Fínska a grécka mytológia sú bohaté na príbehy o bohoch, hrdinoch a mýtických stvoreniach. Tento článok sa zameriava na fínskych bohov a sviatky, ako aj na grécku mytológiu spojenú s ostrovom Kréta.
Fínski bohovia
Fínska mytológia je plná rôznych božstiev a bytostí, ktoré ovplyvňovali životy ľudí. Medzi najvýznamnejších patria:
- Ukko: Najvyšší boh, vládca nebies a zodpovedný za počasie. Niekedy je označovaný ako boh Hromovládca.
- Ahti (Ahto): Boh mora a patrón rybárstva. Spolu s manželkou Vellamo vládne vo svojej vodnej ríši Ahtola.
- Tuoni (Mana): Boh podsvetia a vládca ríše mŕtvych Tuonely.
- Tapio: Boh lesa, ktorý vládne vo svojej lesnej ríši Tapiole. Za manželku má Mielikki.
- Rauni: Manželka Ukkova, bohyňa plodnosti, sily, hojnosti a sexuality.
Medzi ďalšie významné postavy patria Imatar (Luonnotar), stvoriteľka a panna vzduchu, Ekko - boh polí a plodín, Sampsa - boh osiva a sadby, Suonetar - bohyňa a ochrankyňa ciev a žíl, Tellervo - pomocníčka Tapia a Mielikki, a Vammatar - bohyňa utrpenia.
V mytológii sa vyskytujú aj škriatkovia (Haltia), zlí duchovia (Hiisi) a démoni ako Lempo, Aijo, Paha a Piru.
Fínske sviatky
Fínske sviatky sú hlboko zakorenené v tradíciách a zvykoch, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.
Juhannus
Juhannus je najväčší fínsky sviatok, ktorý sa oslavuje každý rok medzi 20. až 26. júnom, počas najsvetlejšieho obdobia v roku. Ohlasuje príchod "skutočného" leta a je spojený s kúzlami a poverami.
Počas Juhannusa sa zapaľujú obrovské vatry ("kokko") blízko pri vode, spievajú sa tradičné piesne, grilujú klobásky a popíja sa. Tento večer tradične končí predvianočný zhon.
Fínsky pohanský letný slnovrat – história a tradície
Račia sezóna
Račia sezóna začína 21. júla a končí na konci októbra. Je to čas, kedy Fíni oslavujú posledné letné dni s priateľmi a rodinou. Račie oslavy sú spojené s konzumáciou rakov, ktoré sú považované za mimoriadnu špecialitu a pochúťku. K račiam sa podáva chlieb, maslo a pivo alebo biele víno.
Tradícia račích osláv siaha až do Aristotelových záznamov. V kláštoroch chovali vlastné raky a ryby. Z Paríža sa táto tradícia rozšírila do iných európskych veľkomiest, medzi inými aj do Petrohradu.
Vianoce
Vianoce vo Fínsku sú obdobím pokoja, tepla a rodinnej pohody. Štedrovečerné jedlo a rozdávanie vianočných darčekov sú očakávané hlavne deťmi. Vysiela sa v rozhlase i televízii odpočítavanie, koľko dní ešte zostáva kým dorazí Joulupukki (Santa Claus).
Fíni milujú Vianočné koledy a trávia čas so starými rodičmi. Na Štedrý deň Joulupukki zaklope na dvere a pýta sa, či boli deti dobré. Prvý deň Vianoc sa často zabúda na význam Vianoc a Santa Claus sa stal vrcholom osláv. Druhý deň sa oslavuje na pamiatku prvého kresťanského mučeníka, svätého Štefana.
Počas Vianoc sa koná mnoho charitatívnych zbierok, kde sa zbiera šatstvo, jedlo a hračky pre chudobnejších.
Mytologické miesta Kréty
Kréta je ostrov opradený mýtmi a legendami, považovaný za kolísku európskej civilizácie. Ponorme sa do fascinujúceho sveta gréckej mytológie a preskúmajme miesta, ktoré sú s ňou neodmysliteľne spojené.
Zeus a Kréta
Zeus, kráľ bohov, vládca Olympu a boh hromu, je s Krétou spojený viac než úzko. Podľa gréckej mytológie sa tu narodil. Rheia, Kronova manželka, chcela zachrániť aspoň jedno dieťa, a preto sa rozhodla porodiť Dia na odľahlom ostrove Kréta.
Diktijská jaskyňa, známa aj ako Diova jaskyňa, je hlavnou atrakciou náhornej planiny Lasithi. Slúžila ako svätyňa od stredomínojského obdobia až do 1. storočia nášho letopočtu. Podľa iných zdrojov sa Zeus narodil v jaskyni Ideon Andron v pohorí Psiloritis.
Zeus a Európa
Zeus sa zamiloval do kráľovskej dcéry Európy a premenil sa na pekného bieleho býčka, aby ju oklamal. Uniesol ju na Krétu, na pláž Matala, kde sa opäť premenil na boha. Pláž v Matale je miestom, kde Zeus v podobe býka vystúpil s Európou na chrbte z mora na krétsku pevninu.
Minos a Minotaurus
Kráľ Minos, syn Európy a Dia, si od boha Poseidóna vyprosil býka. Keďže ho neobetoval, Poseidon spôsobil, že sa Minosova manželka Pasifae zamilovala do býka. S pomocou Daidala sa Pasifae s býkom spojila a porodila Minotaura, tvora s ľudským telom a býčou hlavou.
Minos nariadil Daidalovi vybudovať labyrint, v ktorom Minotaura uväznil. Každých deväť rokov mali Atény posielať na Krétu sedem mládencov a sedem panien, ktorí mali poslúžiť ako potrava pre Minotaura. Až kým sa neobjavil hrdina Tézeus, ktorý sa rozhodol s touto hrôzou skoncovať.
Knossos
Návšteva mínojských palácov patrí medzi vrcholné zážitky pobytu na Kréte. Najväčším a najznámejším je Knosský palác, ktorý odkryl britský archeológ Sir Arthur Evans. Postavili ho okolo roku 2000 pred n. l. a bol dvakrát zničený prírodnými katastrofami.
Fascinujúce na tomto mieste sú aj 3500 rokov stará kanalizácia, vodovod či absencia hradieb. K palácu Knossos sa ľahko dostanete autom, leží vlastne na predmestí Heraklionu.
Daidalos a Ikaros
V čase, kedy Tézeus zabil Minotaura, sa o útek pokúsil aj staviteľ Labyrintu Daidalos so svojím synom Ikarom. Daidalos vyrobil dva páry krídel z vosku a vtáčích pier. Ikaros, omámený slasťou letu, stúpal stále vyššie a vyššie, až sa mu krídla rozpadli a on sa zrútil do mora.
Nešťastný Daidalos našiel mŕtve Ikarovo telo vyplavené na brehu ostrova, ktorý po ňom pomenoval (Ikaria). Minos sa nechcel zmieriť s útekom svojho prominentného väzňa a po čase sa mu ho podarilo na Sicílii vypátrať, kde ho zabila vriaca voda počas kúpeľa.
Príbehom Daidalosa a Ikarosa zakončíme našu prehliadku po mýtických miestach Kréty.