Už tradične sa v dňoch od 18. do 25. januára kresťania z rôznych cirkví a denominácií modlia za vzájomnú jednotu. Práve dnes sa začína Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý kresťania už viac ako sto rokov slávia vo všetkých kostoloch a cirkevných spoločenstvách, prosiac o dar, za ktorý sa modlil už Pán Ježiš pri Poslednej večeri, pred svojím utrpením: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal” (Jn 17,21).

Logo Svetovej rady cirkví
História a význam Týždňa modlitieb
Táto tradícia siaha do r. 1908, keď reverend Paul Wattson inicioval slávenie tzv. „Oktávy cirkevnej jednoty“. Tieto dni navrhol v roku 1908 Paul Wattson tak, aby modlitby prebiehali v dňoch medzi sviatkami sv. Petra (Katedra) a sv. Pavla (Obrátenie), čo im dodalo symbolický význam. Jeho myšlienka získala požehnanie od pápeža sv. Pia X. a neskôr ju podporil aj pápež Benedikt XV., a rozšíril ju pre celú Katolícku cirkev listom Romanorum Pontificium z 25. februára 1916. Túto modlitbovú oktávu v tridsiatych rokoch minulého storočia rozvinul a zdokonalil Abbé Paul Couturier di Lion, ktorý podporoval modlitbu „za jednotu Cirkvi podľa vôle Krista a v súlade s nástrojmi, ktoré on sám vyberie“.
Od roku 1966 sa na príprave „ôsmych dní“ modlitieb s predstaviteľmi protestantských cirkví zúčastňuje aj Katolícka cirkev. Podklady pre Týždeň modlitieb každý rok pripravuje ekumenická skupina z inej časti sveta. A tak každý rok, práve v Týždni modlitieb za jednotu kresťanov, impulz Druhého Vatikánskeho koncilu snažiť sa o plné spoločenstvo všetkých Kristových učeníkov, nachádza jedno zo svojich najlepších vyjadrení.
Je známe, že kresťanstvo zažilo v priebehu dejín viacnásobné rozdelenie. V r. 1054 došlo k rozkolu medzi kresťanmi na Východe a Západe a r. 1517 nastáva rozkol v západnom kresťanstve (reformácia). Dvadsiate storočie bolo časom intenzívneho hľadania stratenej jednoty. Toto hľadanie posunuli dopredu dve veľké iniciatívy: r. 1948 vzniká, v rámci protestantizmu, Svetová rada cirkví, neskôr sa k nej pridali aj pravoslávni kresťania. V Katolíckej cirkvi je medzníkom II.
Na južnej pologuli sú v januári prázdniny, takže cirkvi organizujú Týždeň modlitieb v inom termíne, napríklad v období sviatkov Zoslania Ducha Svätého (ako to navrhlo Hnutie pre vieru a poriadok v roku 1926), ktoré tiež symbolizujú jednotu Cirkvi. Keďže berieme do úvahy fakt, že sa termín modlitieb dá prispôsobiť, povzbudzujeme vás, aby ste tento materiál vnímali ako pozvanie hľadať po celý rok možnosti, aby ste mohli vyjadriť mieru dosiahnutého spoločenstva medzi cirkvami a spolu sa modliť za úplnú jednotu, ktorá je Kristovou vôľou.
Téma a inšpirácia pre rok [Rok]
Tohtoročné modlitby pripravili sestry z ekumenickej komunity Grandchamp vo Švajčiarsku, ktorá je duchovne spojená s hnutím Taizé. Na základe textu z Jánovho evanjelia 15, 1 - 17 „Zostaňte v mojej láske a budete prinášať veľa ovocia“, vybrali tému, ktorá vyjadruje tiež povolanie komunity k modlitbe, zmiereniu a jednote v Cirkvi i ľudskej rodine.
V Roku viery máme mimoriadnu príležitosť pristúpiť vo viere a v láske k modlitbám za jednotu kresťanov. Hľaďme na Ježiša, ktorý žil na zemi v jednote s Otcom a Duchom svätým, ktorý nám ukázal všetko, čo potrebujeme pre život v jednote. V Katolíckej cirkvi sa modlíme v jednote s Pápežom Benediktom XVI.
Výzvy a pokrok v ekumenickom dialógu
V druhej polovici 20. storočia dosiahli kresťania viacero dohôd a došlo k výraznému odstráneniu vzájomných predsudkov. Napriek tomu ešte kresťania nedospeli k plnej jednote, za ktorú sa považuje spoločné slávenie eucharistie (sv. omša v rímskokatolíckej tradícií, sv. liturgia v pravosláví a Večera Pánova v protestantskej tradícii). Rozdelení kresťania preto naďalej cítia potrebu modliť sa za obnovenie jednoty, spoločne vedú teologické dialógy, ktoré majú vysvetliť sporné body v učení cirkví a v neposlednom rade prehlbujú dialóg života, čiže spoluprácu vo všetkých sférach ľudského života, najmä tam, kde spoločnosť potrebuje pomoc kresťanov - pomoc chudobným, starým, chorým atď. Najväčším úspechom ekumenického dialógu na sklonku minulého storočia bolo podpísanie Spoločného vyhlásenia o ospravedlnení z viery medzi Katolíckou cirkvou a Svetovou luteránskou federáciou r. pandémii koronavírusu konajú spoločné bohoslužby on-line.
