Štrbská katolícka farnosť patrí medzi najstaršie v spišskej diecéze, s históriou siahajúcou až do roku 1222. V starých schematizmoch je označovaná ako Antiqua parochia - starobylá farnosť. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie tohto významného sakrálneho miesta a jeho vplyvu na okolité farnosti.
Kostol sv. Ondreja v Štrbe
Kostol sv. Ondreja v Štrbe
Najstaršie zmienky a vznik kostola
Súpis pamiatok na Slovensku uvádza, že kostol svätého Ondreja v Štrbe bol postavený už v roku 1222. Profesor Uličný takúto možnosť vylúčil, ale súčasne pripustil, že mohol byť postavený v 70.-80. rokoch 13. storočia. Z iniciatívy Bohumíra a jeho synov postavili v Štrbe kostol, ktorého výstavbu povolil spišský prepošt Mutimír (1264-1284). Vznik prvého štrbského kostola teda spadá do 70.- 80. rokov 13. stor. Najstaršia správa o jestvujúcom kostole sv.
Niektoré zmienky vedú do prvej tretiny 13. storočia, čiže takmer 60 rokov pred rok 1280, oficiálne považovaný za rok založenia obce Štrba. Vynára sa otázka, do akej miery si môžeme byť istí týmto starším vročením. Najstaršie pramene ktoré ho uvádzajú (a o ktoré sa zrejme opierajú novšie pramene), sú zápisnice z kanonických vizitácií odvolávajúce sa na zápisnice predchádzajúce. Tieto boli povinné až po Tridentskom koncile (po roku 1560). V Štrbe sa odvolávajú na nápis na stene veže, na záznamy roztrúsené v starých matrikách a na poznámky na oltároch. Tiež na ústnu tradíciu. Nie sú to údaje, ktoré by sa nedali spochybniť, ale presnejšie nemáme. Treba však vziať do úvahy aj fakt, že počiatky mnohých vizitovaných kostolov komisie ani neskúmali a nepodchycovali pre nedostatok archívneho materiálu a nejasnosti v tradícii.
Architektonické a umelecké prvky kostola
Hlavný oltár sv. Ondreja apoštola pochádza z 18. storočia. V strede stĺpovej architektúry je umiestnený obraz sv. Ondreja, po stranách sú plastiky sv. Júda a Šimona. V nadstavci sa nachádza obraz sv. Anny, po stranách plastiky sv. Petra a Pavla. Bočný oltár sv. Jozefa je barokový z polovice 18. storočia - drevorezba. V strede je plastika sv. Jozefa, v strede nadstavca obraz sv. Anny, po stranách plastiky sv. Petra a Pavla. Bočný oltár sv. Jána Nepomuckého je taktiež barokový z polovice 18. storočia, s reliéfnou scénou v nike stĺpovej architektúry.
Rokoková kazateľnica pochádza z 2. polovice 18. storočia. Na okrúhlom rečništi členenom volútami sa nachádzajú postavy štyroch evanjelistov.
História a zmienky o farnosti:
- 1222: Podľa vizitácie údajne spoločná farnosť Važca a Štrby so zachovávaním slovienskej liturgie až do 15. storočia.
- 1264-1284: Z iniciatívy Bohumíra a jeho synov postavili v Štrbe kostol, ktorého výstavbu povolil spišský prepošt Mutimír.
- 1731: Kanonická vizitácia uvádza, že kostol bol vysvätený.
Interiér kostola v Štrbe
Vývoj farnosti a jej vplyv na Vysoké Tatry
Farnosť Vysoké Tatry bola založená 1. júla 1943, čo ju v porovnaní s inými farnosťami robí pomerne mladou. Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Ďalej v paragrafe 3. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie. Tam sa rozvíja duchovný život, konajú sa cirkevné a liturgické zhromaždenia a účasťou na týchto sláveniach sa veriaci zveľaďujú v dare božej milosti.
Menšie spoločenstvá žijúce na nejakom území netvoria farnosť, ale tzv. filiálku čiže dcérsku spoločnosť patriacu ku tej ktorej farnosti. Tak tomu bolo aj vo Vysokých Tatrách. Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom.
Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského, alebo dedinského prostredia. Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí prichádzajúcich do Vysokých Tatier sú rekreanti a turisti, ktorí hľadajú v krásach tatranskej prírody odpočinok. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do Tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci, alebo hotelieri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení. Táto skutočnosť si vyžaduje špecifický prístup v aj dušpastierskej práci.
Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel.
Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku. V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970.
Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.
Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou. Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons.
