Jozef kardinál Tomko (* 11. marec 1924, Udavské) je slovenský rímskokatolícky arcibiskup, kardinál, náboženský spisovateľ a emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov a emeritný predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
Kardinál Jozef Tomko
Štúdium a kňazská vysviacka
Jozef Tomko navštevoval základnú školu vo svojej rodnej obci v Udavskom pri Humennom. Na gymnázium v Michalovciach nastúpil v roku 1935 a štúdia na ňom ukončil v roku 1943. V školskom roku 1943 - 1944 vstúpil do seminára a začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.
Na jeseň roku 1945 ho košický biskup Jozef Čársky poslal na štúdiá do Ríma. V Pápežskom kolégiu sv. Jána Nepomuckého dostal ďalšiu kňazskú formáciu a študoval na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Za kňaza bol vysvätený 12. marca 1949 v Ríme, a to vicegerentom Ríma, kardinálom Luigim Tragliom.
Pôsobenie po vysviacke
Po vysvätení za kňaza sa nemohol kvôli nástupu komunistického režimu vrátiť na Slovensko. Táto možnosť sa mu naskytla až v roku 1968, ale v čase tzv. Pražskej jari sa opäť situácia zmenila.
V rokoch 1950 - 1965 pôsobil ako vicerektor a ekonóm Pápežského kolégia sv. Jána Nepomuckého v Ríme a venoval sa štúdiu odborných teologických disciplín na Pápežskej lateránskej a Pápežskej gregoriánskej univerzite. Roku 1951 obhájil dizertačnú prácu De inhabitatione Spiritus Sancti secundum B. Petrum de Tarantasia (O inhabitácii Ducha Svätého podľa blahoslaveného Petra Tarantasia) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát teológie. Roku 1956 obhájil dizertačnú prácu Il rapporto di lavoro in Cecoslovacchia negli anni 1945 - 1954 (Pracovné vzťahy v Československu v rokoch 1945 - 1954) na Pápežskej gregoriánskej univerzite a dosiahol doktorát zo sociológie. Roku 1961 obhájil dizertačnú prácu Die Errichtung der Diözesen Zips, Neusohl und Rosenau (1776) und das königliche Patronatsrecht in Ungarn (Zriadenie biskupstiev Spiš, Banská Bystrica a Rožňava a kráľovské patronátne právo v Uhorsku) na Pápežskej lateránskej univerzite a dosiahol doktorát práv.
V školskom roku 1955 - 1956 prednášal na medzinárodnej univerzite sociálnych štúdií Pro Deo v Ríme. Roku 1958 mu pápež Ján XXIII. udelil titul pápežského komorníka. Na Vianoce 1959 bol signatárom iniciatívy za vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ustanovizne na výchovu kňazského dorastu, zároveň i strediska náboženského a kultúrneho života Slovákov v zahraničí.
Keď sa v roku 1961 uvoľnilo miesto v kuriálnom úrade Kongregácie pre náuku viery, výberová komisia ho uznala za najvhodnejšieho kandidáta na túto funkciu. Tak vstúpil do arény riadenia duchovných a administratívnych záležitostí Katolíckej cirkvi. Počas Druhého vatikánskeho koncilu (1962 - 1965) pracoval ako odborný poradca pre vieroučné otázky.
Pôsobenie v Kongregácii pre náuku viery
Roku 1966 sa stal vedúcim Doktrinálneho oddelenia Kongregácie pre náuku viery, v októbri 1967 sekretárom prvej Synody biskupov o miešaných manželstvách v Ríme. V rokoch 1968 - 1970 pôsobil ako sekretár Kardinálskej komisie pre miešané manželstvá a stal sa členom Pápežskej komisie pre rodinu. Zastupoval Katolícku cirkev na ekumenických stretnutiach o teológii manželstva a o miešaných manželstvách v Ríme (1970), Štrasburgu (1971), Madride (1972), Bazileji, (1973) a inde. V novembri 1972 bol členom úradnej delegácie Svätej stolice pri návšteve Svetovej rady cirkví a Luteránskej svetovej federácie v Ženeve.
Pápež Pavol VI. ho 17. júna 1970 vymenoval za pápežského preláta a 21. júna 1979 za titulárneho arcibiskupa a generálneho tajomníka Synody biskupov. Stal sa jedným z pracovníkov vyššej cirkevnej hierarchie. Biskupskú vysviacku prijal 15. septembra 1979 v Ríme, v Sixtínskej kaplnke. Obrad vysviacky vykonal sám pápež ako priateľské gesto voči novému biskupovi aj ako prejav úcty a obdivu k trpiacej Cirkvi na Slovensku. Za svoj biskupský znak si s pomocou spolubratov vyvolil zemeguľu, v jej srdci je zasadený dvojramenný cyrilometodský kríž na troch vŕškoch a nad ním sú tri ľalie. Pod erbom je jeho motto, inšpirované sv. Pavlom: „Ut Ecclesia aedificetur“, čiže „Aby sa Cirkev vzmáhala“.
