jeho dobrými pomocníkmi boli ďalší saleziánski kňazi, a to Jozef Gibala, Tibor Janúch a Ing.
Farnosť Zvolen a jej veriaci oslávili 20 rokov od založenia farnosti Zvolen. Farnosť Zvolen - Západ oslávila 20 rokov od svojho vzniku.
Farnosť sv. Alžbety
Zvolen, mesto s bohatou históriou, sa pýši jednou z najstarších stavebných pamiatok - ranogotickým kostolom sv. Alžbety. Tento kostol, situovaný v srdci mesta na Námestí SNP, je svedkom stáročí a mnohých historických udalostí.
Kostol sv. Alžbety vznikol okolo polovice 13. storočia ako pomerne veľký jednoloďový kostol s dreveným stropom. Prvá zmienka o Zvolene pochádza z roku 1222, zatiaľ čo vznik kostola sv. Alžbety sa spája s listinou Bela IV., kde sa Zvolenčanom povoľuje voliť si farára. Z tohto obdobia sa nám zachoval ranogotický portál v južnej stene lode kostola, ktorý môžeme datovať práve do obdobia okolo roku 1250.
Presný rozsah zachovania pôvodnej hmoty kostola, ako aj informácie o celom historickom vývoji tejto stavby, by zodpovedne odhalil až architektonicko-historický výskum, ktorý však ešte nebol vykonaný. Počas svojej existencie bol viackrát prestavovaný, ale svoj stredoveký výraz si zachoval dodnes.
V rokoch 1381-90 bola pôvodná neskororománska (ranogotická) stavba kostola prestavaná. V 14. storočí to bola iba jednoloďová stavba s rovným stropom v hlavnej lodi a polygonálne ukončenou svätyňou zaklenutou krížovou rebrovou klenbou. Ku svätyni bola na severnej strane pristavaná dnešná sakristia s malou kaplnkou. V priebehu 2. pol. 15. storočia bol ku severnej stene lode kostola pristavaný dvojpodlažný priestor, ktorého časť slúžila aj ako kráľovské oratórium a ďalšia časť ako radnica.
Stredovekú podobu kostola najviac zmenili stavebné úpravy z čias protestantizmu (obdobie približne medzi rokmi 1522 - 1673), kedy patril i zvolenský kostol, ako veľa iných, evanjelikom. Narastajúci počet veriacich zapríčinil okolo roku 1580 rozšírenie kapacity kostola o bočné empory, pričom zaklenuli aj hlavnú loď dnešnou hrebienkovou klenbou. Pravdepodobne niekedy v tomto období pristavali na západnej strane aj mohutnú vežu s renes. vstupným portálom.
Krátko po tom, ako sa kostol opäť vrátil do rúk katolíkom dal bohatý mešťan a hrolivý katolík Jozef Ebecký k južnej stene kostola pristavať ranobarokovú kaplnku Sedembolestnej P. Márie. Na začiatku 18. storočia, značne poškodený kostol Rákocziho vojskami, získal počas prestavby barokovú nádstavbu veže s vežovými hodinami. V 19. storočí bol kostol neogoticky upravený, čo sa týkalo najmä interiéru - výmaľba, hlavný oltár atď. Posledná veľká zmena prišla až roku 1999, kedy bol celý interiér kostola novodobo vymaľovaný Mgr. P. Čambálom.
Architektonické Zaujímavosti
Kostol sv. Alžbety sa vyznačuje viacerými architektonickými prvkami, ktoré odrážajú rôzne historické obdobia:
- Kamenárske stavebné prvky z najstarších čias kostola, ako napr. gotická klenba vo svätyni s kružbovými konzolami, alebo got. rebrové klenby v sakristii, neskorogotická rebrová klenba pod organovou emporou, alebo renesančný hl. vstupný portál v podveží kostola.
- Ranogotickú sakristiu zaklenutú rebrovou krížovou klenbou s menšou pristavanou kaplnkou tiež zaklenutou.
- Kamenné renesančné epitafy.
