Štefan Hríb, známy slovenský novinár a moderátor, viedol tri provokujúce rozhovory o Bohu a svete okolo nás. Tieto rozhovory, ktoré boli pôvodne súčasťou relácie "Pod Lampou", vyšli aj v knižnej podobe pod názvom "Kde sa stratil Boh". V tejto knihe nájdete prekvapujúce odpovede na otázky, ktoré položil inak, než sme zvyknutí.
Kniha obsahuje rozhovory s tromi významnými osobnosťami: Markom Orkom Váchom, Karlom Satoriom a Tomášom Halíkom. Títo traja kňazi tu neodhaľujú svoje pevné názory, ale našu krehkú realitu. Preto mi nasvietili Boha trochu inak, než je to bežné v kostoloch či sekulárnych arénach. Je to iný Boh a aj iný svet, než na aký sme si zvykli. Je nádejnejší a omnoho krajší.
Štefan Hríb o knihe: Tieto rozhovory sú to najhlbšie, čo som za posledné roky zažil. Marek Orko Vácha, Karel Satoria a Tomáš Halík vo mne dlho doznievali a všetci traja niečím jemne zahýbali. Ale pozor, nie je to intelektuálska kniha.
Editor Anton Vydra o knihe: Veľkou otázkou dejín dnes už nie je tá, či existuje, alebo neexistuje Boh. Buď veríte, alebo neveríte. Bodka. Ak nijakého Boha niet, potom môžeme za zlo vo svete viniť nanajvýš tak seba, svoje gény alebo zmätenú ľudskú prirodzenosť. No ak Boh existuje, prečo tak zaryto mlčí a skrýva sa pred našim hyperkritickým pohľadom?
Prečo mlčí, keď v gumených člnoch zomierajú ľudia - a deti? Prečo mlčí, keď pri besnení teroristov vyhasínajú životy kresťanov aj moslimov - a detí? Prečo mlčí, keď veľké mocnosti hazardujú s osudmi mnohých - aj detí? A vôbec, čo znamená, že Boh mlčí? Kam sa podel, keď ho tak zúfalo potrebujeme? Prečo sa neozýva, keď k nemu v tých bezvýchodiskových situáciách so stiahnutým hrdlom voláme? Azda to už ani nie je volanie, len pridusený šepot: Kde si?
Na tieto a podobné otázky odpovedajú traja ľudia, ktorí napriek všetkému veria v tajomnú reč Boha a naznačujú cestu, ako ju zachytiť aj v našom rozkývanom svete. Tomáš Halík, Karel Satoria a Marek Orko Vácha nie sú vlastníkmi pravdy, ale jej poctivými hľadačmi. Neboja sa klásť si otázky, ktoré znepokojujú aj ich samých. Neboja sa pýtať sa na skrytého Boha, lebo vedia, že už sama tá otázka je pre nich modlitbou.
Kniha Kde sa stratil Boh ponúka hlboké zamyslenia nad vierou a existenciou Boha.
Obsah knihy
- Marek Vácha o tom, ako hľadať Boha v kráse prírody a jej zákonov, o Božom mlčaní a komunikácii s ním, a takisto o základnej otázke: Akého príbehu som súčasťou?
- Karel Satoria o tom, ako si uvedomil, že je schopný len zbožných fráz, a tak odišiel hľadať Boha do ticha trapistického kláštora, a tiež o svojom mystickom zážitku.
- Tomáš Halík o tom, že treba mať odvahu hľadať pravdu aj v islame a iných náboženstvách a o hlbokej spiritualite, ktorá si vyžaduje zbaviť sa strachu z cudzieho.
Traja skvelí kňazi, jedna z najlepších kníh. Skvele že rozhory Pod Lampou, vyšli v písanej podobe. Dáva to ešte väčšiu hĺbku. Rôznorodosť názorov, skúsenosti a poznania, dokáže pomôcť, usmerniť, ale dáva i veľké zamyslenie. Vďaka, vrelo odporúčam.
Typicky Hrib ... provokacne a provokujuce otazky. Vacha oslovil, Satoria navnadil na dalsie knihy, Halika nemusim ...