18. októbra 1979 sa stal členom Pápežskej komisie na interpretáciu dekrétov Druhého vatikánskeho koncilu. Ako generálny tajomník celosvetovej Synody biskupov sa musel zaoberať množstvom rôznorodých problémov Katolíckej cirkvi, ktorá v pokoncilovom období prekonávala mnohé krízy. Niektorí biskupi a biskupské konferencie (napríklad v Holandsku) si koncilové uznesenia vykladali liberálne a ich reformné novoty sa dostávali do rozporu s tradičným učením Cirkvi.
Dňa 24. apríla 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za proprefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov a na generálnej audiencii súčasne oznámil, že na Turíce vymenuje 28 nových kardinálov a medzi nimi aj arcibiskupa Jozefa Tomka. Tak sa na turíčnom konzistóriu stal členom kardinálskeho zboru, prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov a kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Záverečná časť konzistória, odovzdávanie „kardinálskych klobúkov“ novým kardinálom, sa konala po prvý raz v dejinách na Svätopeterskom námestí. Viaceré časopisy vtedy poukazovali na to, že je to po prvý raz v dejinách, čo Slovák stojí na čele jednej z rímskych kongregácií.
Neúradoval iba v kanceláriách, ale oboznamoval sa situáciami rovno na mieste, čo znamenalo časté cesty. Po zrieknutí sa úradu prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov (na tomto poste zotrval z vôle pápeža Jána Pavla II. do 9. apríla 2001) prevzal dve funkcie v Rímskej kúrii.
Pápež ho povolal do sedemčlennej komisie kardinálov pôsobiacej vo Vatikáne a súčasne sa stal členom dozornej rady Vatikánskej banky IOR. V oboch prípadoch nahradil talianskeho kardinála Carla Furna, ktorý sa po dosiahnutí osemdesiatich rokov vzdal svojich funkcií. Od 23. októbra 2001 do 1. októbra 2007 zastával funkciu predsedu Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy.
V niekoľkých prípadoch plnil funkciu pápežského legáta. Tak predsedal aj 48. medzinárodnému eucharistickému kongresu v Guadalajare (Mexiko) v októbri roku 2004. V tej istej funkcii predsedal 3. slovenskému eucharistickému kongresu v Bratislave - Petržalke v septembri roku 2005. Benedikt XVI. menoval kardinála Jozefa Tomka za svojho legáta na Prvý Univerzitný medzinárodný eucharistický kongres, ktorý sa uskutočnil od 9. do 13. novembra 2011 v Ríme.
Vystúpil na zasadnutí pléna Slovenskej národnej rady 21. apríla 1991. Slovenská verejnosť mala po prvý raz možnosť vidieť slovenského kardinála. Za prínos v rozvoji kultúry, vzdelania a humanity na Slovensku mu 11. decembra 2001 čestný doktorát udelila Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Pri príležitosti jeho životného jubilea (80 rokov) mu Trnavská univerzita v Trnave udelila čestný doktorát.
Vyznamenania
- Grande-Croix de l'Ordre de la Couronne de Chêne (Luxembourg, 1988)
- Rad Bieleho dvojkríža I. triedy Slovenskej republiky (Bratislava, 1995)
- Grand Cruz de la Orden del Libertador San Martín, Argentína (Buenos Aires, 1999)
V roku 2002 mu prezident SR Rudolf Schuster udelil najvyššie štátne vyznamenanie - Rad Bieleho dvojkríža I. triedy.
Spolusvätitelia
- Eduardo Martínez Somalo
- Andrew Gregory Grutka
Svätitelia
- Hippolytus Anthony Kunnunkal, O.F.M. Cap.
- Christophe Munzihirwa Mwene Ngabo, S.J.
- Joseph Victor Adamec
- František Tondra
- Ján Hirka
- Alojz Tkáč
- Eduard Kojnok
- Rudolf Baláž
- Bernard Bober
- Lorenzo Ceresoli, M.C.C.I.
- Joseph Shipandeni Shikongo, O.M.I.
- Paolo Mietto, C.S.I.
- Charles Asa Schleck, C.S.C.
- Daniel Acharuparambil, O.C.D.
- Dominique Bonnet, C.S.Sp.
- Joseph O.
- Jozef Zlatňanský
- Marcello Zago, O.M.I.
- Maurice Anthony Crowley, S.P.S.
- Zef Gashi, S.D.B.
- Francisco Javier Múnera Correa, I.M.C.
- Anthony Ireri Mukobo, I.M.C.
- Patrick Joseph Harrington, S.M.A.
- Francis Baldacchino, O.F.M. Cap.
- Virgilio Pante, I.M.C.
- Peter Rusnák
- Róbert Bezák, C.SS.R.
- Franco Illia
- Rrok Kola Mirdita
- Robert Ashta, O.F.M.
- Zef Simoni
- Stanislav Stolárik
- Viliam Judák
- Jozef Haľko
- Marek Forgáč
- Stanislav Zvolenský
ŠTÚDIO ŠPECIÁL A PRIAMY PRENOS POHREBNEJ SVÄTEJ OMŠE ZA ZOSNULÉHO KARDINÁLA JOZEFA TOMKA - 16.8.2022
Erb kardinála Jozefa Tomka