- Barokový erb Zvolena, ktorý nesú dvaja anjeli na parapete organovej empory.
Zvolenská veža
Súčasťou kostola je aj 49m vysoká Zvolenská veža, ktorá bola postavená v druhej polovici 16. storočia. Na balkón veže sa dostanete točitým kamenným schodiskom, ktoré má 75 schodov. Veža má štyri balkóny, ktoré sú orientované na všetky svetové strany.
Veža kostola sv. Alžbety vo Zvolene by sa po rekonštrukcii mohla stať zaujímavým turistickým objektom. Centrum Zvolena s kostolom sv. Alžbety je jedinečné a ponúka pohľad na históriu a architektúru mesta. Rekonštrukčné práce si doteraz vyžiadali 23 500 €.
Mesto Zvolen a rímsko-katolícka farnosť prejavili záujem sprístupniť vežu verejnosti, aby si mohli obyvatelia a turistickí návštevníci z vtáčej perspektívy bezpečne prehliadnuť jedno z najväčších námestí u nás. Ide o dokončenie rekonštrukcie kamenného schodišťa, opravu nosníkov, podláh a iných drevených častí veže, osadenie drevených dvier vo vstupe do veže a na balkón a napokon aj o zabránenie náletom holubov, ktoré znečisťujú interiér veže.
Preto sa dekan Vojtech Nepšinský obrátil letákom na občanov Zvolena s prosbou o finančnú pomoc. Na túto zbierku bol zriadený špeciálny účet SK06 1111 0000 0066 1528 6030.
Archeologické Objavovanie Okolia Kostola
Archeologické objavy nebudú viditeľné len nad zemou, ale aj pod ňou. Do podzemia zrekonštruovali stavbári schodisko, kde návštevník uvidí originálne pozostatky stredovekej stavby.
Významné NáLezy
- Karner: Drevená konštrukcia s kopulou kopíruje vzhľad niekdajšej kaplnky, jej zachované zvyšky dlhé roky ukrývala dlažba, neskôr trávnik.
- Radnica: Na severnej strane boli objavené zvyšky radnice z druhej polovice 15. storočia.
- Cintorínska ohrada: Okolo kostola, ktorý je zo začiatku 13. storočia, postavili koncom 15. storočia cintorínsku ohradu.
- Hroby: Našli sme približne šesťdesiat hrobov. Kopali ich jeden cez druhý.
- Vápenná jama a vápenná pec: Malček predpokladá, že sú z 13. storočia, keď pôvodne románsky kostol sv. Alžbety stavali, alebo zo 14., keď ho prestavali do gotického slohu.
- Prví osadníci: Základy praniera, takzvanej klietky hanby, aj zoskupenie kolových jám po drevených konštrukciách, ktoré archeológovia objavili ešte v roku 2008 pri dnešnej tribúne, potvrdzujú, že na námestí bolo v blízkosti kostola sv. Alžbety trhové miesto.
Život Farnosti
Po zániku Uhorska, na konci 1. svetovej vojny - 1918 - a vzniku Československa sa kňazi snažili pozdvihnúť duchovný život vo farnostiach. Tak to bolo aj vo Zvolene. Rozvíjala sa spolková činnosť, charita, divadlá. Tiež propagovali úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a mariánsku úctu. Preto ľudia začali mesačne chodiť ku sv. spovedi a na 1. piatok k sv. prijímaniu.
Po 2. svetovej vojne nastúpila komunistická moc, ktorá náboženstvo označila za „ópium ľudu“ a začala uskutočňovať ateizáciu. Zrušila rehole a nad Cirkvou ustanovila dozor. Mužské rehole boli zrušené a rehoľné sestry koncentrované a boli im pridelené rôzne práce. V tejto situácii vznikla tzv. tajná cirkev - rehoľní kňazi tajne pracovali - zhromažďovali skupinky mladých ľudí a v prírode (na chatách) im dávali duchovné cvičenia a občas robili duchovné obnovy.