Témou tohto týždňa je: „Neustále sa venovali učeniu apoštolov, bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Myslí sa tým raná Cirkev v Jeruzaleme, ktorá sa zrodila v deň Turíc, keď zostúpil na prvých veriacich Pomocník, Duch pravdy, ako to prisľúbil Boh prostredníctvom proroka Joela a Pána Ježiša v predvečer jeho umučenia a smrti. Všetci, ktorí žijú v kontinuite s dňom Turíc, žijú v kontinuite s prvou cirkvou vedenou sv. Jakubom. Táto cirkev je matkou všetkých našich cirkví.
Ako mládežnícke hnutia podporujú jednotu v ekumenickom hnutí? - Stúpenci kresťanstva
Jeruzalemská cirkev ako vzor jednoty
Jeruzalemská cirkev v Skutkoch apoštolov je vzorom jednoty, o ktorú sa snažíme dnes. Ako taká nám pripomína, že modlitby za jednotu kresťanov nemôžu byť modlitbami za uniformitu, pretože jednota Cirkvi bola od počiatku charakterizovaná veľkou pestrosťou. Text o Turícach v Skutkoch apoštolov nám hovorí, že v ten deň boli v Jeruzaleme zastúpené všetky jazyky a kultúry vtedajších stredomorských i ďalších krajín. Boli tam ľudia, ktorí počúvali evanjelium vo svojich rôznych jazykoch a ktorí boli skrze Petrovu modlitbu navzájom spojení pokáním, krstnou vodou a vyliatím Ducha Svätého.
A tiež, ako neskôr napísal sv. Pavol: „Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom“. Tu nejde o uniformné spoločenstvo rovnako zmýšľajúcich, kultúrne a jazykovo jednotných ľudí, ktorí boli jedno v učení apoštolov a bratskom spoločenstve, ale o veľmi rozmanité spoločenstvo, ktorého rozdiely by mohli ľahko prepuknúť do kontroverzií.
Jeruzalemská cirkev bola podľa Skutkov apoštolov zjednotená v tom, že sa venovala učeniu apoštolov, napriek veľkej rôznosti jazykov a kultúr jej členov. Učenie apoštolov je ich svedectvom o živote, verejnom pôsobení, smrti a zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Ich učenie je tým, čo Pavol nazval jednoducho - „evanjelium“. Príkladom takéhoto učenia bola Petrova reč v Jeruzaleme v deň Turíc. Napriek rozdeleniu nás Božie slovo spája a zjednocuje.
Znakom kontinuity s apoštolskou cirkvou v Jeruzaleme je oddanosť „učeniu apoštolov a bratskému spoločenstvu, lámaniu chleba a modlitbám“. Súčasná jeruzalemská cirkev nás vyzýva, aby sme vyvodili aj praktické dôsledky z tejto oddanosti. Skutky apoštolov hovoria jednoducho: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a mali všetko spoločné. Predávali svoje pozemky a majetky a rozdeľovali z toho všetkým podľa toho, koľko kto potreboval“ (Skutky apoštolov 2, 44 - 45).
Od prvej cirkvi v Jeruzaleme až podnes bolo lámanie chleba pre kresťanov ústredným úkonom. Pre jeruzalemských kresťanov je dnes lámanie chleba tradične znakom priateľstva, odpustenia a záujmu o druhého. V lámaní chleba sme vyzvaní hľadať jednotu, ktorá môže prorocky hovoriť k rozdelenému svetu. Je to svet, ktorý sme rôznym spôsobom vytvárali my všetci.
Výzva k službe zmierenia
Na konci našich úvah o ideáli kresťanského spoločenstva, ktorý nám predstavujú Skutky apoštolov 2, 42, sa vraciame do našej vlastnej situácie - do reality rozdelenia, nedorozumenia, sklamania a nespravodlivosti. Kresťania v dnešnom Jeruzaleme nám ponúkajú takúto odpoveď: predovšetkým sme povolaní na službu zmierenia. Modlíme sa za jednotu kresťanov, aby Cirkev mohla byť znamením a nástrojom na uzdravenie politických a štrukturálnych rozdelení a nespravodlivostí. Modlíme sa za spravodlivé a pokojné spolužitie Židov, kresťanov a moslimov; za rastúce porozumenie medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní i bez vyznania.
| Deň | Téma |
|---|---|
| 1. | Zmierenie: Vyhodiť náklad cez palubu |
| 2. | Osvietenie: Hľadať a ukazovať Kristovo svetlo |
| 3. | Nádej: Pavlovo posolstvo |
| 4. | Dôvera: Neboj sa, ver |
| 5. | Sila: Lámanie chleba na cestu |
| 6. | Pohostinnosť: Preukázať neobyčajnú láskavosť |
| 7. | Obrátenie: Premena našich sŕdc a myslí |
| 8. | Štedrosť: Prijímať a dávať |
V súčasnom svete, rozdelenom duchovne ale i spoločensky, majú spoločné modlitby a svedectvo kresťanov veľkú silu, majú sa stať nástrojom Božej uzdravujúcej milosti. Budeme prosiť, aby sme svoju kresťanskú jednotu dokázali žiť v jej rôznorodosti, aby sme sa vzájomnými odlišnosťami dokázali navzájom obohacovať.