Vďaka jedinečnému významu mal svätý Augustín hlboký vplyv a dalo by sa tvrdiť, že na jednej strane všetky cesty latinskoamerickej kresťanskej literatúry vedú do Hippa - dnešnej Annaby na pobreží Alžírska. Z tohto mesta rímskej Afriky, ktorého bol Augustín biskupom od roku 395 až do smrti v roku 430, vychádzajú mnohé ďalšie cesty neskoršieho kresťanstva a západnej kultúry.
„Dá sa povedať, že celé myslenie staroveku sa zbieha v jeho diele a z neho vychádzajú myšlienkové prúdy, ktoré prenikajú celou doktrinálnou tradíciou nasledujúcich storočí“ (AAS, 62, 1970, s. 426).
Augustín je jednou z najväčších postáv kresťanských dejín. Ten, kto študuje kresťanské myslenie a históriu len sotva môže vynechať tohto muža.
Najstarší známy portrét Augustína zo 6. storočia.
Život svätého Augustína
Sv. Augustín sa narodil roku 354 v Tagaste v severnej Afrike. Jeho otec Patrícius bol pohan. Matka sv. Augustína je sv. Monika. Augustín prežil búrlivú mladosť.
Jeho otec ho dal na štúdiá svetských vied. Vo Vyznaniach sa Augustín priznáva aj k neresti, ktorá sa bežne vyskytuje v detskom veku, ale keď sa zavčasu neodstráni, môže viesť k vážnemu pokriveniu charakteru.
Augustín hovorí: „Kradol som z komory a z rodičovského stola, a to jednak z maškrtnosti, jednak preto, aby som mal čo ponúknuť chlapcom, ktorí si za svoju hru so mnou dali zaplatiť… Aj v tej hre som často dosiahol víťazstvo len klamstvom, a to iba z márnej túžby po vyniknutí. Pritom som však sám nemohol strpieť a nemilosrdne som karhal, keď som niekoho prichytil pri tom, čo som sám iným rád vykonal.
Na inom mieste hovorí o krádežiach, ktorých sa dopúšťal spolu s inými už ako 16-ročný: „Kradol som, a to nie z núdze a nedostatku, ale z odporu proti spravodlivosti a z túžby po nespravodlivosti. Kradol som totiž také veci, ktorých som mal dosť a lepších! Neďaleko našej vinice bola hruška, veľmi bohato zarodená, ale ovocie nebolo ani krásne, ani voňavé. My, mladí živáni, sme chodievali tieto hrušky otriasať a odnášať, a to v noci. (Preto sme si zvykli predlžovať hru až do noci). Odniesli sme odtiaľ veľké množstvo hrušiek, ale zjedli sme z nich iba máličko; ostatok sme hodili sviniam. Lebo nám išlo vždy len o to, aby sme robili to, čo nie je dovolené.“
Augustín si neskôr uvedomoval, aký veľký vplyv na jeho nerozumné počínanie mali kamaráti: „A predsa, keď si na to spomínam, som si celkom istý, že sám by som to nebol nikdy urobil. Svoje tu vykonala aj spoločnosť zlých kamarátov.
Augustín o nej píše: „Voslep som kráčal ďalej, ba bol som až natoľko zaslepený, že som sa hanbil za svoje menšie nemravné výčiny, keď som počul svojich vrstovníkov chváliť sa svojimi väčšími hanebnosťami, ktoré pokladali za tým slávnejšie, čím boli hnusnejšie.
Augustín začal študovať v Kartágu ako šesťnásťročný a toto prostredie mu neprinieslo iba intelektuálny rozhľad a kariérne možnosti. Dal sa na zlé chodníčky na ktoré ho strhávalo aj nemravné okolie. Navyše Kartágo bolo ďaleko a mimo dohľadu starostlivej Moniky.
Matka Monika sa za neho stále modlila. Otec naopak, bol pyšný, že má takého syna. Roku 370 odišiel do Kartága, aby mohol dokončiť štúdiá. O rok neskôr zomrel jeho otec, ktorý sa pred smrťou zásluhou svojej manželky Moniky obrátil. Augustín žil vo voľnom zväzku s istou ženou, z ktorého sa mu narodil aj syn menom Adeodatus (doslova „Bohom daný“).