Po Nežnej revolúcii prišli do Zvolena rehoľníci dominikáni, farnosť sa rozdelila na farnosť Zvolen-mesto, Zvolen-Západ, Zvolen-Sekier, Zvolen-Podborová a taktiež vznikla gréckokatolícka farnosť, ktorá spolu s pravoslávnou farnosťou využíva Kaplnku sv. Štefana na Zvolenskom zámku.
Farnosť sv. Alžbety vo Zvolene patrí medzi živšie farnosti v diecéze. Je tu množstvo ľudí, ktorí často a pravidelne pristupujú k sviatostiam. Je tu viacero rodín, ktoré sa snažia žiť kresťanským životom. Je tu hodne mládeže, ktorá žije duchovným životom. Robia tak aj mnohí študujúci na univerzite vo Zvolene, ktorí sú i z iných krajov Slovenska.
Gotický Karner pri Kostole Sv. Alžbety
V rokoch 2005 a 2006 bol počas archeologického výskumu pri farskom Kostole sv. Alžbety vo Zvolene objavený a odkrytý gotický karner zo 14. storočia. Karnerovú Kaplnku Božieho tela postavili pri farskom kostole ako centrálnu stavbu niekedy okolo polovice 14. storočia. V prípade zvolenského karneru išlo o stavbu menej zvyčajného šesťuholníkového pôdorysu.
Popis Karneru
- Vonkajší priemer lode: 9 m
- Vnútorný priemer suterénnej časti: 8 m
K šesťbokej lodi sa vo Zvolene pripájala z východnej strany neveľká svätyňa polygonálneho pôdorysu (vnútorný priemer je 2,8 m) a zo západnej strany prístavba kopírujúca tvar troch strán šesťuholníka. V roku 2012 bola nad nimi postavená z dreva náznaková rekonštrukcia stavby.
Tabuľka: Významné Udalosti a Prestavby Kostola sv. Alžbety
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1250 | Postavenie ranogotického portálu v južnej stene lode kostola. |
| 1381-90 | Prestavba kostola do gotického slohu. |
| 1522-1673 | Kostol patrí evanjelikom. |
| 1580 | Rozšírenie kapacity kostola o bočné empory. |
| 1650 | Pristavenie ranobarokovej kaplnky Sedembolestnej P. Márie. |
| 1999 | Novodobá výmaľba interiéru kostola. |
| 2005-2006 | Objavenie gotického karneru zo 14. storočia. |
| 2012 | Postavenie drevenej rekonštrukcie karnera. |
Kostol sv. Alžbety vo Zvolene je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj dôležitým svedkom histórie mesta. Jeho architektonické prvky, archeologické nálezy a bohatý duchovný život farnosti ho robia jedinečným a cenným kultúrnym dedičstvom Slovenska.
Po Nežnej revolúcii prišli do Zvolena rehoľníci dominikáni, farnosť sa rozdelila na farnosť Zvolen-mesto, Zvolen-Západ, Zvolen-Sekier, Zvolen-Podborová a taktiež vznikla gréckokatolícka farnosť, ktorá spolu s pravoslávnou farnosťou využíva Kaplnku sv. Štefana na Zvolenskom zámku.
Kostol sv. Matúša v Zolnej
Kostol sv. Matúša v Zolnej, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi Prvomučeníkovi, sa nachádza na miernom návrší uprostred obce. Je to ranogotický jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. Postavený bol v druhej polovici 13. storočia. V interiéri sa nachádzajú vzácne nástenné maľby datované do druhej polovice 14. storočia. Kostol, obohnaný obranným múrom, navštívil v roku 2000 aj princ Charles, čo prispelo k zvýšenej pozornosti o túto vzácnu sakrálnu stavbu.
Komplexná rekonštrukcia, prebiehajúca medzi rokmi 2011 až 2017, pomohla vrátiť kostolu v Zolnej pôvodnú podobu zo začiatku 14. storočia. Sväté omše sa tu slávia vždy v prvú nedeľu mesiaca a na slávnosť patrocínia kostola - sv.