Marek Orko Vácha je skôr vážny ako veselý, skôr kladie otázky ako odpovede a často aj povie: Neviem. Ide z neho skôr pocit plachosti, ako suverenity. Avšak rozhovor s ním zanecháva silný dojem z umenia žasnúť. Veď náš svet je neuveriteľná, tvorivosťou prekypujúca krásna záhrada, a to na čosi (či kohosi?) odkazuje.
Karel Satoria je skôr veselý ako vážny, skôr ponúka prekvapivé odpovede než večné otázky a je to čistokrvný duchovný. Z rozhovoru s ním vyvstáva kľúčová otázka: Je naša samotná existencia, každý jej okamih, naozaj dôvodom na hlboké šťastie?
Tomáš Halík je intelektuál, slová radí tak, že ich vôbec netreba korigovať, skôr odpovedá košato ako úsečne a z jeho myšlienok je zrejmé, že celý svoj život poctivo pracoval na hľadaní múdrosti. Títo traja sú úplne rôzni, ale to najdôležitejší majú spoločné - Boha nevlastnia, len ho opakovane hľadajú. Myslím, že práve preto je ich odpoveď na otázku Kde sa stratil Boh? silná.
Rozhovory Štefana Hríba so vzácnymi ľuďmi o Bohu a viere sú provokatívne a zaujímavé. Medzi cieľovou skupinou veriacich na Slovensku je po kvalitných knihách na túto tematiku veľký dopyt.
Štefan Hríb - život a dielo
Štefan Hríb pracoval od roku 1991 ako komentátor Lidových Novín. V roku 1992 začal v Rádiu Slobodná Európa ako dopisovateľ, neskôr ako moderátor. Od roku 1997 pracoval v týždenníku Domino Fórum ako redaktor, neskôr šéfredaktor. Od roku 2004 založil časopis Týždeň. Moderuje televíznu reláciu Lampa.
Vydavateľstvo W Press vydáva časopis .týždeň, organizuje diskusie Pod lampou, mediálnu školu a zaujímavé a podnetné diskusie a hostí nájdete aj v jeho stane na festivale Pohoda. Okrem týchto aktivít má však toto vydavateľstvo na svedomí aj množstvo skvelých kníh. Či už sú to rozhovory Štefana Hríba s osobnosťami ako Robert Bezák alebo Anton Srholec, knihy zo série Veda z časopisu .týždeň alebo publikácia Ešte netlačte o aktuálnych pomeroch v slovenských pôrodniciach.
Ukážka z knihy
Štefan Hríb: Kedysi videli Boha vo všetkom. Dnes už Boha nevidíme takmer v ničom. Čo to znamená, že Boh už len mlčí?
Marek Orko Vácha: Ako by sme definovali to, čo myslíme písmenami „Boh“? Kto to je? Použijem myšlienku filozofa Nicolasa Lasha. Lash vraví, že v antike to, čo ľudia uctievali, boli bohovia. A Lash pokračuje: V 17. storočí sme si mysleli, že rozumieme fungovaniu sveta. Keď sme s niečím nevedeli rady, zakomponovali sme do toho Boha. Dnes sa už väčšina medzier zaplnila. Zaplnili sme ich číslami.
Vesmír, v ktorom žijem, je neuveriteľne krásny. Nemôžeme sa prestať pýtať, či za tým nie je nejaká Inteligencia? Povedzme to opatrnejšie. Mnohí by sa zhodli na tom, že je tu možnosť niečoho nad nami. Poďme to premyslieť ďalej. Zem, tá malá modrá bodka, pláva vo vesmíre. Tam niekde sú šimpanzy a delfíny. Sme toho súčasťou. Napĺňa ma to hlbokou estetikou. Je to krásny vesmír. Ale to je estetika, nie biológia. Krása je všade okolo nás. Množstvo krásy každú sekundu narastá.
Čo je krása? Na to nemáme odpoveď. Biológia s tou kategóriou nevie pracovať. Preto musíme popustiť uzdu fantázie. Vieme si predstaviť svet na Zemi, ktorý by bol utilitaristický, funkčný, ale nie krásny. Je to priestor, kde sa má ľuďom bývalo čo najlepšie. Napríklad záchody. To je Auschwitz. Priestor, v ktorom nenájdete ani zrnko krásy.
Auschwitz - miesto, kde krása nemá miesto.