Raz sa mu dostala do ruky Ciceronova kniha Hortensius, v ktorej našiel otázku, či sa všetko končí smrťou. Na základe toho začal nad tým rozmýšľať, uvažovať. Pohanské knihy ho však neuspokojili. Siahol po cirkevných knihách. Nepáčilo sa mu však, že Cirkev ukladala ľuďom dogmy, ktoré treba veriť.
Augustín a Manicheizmus
V tom čase bol rozšírený blud manicheizmus, a tak sa Augustín obrátil radšej týmto smerom, keďže tam nebolo treba veriť žiadne dogmy. Augustín sa teda stal manichejcom. V tej chvíli bol presvedčený, že našiel syntézu medzi racionalitou, hľadaním pravdy a láskou k Ježišovi Kristovi.
Monika mala veľkú starosť o Augustínovu spásu a ešte zintentívnila svoje, už aj tak intenzívne modlitby. Navyše hľadala ľudí, ktorí by jej pomohli s bludnými názormi jej syna. No diskutovať s vynikajúcim a sebavedomým rétorom Augustínom nebolo vôbec jednoduché. Neskôr napísal: „Skoro vždy som zvíťazil.
V roku 375 si otvoril rečnícku školu v Tagaste. Neskôr prešiel do Ríma, kde si takisto otvoril rečnícku školu. Tam však vydržal len rok. Potom prešiel do Milána. Stále nebol pokrstený, aj napriek ťažkej chorobe, ktorú prežil. Naďalej pilne študoval najmä Platóna. Vďaka nemu definitívne zanechal manicheizmus.
Obrátenie a Kňazstvo
Vďaka matke, ktorá ho neprestávala povzbudzovať, sa zoznámil so sv. Ambrózom, milánskym biskupom. Často počúval jeho kázne v Miláne. Dlho váhal, uvažoval. Nakoniec sa rozhodol. Pokrstil ho sám Ambróz, bolo to na veľkonočnú vigíliu roku 387.
Po krste sa chcel vrátiť domov. Počas krátkej zastávky v Ostii mu zomrela matka. Tam ju pochoval. Potom odišiel do Ríma, aby spoznal život mníchov a aby mohol niečo podobné žiť aj doma. Tri roky bol utiahnutý na otcovskom majetku, kde sa venoval modlitbe, rozjímaniu, postil sa a písal. Čo sa dalo, z majetku predal. Jeho syn Adeodatus, tiež rehoľník, zanedlho zomrel.
Keďže Augustín bol už známy a mnohí ho vyhľadávali kvôli duchovnej pomoci, rozhodol sa odísť do mesta Hippo Regius, aby tam mohol začať žiť kláštorný život. Tam náhodou vkročil do baziliky, keď práve biskup Valérius hovoril, že potrebuje nejakého kňaza. Vtedy ľudia, ktorí poznali Augustína, začali volať, aby vysvätil Augustína za kňaza. biskup vysvätil. Bol veľmi aktívny. Založil kláštor pre mužov aj pre ženy. Bojoval proti manichejcom.
Biskup z Hippo
Roku 396 Valérius zomrel a Augustín sa stal jeho nástupcom. Aj v biskupskom dome žil chudobne ako v kláštore. Staral sa o chudobných. Píše sa, že jeho pokladnica bola vždy prázdna, lebo vždy všetko rozdal. Veľký dôraz dával na poníženosť.
Augustín sa až do posledného dňa denne zveroval Bohu. Keď ho uprostred takmer tri mesiace Vandalmi obliehaného Hyppa skolila horúčka - ako vo Vita Augustini píše jeho priateľ Possidius -, dal si „veľkými písmenami prepísať kajúce žalmy a nechal ich upevniť na stenu tak, aby ich mohol vidieť a čítať aj z postele v čase svojej choroby.
