Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen u nás na Slovensku, ale aj vo svete. Pre niekoho možno gýčové či tuctové skladby sa prakticky každý rok opakujú a tie najznámejšie poznajú všetky generácie. Nejde však o žiadnu „novinku“ komerčného sveta, ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií po celom svete.
Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. Samozrejme, v tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, kedy je nosným prvkom chytľavý refrén, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb. Na našom území medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň Narodil sa Kristus Pán (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe.
Dodnes tou najznámejšou koledou nie len u nás, ale aj po celom svete je Tichá noc. Aj keď táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Medzi tie najnovšie verzie patrí Tichá noc, ktorú v roku 2016 na svoj vianočný album nahral Miro Jaroš.
BRATISLAVA - Pieseň Tichá noc patrí k vianočným sviatkom už 194 rokov. U nás sme ju do roku 1973 počúvali iba z rádia, v roku 1973 ju vydal slovenský Opus na vinylovom singli v interpretácii speváčky ľudových piesní Dariny Laščiakovej. Na B strane bola Mozartova pieseň Uspávanka so slovenským textom O. Vždy pred Vianocami v reedícii vychádzala malá platňa aj v ďalších rokoch a predaj presiahol stotisícové náklady. Nechýbala snáď v žiadnej rodine, ktorá mala gramofón. Nostalgiou je aj cenový nápis na singli v podobe 14,- Kčs.
Pieseň Tichá noc, v origináli ako Stille Nacht, bola pôvodne napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu. V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Kožené vaky na ňom prehrýzli myši a tak organista zahral iba na gitare. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde.
V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve pesničky. Prvou je White Christmas, ktorú zložil skladateľ Irving Berlin, rodák z bieloruského Ťumenu. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. V rokoch 1958 až 1962 bodovala vždy v decembrovej americkej hitparáde. Odvtedy nahrali Biele Vianoce desiatky spevákov, od Američana Pata Boona až po Karla Gotta či Berca Balogha, existuje viac ako 2000 rôznych verzií tejto skladby. Zaujímavá je aj verzia americkej folkovej dvojice Simon & Garfunkel, ktorú pod názvom Seven O'Clock/Silent Night nahrali v októbri 1966. Ešte o pár rokov staršia ako White Christmas je Santa Claus Is Coming To Town (1934).
Viacero popových piesní svetovej hudobnej scény s vianočnou tematikou si získalo úspech u poslucháčov. Patrí k nim predovšetkým Do They Know It's Christmas v podaní zoskupenia Band Aid, vydaná v decembri 1984. Autormi tohto projektu boli Bob Geldof, spevák skupiny Boomtown Rats a Midge Ure, gitarista a spevák skupiny Ultravox. Skladbu nahralo 36 umelcov, medzi nimi dievčatá zo skupiny Bananarama, Phil Collins, Boy George, Sting či Bono Vox. Výťažok z predaja bol určený na základnú materiálovú a potravinovú pomoc Etiópii a v marci 1985 prišla do tejto krajiny prvá zásielka materiálovej pomoci z výťažku tohto projektu. Ďalšou je Last Christmas v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Tento hit z decembra 1984 vyniesol za 28 rokov George Michaelovi ako autorovi hudby aj textu určite nemalú sumu na tantiemoch. Medzi hity Vianoc patrí aj pieseň Johna Lennona Happy X-mas (War Is Over) z roku 1971, skladba Merry Christmas Everyone glamrockovej skupiny Slade (1973), Mary's Boychild diskotékovej formácie Boney M.
V susednom Česku sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...) nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. Druhá je Těšíme se na Ježíška. V roku 1965 ju nahrali Lubomír Lipský, Jiří Malát a Trojanov detský zbor. Z novších je známa skladba Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého.
