Obec Badín leží na polceste medzi Banskou Bystricou a Zvolenom a láka viacerými zaujímavosťami. Predpokladá sa, že pôvod obce ležiacej pod Kremnickými vrchmi siaha až do predslovanskej doby. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listín z roku 1232 a pomenúva ju názvom Badun. Postupne sa názov obce menil: Bagyon (1424), Wedin (1503), Badyn (1535), Badin (1545) a v čase maďarizácie sa obec nazývala Erdobádony.
Najcennejším objektom v obci je rímskokatolícky Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol v roku 1307 postavený na návrší a dominoval celému údoliu. Je to pôvodne raná gotická sakrálna stavba. Tento kostol, postavený ako jednoduchý sálový chrám s polygonálnym uzáverom presbytéria, bol počas svojej existencie viackrát prestavaný. Dodnes sú na ňom viditeľné niektoré gotické prvky. Je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej.
V 17. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, bol premenený na malú pevnosť. V roku 1636 ho obohnali múrom a strieľňami. Ďalšia, baroková prestavba sa uskutočnila v roku 1765. Pri poslednej prestavbe v rokoch 1893 - 1894 dostal kostol svoju terajšiu podobu. Keďže kostol nemá vežu, objekt doplňuje zvonica z roku 1859.
V obci sa nachádza aj evanjelický a.v. kostol z roku 1865 s obrazom Krista od J. B. Klemensa v interiéri a drevená zvonica z roku 1859.
Prenasledovanie Protestantov a Obnova Farnosti
V roku 1708 vrcholilo prenasledovanie protestantov na území vtedajšej zvolenskej stolice. Rakúski generáli Heister a Pálfy porazili maďarskoslovenské Rákoczyho vojsko. Tým sa definitívne rozhodlo aj o osude slovenskej evanjelickej cirkvi. Vyhnali evanjelických farárov a učiteľov z ich domovov a služby Božie sa mohli konať už len v artikulárnych kostoloch v Hronseku (vtedajšom Garanseku), Ostrej Lúke a na predmestí B.Bystrice. Musel odísť aj badínsky evanjelický farár Jakub Mažáry.
Badínski luteráni stratili farnosť na celých 165 rokov - až kým ju v roku 1874 nepomohol obnoviť hronsecký farár August Horislav Krčméry. Ale bol to boj nielen veľmi dlhý, ale aj ťažký a zložitý. Aj v najhlbšej biede a smutnom položení bolo treba neustále živiť iskierku nádeje. Robili to teda pomaly a postupne. Už v roku 1792 si Badinčania postavili evanjelickú školu.
V rokoch 1859-1860, keď v badínskej evanjelickej fílii už narátali takmer 900 „duší“, sa dohodli, že postavia nový kostol. Iste tušili, že to nebude ľahká úloha. Preto si do čela príprav veľkej stavby zvolil výbor, zložený predovšetkým z mladších údov cirkvi. Chceli mať záruku, že prácu dovedú až do konca. Bratia Ján a Samuel Kubišovci, Matej Lešták - Kudláč, Pavel Hric-Šalman, Ondrej Malachovský a ďalší. Práve títo ľudia, badínski rodáci, spoločne s hronseckým farárom A. H.
Náročnosť stavby mnohých cirkevníkov odradzovala, strašila, priam odpudzovala. Áno, žilo tu niekoľko väčších, bohatších gazdov, ale prevažná väčšina obyvateľov boli chudobní roľníci, remeselníci a nájomcovia pôdy. Prežívali zo dňa na deň a tak namieste bola otázka : aj z toho mála máme ešte dávať na novú stavbu ? Volali po iných, náhradných a menej nákladných riešeniach. Lenže zvolení členovia stavebného výboru boli nielen mladí a odvážni muži, ale aj múdri a charakterom i duchom silní jedinci. Trpezlivo chodili z domu do domu, vysvetľovali, presviedčali, povzbudzovali, no najmä oduševňovali.
Zbierali milodary od svojich, ale písali aj prosby a žiadosti na všetky strany. Napríklad takto : „ Drahí bratia a sestry evanjelici ! Dobrý brat neopúšťa svojho brata, ale ochotne sa mu ponáhľa na pomoc. Na to máme veľa príkladov. A pretože táto láska - aspoň dúfame, nevyhasla ešte ani v srdciach Vašich, plní veľkej dôvery a nádeje sa obraciame aj na Vás ! Pomôžte nám a prispejte k uskutočneniu veľmi nákladnej stavby! JEDNI DRUHÝCH BREMENÁ NESME A TAK NAPĹŇAJME ZÁKONY BOŽIE. Podpísaní: A.. H.
Po predbežných prípravách v roku 1865 padlo defnitívne rozhodnutie : už môžeme so stavbou chrámu začať. Začiatkom februára uzavreli zmluvu s banskobystrickým staviteľom Samuelom Hoszághom. V prvých jarných dńoch, len čo zišli posledné snehy, zhromažďovali stavitelia materiál, skladali peniaze a začali kopať základy chrámu. 27. apríla 1865 slávnostne vložili a posvätili uholný, základný kameň vo vykopaných základoch stavby.
Pri tejto príležitosti napísal a vydal Krčméry pomätný spis, kde sa okrem iného uvádza : Na večnú pamiatku, pre ďalšie potomstvá, opisujeme túto slávnosť, ktorá sa udiala pod jasným nebom a na tom mieste, kde chrám stáť bude. Všetko naše úsilie nech zostane príkladom horlivosti a obetavosti otcov, aby ich nasledujúce generácie aj v hrobe prežehnávali, za drahé a vzácne dedičstvo, ktoré takto zanechali.
Architektúra Evanjelického Kostola
Evanjelický kostol je orientovaný do stredu obce. Pochádza z polovice 19. storočia a je postavený v neskoroklasicistickom slohu s neskorogotickými detailmi. Hlavná fasáda má vežu, štít s lizénami a nárožné vežičky. Stavba má klenuté okná, priestor pri olári je ovetlený dvoma zaoblenými oknami, Kostol má halový priestor s polygonálnym uzáverom.
Interiér chrámu je zaklenutý kláštornou s valenou klenbou. Jeho vnútro vyplňuje trojstranná protestantská empora, ktroá spočíva na drevených murovaných stĺpoch. Oltár je murovaný, je portálového klasicistického typu s obrazom žehnajúceho Krista od J.B.Klemensa z roku 1866. Kazateľnica je murovaná, klasicistická s arkatúrou, doplnená polygonálnym baldachýnom.
Kostol má halový priestor s polygonálnym uzáverom. Interiér chrámu je zaklenutý kláštornou s valenou klenbou. Jeho vnútro vyplňuje trojstranná protestantská empora, ktorá spočíva na drevených murovaných stĺpoch. Oltár je murovaný, portálového klasicistického typu s obrazom žehnajúceho Krista od J.B.Klemensa z roku 1866. Kazateľnica je murovaná, klasicistická s arkatúrou, doplnená polygonálnym baldachýnom.
Evanjelický kostol dopĺňa drevená zvonica z roku 1859.
Evanjelický kostol v Badíne
Obec Badín má bohatú históriu a ponúka viacero zaujímavostí. Okrem iného Badín navštívil vtedy ešte korunný princ Charles, dnes kráľ Karol III., a o tri roky neskôr aj pápež Ján Pavol II.
História evanjelického kostola v Trnave
tags: #mapy #evanjelicky #kostol #badin