Rímskokatolícky kostol sv. Matúša pochádza z obdobia 2. pol. 13. storočia (okolo rokov 1260 - 1280). Ide o malý ranogotický vidiecky kostolík, postavený na miernom návrší nad obcou a obohnaný obranným múrom. Vznik zolnianskeho kostola, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Štefanovi, sa spája s menami dvoch šľachticov z rodu Kütös, Bichora a Zubraty. Z historických prameňov sa dozvedáme, že kostol v Zolnej stál už pred rokom 1292.
Podobu kostola, ako ho poznáme dnes, mu vtlačili prvé dve najvýznamnejšie stavebné etapy. V prvej stavebnej etape (čiže niekedy v poslednej tretine 13. V období okolo rokov 1310 - 1320 prešiel kostol druhou významnou stredovekou prestavbou. K severnej stene svätyne sa pristavala štvorcová sakristia, zvýšil sa priestor hlavnej lode a svätyňa sa zaklenula novou rebrovou klenbou.
V druhej polovici 14. storočia (1360 - 1390) vyzdobili interiér kostola nástennými maľbami, ktoré boli vytvorené technikou fresco-secco. Nástenné maľby, ktoré môžeme teraz obdivovať v interiéri kostola, boli vytvorené v rôznych časových horizontoch. Za najstaršiu nástennú maľbu sa dá pokladať malý obraz sv. Juraja, ktorý je namaľovaný na omietke pod Kristologickým cyklom. Potom nasledoval Kristologický cyklus na severnej stene lode kostola s dvomi výjavmi svätcov v juhovýchodnom rohu lode kostola (sv. Mikuláš a sv. Katarína).
Obraz sv. Valentína, ktorý je na ľavej strane od víťazného oblúku, patrí k najmladším maliarskym prejavom stredovekej nástennej maľby v lodi kostola. Výjav sv. Valentína môžeme datovať do obdobia okolo roku 1510. V 16.
Obdobie baroka prinieslo do vývoja len malé zmeny, a to najmä v interiéri kostola. Niekedy koncom 17. Druhá svetová vojna kostolík v dosť veľkej miere poškodila a hrozil mu jeho zánik. Mínometné granáty poškodili časť južného múru na lodi kostola a zničili celú klenbu sakristie. Kostol chátral až do jeho celkovej obnovy v 70. rokoch 20.
Kostolík sv. Matúša predstavuje jedinečný príklad sakrálnej vidieckej stavby z 13. storočia, v ktorej sa prelínajú dve slohové obdobia - končiaci sa románsky sloh a začínajúci gotický sloh. Prezrádzajú to najmä architektonické kamenné články na fasádach kostola. Ich forma je miestami ešte románska, avšak prevedenie je už v gotickom duchu. Zaujímavé sú aj niektoré kamenárske prvky v interiéri kostola, ktoré pochádzajú už z druhej gotickej stavebnej etapy - pätky klenieb, svorníky, pastofórium, ako aj krásny príklad gotického kamenného umývadla (lavabó), nachádzajúceho sa v sakristii. Vo veži kostola sa nachádza gotický zvon s minuskulovým nápisom a datovaním r.
Stredoveké nástenné maľby v interiéri kostola pochádzajú z niekoľkých časových období. Medzi najvýznamnejšie z týchto malieb patrí Kristologický cyklus, namaľovaný na severnej stene lode kostola, ktorý tvoria výjavy (zľava doprava): snímanie z kríža, oplakávanie, zmŕtvychvstanie a výjav noli me tangere. Pod nimi sa nachádza namaľovaný zriasený záves (lambrekýn), pod ktorým sa v 90. rokoch 20. storočia našiel malý výjav sv. Juraja. V juhovýchodnom rohu lode sa nachádzajú výjavy sv. Mikuláša a sv.
