Katolícky kňaz, to je dnes u niektorých ľudí a v niektorých médiách nadávka, alebo synonymum zneužívania. Na Tretiu adventnú nedeľu (15. decembra) som s veľkou zvedavosťou smeroval do bratislavskej farnosti Vrakuňa. Mala sa tam sláviť svätá omša pri príležitosti 10 rokov od úmrtia jej prvého farára Augustína Dršku.
Nepoznal som ho, ale prijal som pozvanie, lebo - ako som sa dozvedel - bol to kňaz, ktorý vynikal v niečom, čo dnes často musíme namáhavo hľadať - v ľudskom prístupe. Vo vrakunskom kostole som nikdy nebol, a aj keď okolo jazdím na bicykli, nikdy som si ho z cyklistického chodníka nevšimol. Možno preto, že je dosť nenápadný v bežnej zástavbe rodinných domov.
V tú nedeľu sa kostol vyprázdnil po predchádzajúcej bohoslužbe a ďalší veriaci začali prichádzať. Spočiatku pomenej, ale neskôr sa zaplnil do posledného miesta. Atmosféra nebola vôbec formálna, ako je to často pri podobných výročiach. Naopak, niečo z charakteru a prístupu Augustína Dršku k farníkom sa nieslo celou liturgiou. Už ním napísaný vlastný životopis, ktorý som si prečítal v publikácii Odkaz žije v srdci, hovorí o ňom mnohé.
Kostol svätého Antona Paduánskeho vo Vrakuni, kde Augustín Drška pôsobil.
Životopis Augustína Dršku
Citujem: „Od malička som si želal žiť medzi ľuďmi a pre ľudí. Preto som si zvolil povolanie katolíckeho kňaza a som spokojný so svojím životom a účinkovaním. Narodil sa 15. februára 1939 v Kútoch. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave biskupom Ambrózom Lazíkom 23. júna 1963. Ako kaplán pôsobil v Štúrove, Tvrdošovciach, Trnave, v Bratislave vo farnosti svätej Alžbety, v Topoľčanoch.
Ako administrátor pôsobil v Ludaniciach, Malackách, farárom bol v Bratislave-Vrakuni, v Kováľove, Bratislave-Dlhých dieloch a Čároch. V poslednom období svojho života bol výpomocným duchovným v Bratislave vo farnosti Kráľovnej rodiny. Zomrel 29. Citované vety napísal Augustín Drška v júli roku 2000.
Jeho cesta ku kňazstvu ale nebola jednoduchá. Pochádzal z Kútov, a keď v roku 1956 zmaturoval na gymnáziu v Malackách, prihlásil sa do seminára. Z krátkeho životopisu je jasné, akú obeť museli priniesť jeho rodičia, aby mohol ísť študovať za kňaza. „Od malička som žil vo vedomí, že chcem byť kňazom.
Ako dnešný Svätý Otec František povzbudzuje kňazov, aby žili s Božím ľudom, tak Augustín Drška o sebe hovoril, že sa narodil, aby bol medzi ľuďmi a žil pre ľudí. Po kňazskej vysviacke v roku 1963 začal kaplánčiť v Štúrove, potom absolvoval základnú vojenskú službu a po návrate nastúpil do farnosti Tvrdošovce. „Žiaci chodiaci na vyučovanie náboženstva si ho obľúbili pre jeho priateľskú povahu, a tak na vyučovaní náboženstva dosahoval dobré výsledky,“ pokračovala charakteristika jeho osoby a činnosti.
Augustín Drška ale nežil iba pre ľudí, ale aj s Kristom a pre Krista. Podľa správy z Nových Zámkov prehnane prejavoval zbožnosť. Čo to znamenalo v jeho prípade? Jedno osobné svedectvo nám to môže priblížiť. Na svätej omši vo Vrakuni ho vyrozprával jeho súpútnik Ivan Konečný. Ten sa ho raz pýtal, prečo sa tak dlho pripravuje na sviatosť zmierenia. Odpoveď Augustína Dršku bola: „Jedna spoveď bude posledná.
Augustín Drška - faksimile dobového dokumentu.
Pôsobenie a odkaz
O tom, že žil s ľuďmi a pre ľudí, svedčia mnohé svedectvá veriacich z farností, v ktorých pôsobil. A vystriedal ich dosť. Od Trnavy cez Malacky až po Bratislavu. Ako správca farnosti najdlhšie pôsobil v Ludaniciach, od roku 1974 do roku 1989, teda 15 rokov. „Tých 15 rokov nebolo zbytočných a spomínam len v dobrom,“ uviedol pri príležitosti 750.
Veľmi silnú pečať zanechal Augustín Drška vo farnosti Bratislava-Vrakuňa, kde pôsobil osem rokov, od 1991 do 1999. Nie však takú, ktorá by vyzdvihovala jeho osobu, čo by spôsobilo, že po odchode by sa to rozpadlo. Ako mi porozprával súčasný správca farnosti Bratislava-Vrakuňa Marek Krošlák, „on nenaviazal ľudí na seba, ale ich viedol ku Kristovi. Bolo to výnimočné a možno je to odkaz aj pre nás kňazov“.
Publikácia Odkaz žije v srdci je plná dojímavých osobných svedectiev a spomienok na Augustína Dršku. Je ťažké si medzi nimi vybrať. V mojom živote som sa nikdy toľko nenasmial ako pri stretnutiach s otcom Augustínom. Jeho fara nemala úradné hodiny. Bola stále otvorená. Augustín nemal veľa osobného času. Obetoval ho totiž ľuďom, dušiam prahnúcim po Bohu“.
Mária Letková z Vrakune vyzdvihla vo svojom svedectve evanjelizačnú činnosť Augustína Dršku. Ovplyvnil život jej rodiny a pokrstil jej 46-ročného manžela. „Pán dekan Drška mal dar pritiahnuť do kostola mnohých mužov a dokázal, že aj môj manžel začal chodiť na sväté omše.
Osobnosť Augustína Dršku oslovila aj Júliusa Satinského, ktorého postreh vyšiel v časopise Domino efekt v roku 1993. „Môj dobrý brat krstil vnuka. Nielenže bol zapálený pre svoju vec, ale mal skvelý dar humoru. ,Moderoval’ hromadný obrad (teraz sú krsty znovu v móde) tak vtipne a s chuťou, že v tom kostolíku na pokraji mesta zavládla doslova rodinná - izbová - atmosféra. Na jarné slnko sme vyšli všetci dravo zapálení. Keby boli medzi nami moslimovia - konvertujú bez mihnutia oka.