Pesničky s vianočnou témou nechýbajú ani v slovenskej populárnej hudbe. Medzi najhranejšie patrí Každý deň budú vraj Vianoce v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. V roku 1993 vydala skupina Tublatanka album Poďme bratia do Betlehema, ktorý v tom čase vzbudil veľkú pozornosť vďaka rockovej úprave piesní Poďme bratia do Betlehema, Povedzte nám pastuškovia, Narodil sa Kristus Pán či Dobrý pastier sa narodil. Ivan Tásler so skupinou IMT Smile nahral v roku 2010 skladbu Najkrajšie Vianoce, Robo Opatovský vydal dokonca dva Vianočné albumy, druhý pred necelým mesiacom. S pesničkou Len tento deň prišiel štvornásobný zlatý slávik Peter Cmorik, dueto s ním nahrala Mirka Partlová.
Niektoré vianočné skladby ostanú zabudnuté, iné sa vďaka dokonalej produkcii stanú veľkým hitom. Toto sú tie, ktoré v našich končinách v posledných rokoch vzbudili najväčšiu pozornosť.
Medzi najpopulárnejšie vianočné piesne na Slovensku patria:
- Tři oříšky - Iveta Bartošová
- Najkrajšie Vianoce - IMT Smile
- Sliby se maj plnit o Vánocích - Janek Ledecký
- Šťastné a veselé Vianoce - Priatelia Vianoc
- Půlnoční - Václav Neckář a Umakart
- Vianočný čas - Emma Drobná
- Šťastné a Veselé - Dominika Mirgová
- Nech už nasneží - Miro Jaroš, Nela Pocisková
- Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka
- Vianoce krásne sú - Mária Čírová
- Vánoce na míru - Ewa Farná
- Vánoční - Kryštof, Karel Gott
Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka je ikonickou piesňou, ktorá je v našich končinách niečo, ako All I Want For Christmas Is You od Mariah Carey v Amerike. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a dnes ju aj vďaka veľmi údernému refrénu poznajú všetky generácie. V hite môžeme počuť aj Mira Žbirku, ktorý si zaspieval spoločne s Mariánom Kochanským. Text reflektuje vianočné očakávania a iróniu spojenú s neustálym kolobehom konzumu, predsviatočného zhonu a fráz, ktoré obklopujú Vianoce.
Okolnosti vzniku skladby Každý deň budú vraj Vianoce Bratislavským novinám objasnil autorov syn - Marek Kochanský, ktorý je známy ako kameraman Markízy, ale založil aj vlastnú hudobnú skupinu Kochanski. „Pesnička vyšla na štvrtej LP platni skupiny LOJZO v roku 1991. Otec k nej zložil hudbu a trochu pri nej, ako sám hovorieval: uletel, takže sa mu celkovo koncepčne nehodila do lojzovského repertoáru a preto začal rozmýšľať o spolupráci s nejakým iným umelcom či kapelou. Takto vznikol napríklad aj hit Že mi je ľúto, pri ktorom sa spojili skupiny LOJZO a ELÁN. Hudbu k pesničke Každý deň budú vraj Vianoce nahrávali muzikanti zo skupiny Fermáta na čele s Ferom Griglákom.“
Skupina Lojzo
„Podľa otcových slov to bol text ktorý písal najdlhšie zo všetkých jeho textov. Dlhšie ako pol roka. Na rozdiel od iných vianočných albumov a skladieb, ktoré sú účelovo tvorené na vianočný trh, tak skladba Každý deň budú vraj Vianoce nevznikala ako vianočná a dokonca v čase krátko po svojom vzniku ani nebola nejako veľmi hrávaná v rádiách a v podstate tak trochu zapadla prachom. Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane. „Ja so svojou skupinou ,,kochanski,, som túto skladbu odohral vlani na spomienkovom koncerte Desať rokov bez Mariána Kochanského, kde ju spieval náš spevák Otto Kollmann priamo s Mekym.
LOJZO vznikol z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. K jednoduchým rytmom, ako je tango, polka, valčík, skupina postupne pridávala aj modernejšie rytmy a formy. Humorné texty, obsahujúce satiru a recesiu, dopĺňala skupina autoštylizáciou v teplákovom „kroji“. Počas celej svojej existencie je LOJZO štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne Že mi je ľúto, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán alebo Každý deň budú vraj Vianoce s Meky Žbirkom.