Farnosť Važec
Važec pred rokom 1949 nebol samostatnou farnosťou, ale filiálkou farnosti Štrba. Omše bývali väčšinou len každú druhú nedeľu, a slúžievali ich kňazi pôsobiaci v Štrbe. V nedeľu, keď omša nebola, schádzali sa veriaci v kostole, kde spevom, modlitbami a čítaním Božieho slova oslavovali Pána. V niektoré sviatky svätú omšu chodili vysluhovať aj rehoľníci z okolia.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti Važec po osamostatnení:
| Obdobie | Kňaz |
|---|---|
| 1. júl 1949 - 16. máj 1985 | vdp. Ján Ďurka Silan zo Sily (kvôli zdravotným problémom mu v rokoch 1978-85 vypomáhal pán farár z Východnej vdp. Ján Kováč) |
| 1. júl 1985 - máj 1987 | vdp. Peter Paluga z Dolného Kubína |
| 1. október 1987 - 31. január 1990 | páter Andrej Osvald SJ z Lackovej |
| 1. február 1990 - 30. jún 1998 | Mgr. Jozef Dzurek z Trstenej |
| 1. júl 1998 - 30. jún 2001 | Mgr. Martin Jurči z Tvrdošína |
| 1. júl 2001 - 30. jún 2007 | Mgr. Ing. Andrej Legutký zo Svitu |
| 1. júl 2007 - 30. jún 2012 | ThDr. Vladimír Dzurenda PhD. zo Spišskej Novej Vsi |
| 1. júl 2012 - 09. júl 2013 | Mgr. Marek Uličný z Levoče |
| 10. júl 2013 - 3. júl 2023 | Mgr. Cyril Hamrák z Markušoviec |
| 4. júl 2023 - súčasnosť | Mgr. , Ing. Štefan Bocko, PhD |
Za koordinátora stavby kostola sv. Petra a Pavla v Novom Smokovci možno nesporne považovať vtedajšieho správcu tatranskej katolíckej farnosti Štefana Mordela. V roku 1990 sa zrazu otvoril priestor, aby sa tento zámer mohol realizovať.
Farnosť Vysoké Tatry - od filiálky k samostatnej farnosti
Farnosť Vysoké Tatry bola založená 1. júla 1943. V porovnaní s inými farnosťami je pomerne mladá. Podľa kánonu 515 §1 farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Farnosť je teda trvalé spoločenstvo veriacich, ktoré má riadnu duchovnú správu a pastoračné vedenie. Toto spoločenstvo sa rozvíja, rastie a v istom zmysle sa stáva tou základnou bunkou cirkevnej organizácie.
Do 1. júla 1943 patrilo napr. Štrbské Pleso k farnosti Štrba, Tatranská Polianka k Batizovciam, Starý Smokovec k Mlynici, Dolný Smokovec k Veľkému Slavkovu, Tatranská Lomnica k Veľkej Lomnici. Od 1. júla 1943 sa všetky tatranské lokality od Podbanského až po Tatranskú Kotlinu stávajú novým organizačným cirkevným celkom.
Farnosť zriadil vtedajší biskup Mons. Ján Vojtaššák. Zloženie obyvateľstva je podstatne odlišné od bežne mestského, alebo dedinského prostredia. Podstatnou črtou je práve skutočnosť, že veľká časť ľudí prichádzajúcich do Vysokých Tatier sú rekreanti a turisti, ktorí hľadajú v krásach tatranskej prírody odpočinok. Ďalšia početná skupina sú pacienti, ktorí prichádzajú do Tatier hľadať a utužovať svoje zdravie. Napokon sú tu domáci obyvatelia rôznych profesií, či už sú to lekári a zdravotníci, alebo hotelieri, kuchári a čašníci, ktorí zabezpečujú chod a údržbu liečebných a rekreačných zariadení.
Vývoj a rekonštrukcie kostolov vo farnosti Vysoké Tatry
Pri svojom vzniku dostala do vienka štyri malé kostolíky a jednu kaplnku. Malé kostolíky nestačili svojou kapacitou poňať ten počet ľudí, ktorý prichádzal na bohoslužby. Preto bolo potrebné kostoly prestavať a zväčšiť. Niektoré kostoly ako napr. v Starom Smokovci a v Dolnom Smokovci nebolo možné zväčšiť, pretože tvoria konštrukčne jednoliaty prvok ku ktorému sa už nič nedá pristavať. Okrem toho kostol v Starom Smokovci bol bez veže, pretože veža počas víchrice v roku 1929 sa zrútila. Táto veža bola znovu postavená v roku 1958. Stalo sa predovšetkým zásluhou vtedajšieho správcu farnosti vdp. Jána Slávika.
