Martin Zaťko: Evanjelický farár a jeho pôsobenie v Hranovnici

Tento článok sa zameriava na históriu cirkevného zboru v Hranovnici a na pôsobenie farárov v obci, vrátane súčasného farára Martina Zaťka. Cirkevný zbor v Hranovnici prešiel zložitým vývojom, od svojho vzniku v 16. storočí až po súčasnosť.

Evanjelický a.v.:

• Ján Mlynár, zborový dozorca
• ThDr. Martin Zaťko, zborový farár

Dcérocirkev má týchto volených presbyterov:

• Miloslav Fedor, presbyter - presbyter, kurátor
• Iveta Pavličková, presbyterka
• Viera Bobovská, presbyterka
• Rudolf Liptaj, presbyter
• Ľubomír Slavkovský, presbyter
• Tomáš Prachniar ml, presbyter
• Dušan Slavkovský, presbyter

• Kantor cirkevného zboru: MUDr. Ján Zachar
• Kostolník cirkevného zboru: Ľubomír Slavkovský

História cirkevného zboru v Hranovnici

Vznik samostatného cirkevného zboru s vlastným chrámom, kňazmi a učiteľmi, ktorý bol aj sídlom seniorov, nie je presne známy. Prvý časový úsek, ktorý sa viaže k tomuto cirkevnému zboru, je rok 1545. Vtedy sa Hranovničania pokladali za Nemcov a vyznávali luteránsku vieru.

V roku 1587 bol okres hornohornádsky nehlásený za luteránsky. Cirkevný zbor mal vlastný chrám, školu, majetok i kňaza. Avšak, v roku 1674 bol chrám vrátený katolíkom, hoci v obci bolo viac evanjelikov ako katolíkov.

Ďalší dôležitý medzník nastal v roku 1747. V tom čase zbor nemal ani chrám, ani školu, ani kňaza. Jezuiti násilne vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili. V dôsledku toho sa 120 občanov Hranovnice vrátilo na katolícku vieru.

Cisár Jozef II. vydal v roku 1781 tolerančný patent, ktorý umožnil protestantom vykonávať súkromné služby Božie a postaviť modlitebnicu a školu na miestach, kde žilo aspoň sto duší. V Hranovnici to využili niektoré rodiny, ktoré sa cítili Nemcami a odpadli od katolíckej viery. V roku 1798 bolo takýchto osôb 62. Navštevovali miestnu katolícku školu, ale na služby Božie chodili do Batizoviec, ktoré patrili ako fília cirkevného zboru.

Tento stav trval do roku 1835 (1843 ?), keď bola vo Švábovciach zriadená samosprávna evanjelická fara. Hranovnica bola pridelená k tejto fare.

Evanjelickí veriaci v Hranovnici začali opätovne prejavovať túžbu po vlastnom chráme. V tom čase mala hranovnická fília len 110 duší. Seniorálne presbyterstvo pochválilo horlivosť evanjelikov v Hranovnici a prisľúbilo morálnu i hmotnú podporu pri výstavbe chrámu.

Keď cirkevný zbor požiadal obecné predstavenstvo o povolenie stavby a vymeranie pozemku, obecné predstavenstvo stavbu povolilo, ale miesto určilo von z dediny, povedľa cigánov, čo sa evanjelikov nemilo dotklo. Horlivý cirkevník Ondrej Kukla a jeho manželka Mária, rod. Slavkovská, darovali cirkvi celý svoj majetok - dom s bočnými budovami, dve záhrady a 12 jutár zeme. Evanjelici si postavili chrám v jednej z darovaných záhrad.

Dňa 2. júla 1855 dostala Hranovnica od stoličnej vrchnosti kladnú odpoveď na výstavbu chrámu. Kvôli cholere, ktorá postihla aj Hranovnicu, bol základný kameň položený až na jar 2. apríla 1856. V tom istom roku bol chrám vymurovaný, pokrytý a zaobstaralo sa vnútorné zariadenie, vrátane organa, ktorý bol zakúpený zo Šváboviec za 90 forintov. Na zariaďovaní chrámu sa podieľali viaceré cirkevné zbory a senioráty. Dobšiná darovala oltár, Švábovce drevo, mládež spišsko-sobotská kríž na oltár a kežmarská mládež svietniky na oltár. Chrám bol posvätený a odovzdaný do užívania v 24. nedeľu po sv. Trojici - 22. novembra 1857.