Úspechy skupiny LOJZO:
- 1983 Za prekvapenie na prehliadke Zaprášenými cestami v Banskej Bystrici (2. miesto) bola pozvánka na Portu.
- 1987 V celoštátnej ankete niekdajšieho Československa, Zlatý slávik, sa skupina umiestnila na 22. mieste, čo predstavuje 6. miesto zo slovenských kapiel.
- 1988 Vydavateľstvo Opus udelil skupine ocenenie Zlatý erb.
- 1989 Film „Hudobné sny“ so skupinou LOJZO v réžií J.
- 1998 V spolupráci s televíziou Markíza sa začína nakrúcať televízny hudobno-slovný seriál „Lojzovanie“. V súťaži popularity Slávik sa skupina umiestnila na 4.
- 1999 O obľúbenosti skupiny LOJZO hovorí aj to, že v anketách Zlatý slávik a Slávik zo slovenských interpretov skončila vždy do 10.
- 2001 Zmienka o kapele sa dostáva do učebnice Hudobnej výchovy pre 9.
- 2012 Návrat strateného syna Mirka Lukáčika opäť do kapely a oživenie dychovými nástrojmi. Turné 30 rokov LOJZA po 30 miestach Čiech a Slovenska vyvrcholilo tradičným Teplákovým bálom a oslavou 30 - tých narodenín kapely. Účinkovanie v populárnej televíznej relácií LEGENDY POPU.
- 2017 Nezadržateľne sme sa prirútili k 35. Výročiu kapely. Nepodarilo sa uskutočniť všetkých 35 koncertov, ako sme plánovali, ale o to bola zábava na Teplákovom bále - oslave narodenín veľkolepejšia.
- 2018 Sme súčasťou GALA programu pri príležitosti výročia Storočnice Československa.
Aj hoci by sa všeličo dalo napísať, vyberám si dilemy, ktoré majú dnes poslanci. Otvorene sa hovorí, že väčšina poslancov koalície sa už nikdy v živote nedostane do parlamentu a toto je ich posledná šanca, ako zarobiť peniaze.
Ak sme sa zmierili s myšlienkou, že v parlamente sedia nezamestnateľní ľudia bez perspektívy, niekde sa stala chyba. Ak je jedna z hlavných premenných, že parlament vytrvá čokoľvek a vypočítavame ročný zárobok poslanca, o ktorý by prišiel, je načase zodpovedať si otázku, koho vlastne krúžkujeme a volíme. Kto sedí v parlamente? A čo tam robí? Ak chcú ľudia hrať loto, bolo by lepšie, keby to nepraktizovali na volebných lístkoch.
A ostáva nám hádam aj taká nudná túžba: vráťme sa k normálnej straníckej politike. Štruktúry, členovia, nejaká normálna vnútrostranícka diskusia. Pomôže to všetkým - občanom, aj politikom.
Ako sa rozprávať?
Cez víkend som dostala na instagrame otázku - ako sa rozprávať so spodinou (antivaxeri, proruskí dezinformátori)? Odpovedala som, že začať treba predovšetkým tým, že ľudí nebudete volať spodina, a na tomto prvom kroku trvám.
Keby sme však odstránili nešťastnú formuláciu, týchto otázok dostávam v tieto dni veľa. Ľudia majú obavy z toho, ako to bude počas sviatkov doma vyzerať, ak s rodinou nemajú spoločné už takmer nič. Mnohí hovoria o vojne na Ukrajine, o LGBTI právach, o očkovaní a covide.
Tento týždeň som odchádzala z pracovného stretnutia so skupinou ľudí. Každý z nás má úplne iné pozadie aj povolanie. Stretávame sa často, no vlastne netuším, či sú veriaci, aký majú názor na interrupcie ani koho volili. Neviem, čo si myslia o Igorovi Matovičovi, neviem, či sú východniari alebo z Bratislavy. Pre našu prácu to nie je podstatné. Ani pre naše spoločné životy. Je možné, že keby sme sa chvíľu rozprávali o nejakých výbušných témach, našli by sme presne to, čo nás rozdeľuje. Ale je to podstatné?