V roku 1970 z príležitosti Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach (FIS) sa prestavbou zväčšil kostol na Štrbskom Plese a v Tatranskej Lomnici. Pričinil sa o to vtedajší správca farnosti vdp. Gejza Findura. Po ňom nastúpil vdp. Jozef Pataky, ktorý sa usiloval tieto kostoly zveľadiť predovšetkým vnútorným zariadením. Začiatkom roka 1978 nastúpil na jeho miesto vdp. Štefan Mordel.
Napriek týmto ťažkostiam sa podarilo uskutočniť v roku 1983 generálnu opravu kostola na Štrbskom Plese, kde sa pristavila sakristia a urobila s úplne nová strecha vrátane nových omietok vnútri aj vonku. V roku 1985 prebiehala oprava kostola v Tatranskej Lomnici, pričom sa mali dokončiť práce, ktoré sa začali prestavbou v roku 1970.
Pri príchode vdp. Štefana Mordela nebol ani v jednom kostole organ. Organ je veľmi potrebný pri bohoslužbách, pretože dotvára slávnostnú atmosféru a napomáha liturgickému spevu, preto si pán farár dal ako prvoradú úlohu postaviť nový organ Starom Smokovci. Zámer sa podarilo zrealizovať a v roku 1981 mohli veriaci v tomto kostole po prvýkrát počuť hlas nového organa. O rok neskôr sa podarilo postaviť ďalší organ v Tatranskej Lomnici a napokon v roku 1984 aj na Štrbskom Plese.
Medzitým sa v roku 1979 opravoval kostol v Starom Smokovci. Bol vymaľovaný zvnútra aj zvonka a ošetrená celá strecha aj s vežou. Napokon prišiel november 1989 a s ním aj spoločenské premeny. Pre cirkev sa tu otvorila nová možnosť a dalo sa uvažovať o realizácií plánu biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý už v roku 1946 chcel dať postaviť v Starom Smokovci nový farský kostol. Na jar v roku 1990 sa začalo vybavovať stavebné povolenie, ale podarilo sa ho dostať až v júni roku 1997. Stavebné práce začali 12. júla 1997 a trvali presne päť rokov. Slávnostnú posviacku kostola vykonal kardinál Jozef Tomko v sobotu 13. júla 2002 za účasti diecézneho biskupa Mons.
Vysoké Tatry v roku 1970
Kostol v Novom Smokovci
Važec a jeho kostol Klaňania sa troch kráľov
Rímskokatolícky kostol Klaňania sa troch kráľov vo Važci, ktorý je kultúrnou pamiatkou, bol pôvodne postavený koncom 13. storočia ako gotický a zasvätený bol sv. Antonovi Pustovníkovi. V roku 1738 bol barokovo upravený a v roku 1910 bol prestavaný úplne.
Z pôvodne jednoloďovej gotickej stavby s rovným zakončením presbytéria sa zachovalo obvodové murivo, lomené okno na východnej strane presbytéria, ktoré je v súčasnosti čiastočne zamurované a časť pôvodného krovu. Gotický portál vedie z lode do pristavenej sakristie - súčasnej spovednice a pochádza údajne z bývalého šoldovského kostola. Preniesli ho v roku 1738.
Presbytérium je zaklenuté krížovou hrebienkovou klenbou a loď korýtkovou klenbou. Hlavná loď má plochý strop, ozdobený maľbou sv. Antona Pustovníka od Jozefa Osvalda. Hladká fasáda kostola má na južnej strane polkruhovo zakončené barokové okná. Veža je členená lizénovým rámom, ktorý má pri streche zuborez.
Hlavný oltár troch kráľov - súčasné patrocínium chrámu a farnosti je neskorobarokový z poslednej tretiny 18. storočia, polychrómovaná drevorezba. Na vrchole oltára je malý baldachýn s obrazom Boha Otca. Roku 1925 ho prerezal a premaľoval maliar Ján Hála.
Dva bočné oltáre Panny Márie a sv. Jozefa s bohatými akantovými rozvilinami a esovitými stuhami sú polychrómované drevorezby z polovice 18. storočia. Kazateľnica s postavami evanjelistov na parapete a krstiteľnica s karyatídnou postavou kľačiaceho anjela sú rokokové polychrómované drevorezby z druhej polovice 18. storočia.
Empora je baroková polychrómovaná drevorezba z polovice 18. storočia. Skriňa v sakristii je neskorobaroková stolárska práca z roku 1740. Zvon je liaty, neskorogotický z 15. storočia.
Súčasný interiér kostola - menza, ambóna, sedes a stoličky pre miništrantov - je dielom Ing. Arch. Martina Bišťana z Ružomberka.