Marduk: Charakteristika babylonského boha

Mytológia Mezopotámie je mimoriadne zaujímavá a z nej vyšiel tak židovský, ako aj kresťanský mýtus, hoci kresťanstvo popiera súvis s nejakou mytológiou. Tiamat a niektorí ďalší babylonskí bohovia a bohyne stelesňovali rôzne vlastnosti chaosu. Tak napríklad existoval istý boh, ktorý symbolizoval nekonečné diaľavy prapôvodnej beztvarovosti, keď ešte neexistovali žiadne formy a tvary.

Je to skutočne neuveriteľné, že mytológia obsahovala predstavu o tom, že kozmická stvoriteľská sila spočíva vo vzájomnom vzťahu chaosu a poriadku. Táto predstava vošla potom do monoteistických náboženstiev.

V starom babylonskom mýte je opisované, ako sa bohyňa Tiamat veľmi rozhnevala, keď nečakane zbadala, ako sa odrazu v jej kráľovstve chaosu vytvoril zástup bytostí, ktoré sa z neho vykradli von a vytvorili v kozme nové pevné štruktúry, ktoré boli poriadkami. Zachvátil ju strach, že jej chaotická ríša sa preto zmenší, a tým sa oslabí aj jej moc. Aby svoje teritórium znova rozšírila, tak sa rozhodla, že nasadí celú svoju moc, aby zničila poriadok, ktorý nechtiac mimovoľne sama zrodila. Preto vyslala svojich sluhov, chaotické obludy bez tvarov a obrysov, do ríše poriadku, kde mali všetko rozvracať a zničiť.

Marduk zabíja Tiamat

Marduk a babylonská mytológia

Enuma Elis, babylonský epos, zachovaný v akkadskom jazyku, popisuje staršie kultúrne oblasti Blízkeho východu a Egypta. Predtým, než sa objavil Marduk, všetky pevniny boli morom, čo bolo popisované ako jeden veľký zmatok. Enuma Elis opisuje premenu chaosu ako stavu neusporiadanosti na organizovaný kozmos. Marduk, jeden z veľkých bohov, rozdelil Tiamat na oblohu a zem. Tiamat symbolizovala ženskosť, podsvetie, neštruktúrovanosť, bezprávie a divočinu.

Babylonský boh Marduk súvisí s rozmachom mestského štátu. S nástupom patriarchátu sa stáva najvyšším bohom mužský boh práva a poriadku. Marduk je božský vynálezca vtedajších zbraní a od zhromaždenia bohov dostal súhlas na absolútnu moc. Podmienkou nového poriadku je rovnakosť a anulácia rozdielov.

Slovanský panteón bohov

Informácie o bytostiach slovanskej pohanskej viery sú veľmi strohé a v mnohých prípadoch aj protichodné, z čoho vyplýva, že sa nezachovali žiadne primárne historické pramene mapujúce túto mytológiu, tak ako je to napríklad u Grékov či severanov.

  • Svarog: Nebeský kováč a otec bohov, tvorca ohňa a spoločenských zákonov.
  • Perún: Boh hromu a blesku, ochranca vojakov a pravdy.
  • Veles: Boh podsvetia, dobytka a mágie.
  • Dažbog: Boh slnka a plodnosti.
  • Mokoš: Bohyňa zeme, plodnosti a ženských prác.
  • Morena: Bohyňa zimy, smrti a znovuzrodenia.
  • Lada: Bohyňa lásky, plodnosti a jari.

Slovania podobne ako Indovia alebo Germáni prožívali v slunci vševidoucí oko nebo zlatý vůz tažený spřežením bílých koní (viz. řecký Hélios), ale nejčastěji je chápali jako okřídlenou světelnou bytost, ať už v mužské nebo ženské podobě, se zlatými vlasy nebo s ohnivými šípy paprsků. Sídlí na východě, kde se ráno koupe v moři. Na své denní pouti bojuje s démony mraků, při zatmění je ohrožuje drak nebo vlkodlaci, podobně jako u Germánů nebeský vlk Fenriz.

Marduk – Král bohů | Tiamat vs. Marduk | Enúma Eliš | Vysvětlení sumersko-mezopotámské mytologie

Svarog je nebeský tvůrce, bůh bohů, otec všech věcí i společenských zákonů. Je bohem ohně a nebeským kovářem, ukul Slunce a umístil je na obloze. Dal lidem znalost železa. Po stvoření světa (vesmíru) ustoupil do pozadí a setrvává v nečinnosti.

tags: #marduk #babylonsky #narodny #boh