Premýšľala som nad tým, čo poradiť ľuďom. Ako prežiť dva týždne v kuse v dome, kde sa nedá zhodnúť ani na základných faktoch. A mám pre vás jedinú odpoveď - láskavosťou a spoločnými témami. Moji rodičia síce nie sú antivaxeri ani fanúšikovia Putina, ale nemáme na všetko rovnaký názor. Ani s mojimi súrodencami si nemyslíme o niektorých dôležitých témach to isté.
Výskumy hovoria, že väčšinou z ľudí hovorí strach. Sú výskumy, ktoré idú aj ďalej - čím viac klesá HDP v niektorých regiónoch, tým viac sa ľudia prikláňajú k extrémizmu. Ak toto lepšie človek pochopí, ľahšie sa mu bude existovať v jednom dome s kýmkoľvek, kto má iný názor.
A vôbec - musíte sa pri Štedrej večeri rozprávať s rodičmi o Ukrajine? Musí človek riešiť na Vianoce situáciu vo vláde? Spomínajte, varte spolu, choďte na prechádzku a navštívte babku. Venujte sa tomu, čo je nové v meste, ako sa má farár a komu sa narodilo dieťa.
Bart Brandsma je filozof, ktorý sa venuje polarizácii. Jeho teória hovorí o skupinách ľudí v spoločnosti - pusher, joiner, silent, bridger a scapegoat. Každý z nich sa v polarizácii nejako správa a má úlohu. A väčšina z nich núti práve tých, čo sú ticho, aby si vybrali stranu. Depolarizácia spoločnosti tkvie v priblížení sa k stredu - hovorí o empatii, ale najmä o vypočutí.
Brandsma zdôrazňuje, že každý človek bez výnimky má túžbu, aby ho niekto vypočul. A ak sa vám to podarí a začnete ho skutočne počúvať, dokážete rozlúsknuť aj podstatné otázky, ktoré týchto ľudí trápia. Brandsma hovorí, že pre lepšiu diskusiu sa každý z nás musí vzdať konceptu my verzus oni.
Nie každá diskusia má zmysel. Výskumy a skúsenosti facilitátorov hovoria, že ak sa diskusia nevedie správne, môže dopadnúť opačne - ešte odlišnými názormi, ešte polarizovanejšou spoločnosťou.
Veľmi dobre a obsiahlo o tom hovorí Dušan Ondrušek z PDCS. Vo svojej prednáške hovorí o rôznych technikách aj o svojich skúsenostiach - začína príbehom, ako v 90. rokoch medioval stretnutie skínov a anarchistov, ktorí sa nebezpečne bili v Bratislave na Mierovom námestí (dnes Hodžovo).
Keď pôjdete na sviatky domov, premyslite si, či chcete nejakú debatu facilitovať, a či ju dokážete aj vy viesť férovo, neemotívne, a konštruktívne. Často totiž my sami robíme argumentačné fauly pri vysokom tepe.
Ale môžete si premyslieť aj to, či nemôžete s rodinou neriešiť problémové témy. Či je naozaj vo vzťahu s rodičmi najpodstatnejší ich názor na politiku. A či sa nedá stráviť ten čas aj produktívnejšie. Z celého srdca vám želám deeskalované Vianoce a sviatky.
Podcast týždňa: Ako sa rozprávať
Krásne Vianoce prajem! | Zuzana MAchová
Hidden Brain je mimoriadne zaujímavý podcast na rôzne témy. Neposkytne vám priamu odpoveď, ale viacero zaujímavých a rôznych pohľadov na danú problematiku.
Prečo sa niektoré konverzácie končia hádkou a neporozumením? Ako ich viesť lepšie a kvalitnejšie? A ako nechtiac neuraziť alebo nezraniť druhého v debate? Na slovách záleží, vypočujte si Why conversations go wrong, veľa vám to dá.