Nástenné maľby v Zolnej sú dielom vagantného (potulného) maliara a jeho dielne, ktorý pochádzal najpravdepodobnejšie z oblasti severného Talianska alebo Korutánska. Zolnianske maľby sú výnimočné najmä v tom, že v nich cítiť jasný byzantský vplyv, a to najmä na výjave oplakávania Krista. Sú to skĺbené talianske vzory v byzantskom type kompozície. Obrazy pašiového cyklu v Zolnej, najmä výjav oplakávania Krista, majú v slovenskom stredovekom maliarstve jedinečné postavenie. Postava sv. Valentína, ktorá je namaľovaná na ľavej strane od víťazného oblúku, nepatrí k dielni toho istého maliara ako ostatné maľby v lodi kostola, ale vznikla približne o 130 rokov neskôr (okolo roku 1510). Svätec je znázornený v biskupskom rúchu s mitrou na hlave a berlou.
Dominikáni vo Zvolene
Zvolenský konvent je najmladším konventom Slovenskej provincie. Dňa 10. 2. 1995 tu bol založený rehoľný dom. Neskôr sa začalo s výstavbou nového kláštora s kostolom na sídlisku Zvolen-Západ. Po dokončení boli oba posvätené 31. 10. 1998 a zasvätené sv. Dominikovi. Kláštor bol 1. 11. 1998 vyhlásený za konvent. Bratia spravujú farnosť Zvolen-Západ a Centrum univerzitnej pastorácie vo Zvolene. Taktiež sa venujú apoštolátu medzi mládežou a mariánskemu apoštolátu.
Gréckokatolícka cirkev vo Zvolene
Gréckokatolícki veriaci prichádzajúci z východných oblastí Slovenska a Horehronia najmä za prácou do Zvolena tu nemali svojho kňaza. Zmena nastala až po páde komunizmu, kedy gréckokatolícky kňaz zo Šumiaca začal sporadicky navštevovať Zvolen. Ku vzniku samotnej gréckokatolíckej farnosti Zvolen došlo 18. mája 2003 vyčlenením z farnosti Šumiac ako súčasť Gréckokatolíckej eparchie Prešov. Táto farnosť po vzniku Prešovského arcibiskupstva a Bratislavského biskupstva 30. Januára 2008 sa stala súčasťou gréckokatolíckej eparchie v Bratislave.
Samotná farnosť má podľa posledného sčítania obyvateľov, domov a bytov 686 veriacich a zahŕňa okrem okresu Zvolen, taktiež okresy Banská Štiavnica, Krupina, Veľký Krtíš, Žarnovica a Žiar nad Hronom. Prvým správcom farnosti Zvolen bol o. Peter Sabol, ktorý farnosť spravoval v rokoch 2003 až 2006. Po ňom sa správy farnosti ujal o. Ján Krupa, ktorý vo farnosti pôsobil do konca júla minulého roka. 6. augusta na Sviatok Premenenia Pána biskup Peter Rusnák uviedol do úradu nového duchovného, súčasného správcu gréckokatolíckej farnosti vo Zvolene, o. Jána Sabola, ktorý narozdiel od predchádzajúcich správcov býva priamo vo Zvolene. Tým sa vytvorili lepšie podmienky na intenzívnejšiu pastoračnú prácu.
Gréckokatolícke liturgie sa od vzniku farnosti slávili v kaplnke Zvolenského zámku. Za o. Jána Krupu sa liturgie začali sláviť aj počas týždňa v kaplnke kostola svätej Alžbety. Od 24. decembra sa miesto slávenia gréckokatolíckych bohoslužieb dočasne zjednotilo a je ním kaplnka Združenia JAS. Farnosť sa svojou ponukou stará o potreby gréckokatolíckych veriacich slávením bohoslužieb, vysluhovaním sviatostí, kultúrnymi podujatiami a modlitbou za nich. Svojou východnou tradíciou zároveň vytvára pre všetkých kresťanov a nekresťanov z okolia ponuku spoznať hĺbku Cyrilo-Metodskej tradície, ktorá tvorí významnú súčasť Slovenských dejín.