Takto Augustín prežil posledné dni svojho života až do 28. augusta 430, keď vo veku nedožitých 76 rokov zomrel“.
Hoci Augustín bol za svojho biskupovania všestranne činný ako filozof, teológ, kazateľ, duchovný vodca, predsa najväčšmi ho zamestnával boj proti bludným náhľadom a náukám, ktoré vírili život vtedajšej Cirkvi. Bol to najmä manichejizmus, o ktorom sme hovorili v súvislosti s poblúdeniami jeho mladosti, ďalej donatizmus, ktorý s prehnanou prísnosťou odmietal cirkevnú disciplínu a náuku o sviatostiach, ako aj pelagianizmus, ktorý preceňoval prirodzené schopnosti človeka a podceňoval nutnosť milosti pre kresťanský život a pre večnú spásu. V boji proti týmto bludom Augustín napísal početné spisy, ktoré majú trvalé miesto v katolíckej teológii.
Svätá Monika a Augustín
Dielo svätého Augustína
Sv. Augustín zanechal úctyhodnú písomnú pozostalosť. Jeho dielo obsahuje filozofické, apologetické, vieroučné, mravoučné, pastoračné a polemické spisy, ako aj biblické štúdie, vysvetlenia textov, kázne, reči a množstvo listov s vieroučným, mravoučným a asketickým obsahom.
Ako sme už naznačili, akýmsi Augustínovým duchovným sebaportrétom sú jeho Vyznania, ktoré patria medzi najrozšírenejšie diela kresťanskej, ba i svetovej literatúry.
Medzi jeho populárne a verejnosti najznámejšie spisy patria:
- Vyznania (Conffesiones)
- O Božej obci (De civitate Dei)
- Proti akademikom
- O pravom náboženstve (De vera religione lieber unus)
- O slobode vôle (De libero arbitrio)
- O Trojici (De Trinitate)
- O blaženom živote
Možno povedať, že ani stáročia neoslabili Augustínovu veľkosť. Jeho osobnosť robia osobitne príťažlivou hrdinské vnútorné zápasy a hlboký duchovný život. Augustín precítil v sebe dokonale ľudskú slabosť. Práve preto bol i vo svojej veľkosti ponížený. Neodsúdil ľahkovážne nikoho. Mal porozumenie i pre najväčších nepriateľov. Výslovne to pripomenul v boji proti bludárskym donatistom. Poznamenal, že zúriť proti týmto poblúdencom môžu iba tí, čo nikdy neskúsili na sebe, ako ťažko je dopracovať sa pravdy.
Sv. Augustín je jeden z najkresťanskejších a najzbožnejších ľudí, akých človečenstvo doteraz poznalo. Jeho celý život krútil sa okolo Boha. Hľadal Ho, túžil po Ňom skôr, než by si to bol uvedomil. A keď Ho po svojom obrátení našiel, bol mu Boh bližší a prirodzenejší ako hocičo iné na svete.
Svätý Augustín, svätá Monika a ani ostatní svätí nie sú mŕtve relikty minulosti. Svätí sú „oblak svedkov“ o ktorom píše autor listu Hebrejom.
Svätý Augustín, biskup z Hippo a učiteľ Cirkvi, patrí medzi najvýznamnejšie postavy kresťanských dejín a teológie. Hoci svätý Augustín nikdy fyzicky nepôsobil na území dnešného Slovenska, jeho význam pre vieru slovenských katolíkov je nepriamy, no zásadný. Jeho teologické a filozofické dielo tvorí jeden zo základných pilierov katolíckej náuky, ktorá sa ohlasuje a žije aj u nás - či už ide o učenie o milosti, hriechu, Cirkvi alebo Najsvätejšej Trojici. Navyše, Augustínov osobný príbeh hľadania pravdy, jeho dramatické obrátenie a jeho slávny výrok „Nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe, Bože,“ ponúka nadčasovú inšpiráciu pre každého človeka.
Knihomoľov zápisník: Ako progresívna ľavica ohrozuje našu slobodu a život i dielo Augustína z Hippa
tags: #svaty #augustin #manichejizmus