Posviacku vykonal senior Gustav Wittchen spolu s Ľudovítom Toppenzerom, farárom z Levoče, a Karolom Hrenčíkom, domácim farárom. Slávnostnú kázeň mal niekdajší švábovský kňaz Karol Kellner.

Keď evanjelici zistili, že odňatá škola im nebude vrátená, v roku 1862 pribudovali k bytu jednu drevenú učebňu a v roku 1926 postavili novú školu, ktorá bola v roku 1945 poštátnená. Medzi posledných najznámejších učiteľov základnej školy evanjelickej patrili Michal Brusnický, Michal Pakši a Ján Borgula.

Smutný deň pre zbor nastal 31. mája 1941. Počas búrky udrel blesk do kostola a poškodil strechu, okná, dvere, chór a úplne zničil organ. Kostol bol opravený a po rôznych stavebných úpravách slúži cirkevnému zboru dodnes.

V roku 1999 sa podarilo zakúpiť organ od cirkevného zboru vo Vranove nad Topľou a sprevádzkovať ho v deň posviacky chrámu Božieho. Taktiež sa zrealizovalo plynové vykurovanie kostola a zborového domu, a bola upravená zborová miestnosť. V roku 2006 boli na zborovom dome vymenené plastové okná.

V súčasnosti prebieha v cirkevnom zbore zbierka na obnovu strechy kostola. Za všetko, čo sa podarilo s Božou pomocou urobiť a vybudovať, patrí Pánu Bohu poďakovanie.

Zároveň však prosíme Pána Boha, aby všetkých našich bratov a sestry osvietil svojim svetlom pravdy a milosti a volal ich ku spáse a vernosti, aby sa zapojili do zborového života, aby navštevovali služby Božie, adventné a pôstne večierne, aby mohli žiť v Božej starostlivosti a láske. Lebo Božia láska nevyprcháva a Božie slovo zostáva vždy rovnako platné a sprevádza nás aj dnes, a je z Knihy proroka Izaiáša a znie: „Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením“.

Aktivity na duchovnom poli:

• Istý čas v Hranovnici fungoval samostatný spevokol.
• Momentálne funguje celozborový spevokol.
• Sviatosť Večere Pánovej spojená so spoveďou sa prisluhuje šesť krát ročne.
• Detská besiedka sa stretáva spravidla každý piatok o 15.30 hod. v zborovej miestnosti.
• Výučba konfirmačnej prípravy prebieha vo Švábovciach.
• V advente a pôstne sa konajú večierne - večerné Služby Božie.
• Deň hranovnických evanjelikov býva raz ročne - po službách Božích sa zídeme pri spoločnom obede v zborových priestoroch.

Dobré ekumenické vzťahy s inými cirkvami v obci.

Martin Zaťko a súčasnosť cirkevného zboru

V súčasnosti je Hranovnica od roku 1843 súčasťou Cirkevného zboru Švábovce ako dcérocirkev. To znamená, že farár, ktorý duchovne zaopatruje veriacich v Hranovnici, sídli v matkocirkvi Švábovce.

Dlhú dobu sa služby Božie odbavované farárom konávali raz štvrťročne, od roku 2000 je to spravidla každú nedeľu. Veľkú zásluhu na rozvoji zboru v novodobej histórii má brat farár doc. ThDr. Daniel Veselý, ktorý v zbore pôsobil 25 rokov. Koncom roku 1991 odišiel na Evanjelickú bohosloveckú fakultu UK, kde slúžil ako spirituál v teologickom domove a neskôr bol vedúcim katedry cirkevných dejín. Po ňom zbor administroval brat farár Ján Pavlovič z Popradu.

Nová fara v matkocirkvi bola posvätená 23. októbra 1994 v Hranovnici - vrátenie zborového domu. Zásluhu na tom má aj brat farár Pavlovič. V júli 1993 nastúpil do zboru brat kaplán Miroslav Havrila. V 1. adventnú nedeľu v roku 1993 bol zavedený nový Evanjelický spevník. V roku 1994 sa ustálilo, že služby Božie v Hranovnici budú stále o 11.00 hod. V roku 1995 bolo postavené oplotenie okolo kostola a realizovalo sa búranie a pristavovanie zborového domu. V roku 1996 bola vykonaná plynofikácia kostola aj zborového domu. V roku 1999 bol zakúpený organ od CZ Vranov nad Topľou (hodnota 70 000,- Sk).

V auguste 2002 odišiel brat farár Miroslav Havrila. V septembri 2002 nastúpila do zboru sestra kaplánka Zuzana Vaľovská. Počas jej pôsobenia pôsobili v zbore aj kapláni zo seniorátu (ubytovaní v dcérocirkvi Gánovce). V júli 2012 po 10 rokoch aktívnej služby v zbore odišla sestra farárka Zuzana Vaľovská. V auguste 2012 bol za zborového farára zvolený Martin Zaťko. Na kaplánskom mieste v zbore slúži sestra farárka Viera Zaťková Pališinová.

Švábovskí farári pôsobiaci aj v Hranovnici:

Zoznam farárov pôsobiacich v Hranovnici zahŕňa aj meno Petra Hrnčiara, ktorý tu pôsobil v rokoch 1952-1953.

Evanjelický kostol v Hranovnici.

Historické dokumenty

• Martin Melišík: Rudolf Okrutský, alebo zrod púchovského chrámu Dramatizácia udalostí začiatku výstavby súčasného chrámu na základe historických poznatkov. Spracované pri prílešitosti 200. výročia narodenia púchovského farára Rudolfa Okrutského
• Rudolf Okrutský - výber z matríkVýber z matričných kníh k osobe Rudolfa Okrutského
• OltárDokument o oltári v ev. a.v. kostole v Púchove
• Ondrej Rišiaň: Plk. Mgr.Daniel Kováč, evanjelický farár, vojenský duchovný (2016)Dokument o púchovskom rodákovi Danielovi Kováčovi, z pera púchovského farára Ondreja Rišiaňa
• Dejiny CZ Púchov od HolubyhoPrepis rukopisu J. Ľ. Holubyho z roku 1888 Contubernia horno trenčianskeho čili žiinského /druhý diel, strany 679-735/
• Milan Šimšiš: Ján Amos Komenský a tradície na strednom PovažíKrátky príspevok historika Milana Šimšiša o J. A. Komenskom a jeho spojitosti s Považím
• M. H. Mošteňanová: Pamiatke Juraja Mošteňana
• Pavel Peter Roy - životopis
• Farári a osobnosti - fotogalériaFotogaléria výberu osobností cirkevného zboru.
• Spomienka na kantora Juraja Matejku - fotogalériaJuraj Matejka, učiteľ a kantor vo fotografiách.
• Listina zo základného kameňa zborového domu 1939Listina zo základného kameňa zborového domu, ktorá znovu uzrela svetlo sveta pri rekonštrukcií v roku 2023.
• Martin Melišík: Pamäti o organe (2008)Publikácia mapujúca históriu organa v našom kostole z pera kantora Martina Melišíka
• Tabule na budove starej faryČlánok popisujúci základne fakty o pamätných tabuliach na budove starej fary v Púchove
• Ján Zaťko - životopis (1989)Životopis dr. Jána Zaťku, ktorý v Púchove pôsobil až do svojej smrti v roku 1993
• Karol Braxatoris: Wychod z Puchowa aneb vypsani prawdiweho vygjtj a cesty Ondřeje Furdjka mazalánského Mistra z domu swého w městečku PúchoweKnižka o úteku Ondreja Furdíka, tkorý 21. 7. 1777 ušiel z Púchova do Banskej Bystrice prenasledovaný pre svoju vieru. Knižný exemplár je k dispozícií v Literárnom a hudobnom múzeu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici
• Zápisnica z kánonickej vizitácie 1901Prepis kánonickej vizitácie púchovského zboru - prepísal P.

tags: #martin #zatko #evanjelicky #farar