Svätý Jur, malebné mestečko ležiace na úpätí Malých Karpát neďaleko Bratislavy, sa pýši bohatou históriou a množstvom zaujímavostí. Od prvej písomnej zmienky v roku 1209 prešiel Svätý Jur mnohými premenami a zohral významnú úlohu v dejinách Slovenska.
Zachované hradby mesta Svätý Jur
Najstaršie dejiny a vznik mesta
Začiatky osídlenia mesta nemožno presne datovať, pretože osídlenie v terajšom svätojurskom chotári existovalo už v dobe predhistorickej. Až od 9. storočia n.l. sa datuje existencia významného vojenského objektu na území Veľkej Moravy - Svätojurského hradiska. Toto obdobie je v dejinách Svätého Jura časovo najrozsiahlejšie, no zároveň najmenej zmapované.
Druhé obdobie sa začína prvou písomnou správou, v ktorej sa Svätý Jur predstavuje už ako pomerne významná a dávnejšie vzniknutá lokalita s kostolom, trhom a centrálnym postavením v rámci väčšieho územného celku - panstva. Z písomnej listiny z roku 1209 vyplýva, že Svätý Jur existoval ako slobodné trhové mesto a zároveň sídelné mesto veľmožov zo Svätého Jura. Prvá písomná zmienka je z roku 1209.
Zlatý vek a turecké vpády
V rušnom 16. a 17. storočí žilo mesto svoj "zlatý vek" vďaka svätojurskému vínu, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celého tunajšieho okolia. Podľa podania Mateja Bela Svätojurania sotva udržali víno doma dlhšie ako cez rok, aby neprišli kupci zo susedných krajín, ktorí ho skúpili a odviezli. V tomto období bolo územie oslabené náboženskými nepokojmi (reformácia, protireformácia).
Situáciu v Uhorsku využívali Turci, ktorí v roku 1663 obsadili, spustošili a na viacerých miestach aj podpálili mesto. Časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v Šúre a v opustenom hrade Biely Kameň. Turci však 60 Svätojuranov zabili a viac ako 500 odvliekli do zajatia. Až rok po tureckom vpáde, v roku 1664, boli dokončené hradby po celom obvode mesta.
Pohľad na opevnenie mesta
Hrad Biely Kameň
K rozvoju mesta neodmysliteľne patrí aj história Svätojurského hradu, známeho aj ako Biely Kameň. Svätojurský hrad bol postavený pred rokom 1271 na vŕšku oproti miestnemu hradisku a slúžil ako sídlo svätojurskej línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Iniciátorom stavby bol gróf Abrahám I. (syn Sebeša I. † 1241). Za miesto stavby si zvolil horský výbežok vzdialený asi 1 km od Svätého Jura.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. pri svojej jarnej výprave do Uhorska. Koncom 80. rokov 13. storočia napadli a obsadili Svätojurský hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského. V tom čase hrad pozostával z hlavnej obytnej veže, palácovej časti, hospodárskych budov a hradobného múru nad suchou priekopou.
V priebehu 2. polovice 14. storočia dali pravnuci grófa Abraháma I. hrad prestavať v gotickom slohu a pristavali aj vonkajší hrad. Najviac informácií o hrade poskytuje odpis listiny palatína Mikuláša z Gorjan o deľbe Svätojurského panstva z roku 1412. Podľa nej mal Svätojurský hrad vnútorný a vonkajší areál. Vnútorný hrad mal obdĺžnikový tvar v tvare obráteného písmena D uzatvárajúce menšie nádvorie.
Veľký počet komôr v dolnej a hornej časti hradu svedčí o tom, že hrad disponoval možnosťou dlhšieho sebestačného zásobovania v prípade vojenských konfliktov alebo priameho obliehania hradu. Počas celej histórie existencie Svätojurského hradu vieme iba o troch obliehaniach, ktoré skončili víťazne pre útočníkov. Okrem spomenutých dvoch v 13. storočí (1271 - český kráľ Přemysl Otakar II. a v roku 1287 - rakúsky vojvoda Albrecht I. Habsburský) bol podľa pramenného materiálu Svätojurský hrad posledný raz dobytý v roku 1385, po vpáde vojska moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
K Svätojurskému hradu prislúchalo začiatkom 15. storočia mestečko Svätý Jur, dediny Jarná (miestna časť obce Cífer), Šenkvice, Čataj, Topoľnica a dediny na Žitnom ostrove: Topoľníky, Dolný Štál, Horné Mýto a časti z nasledujúcich dedín: Ohrady, Veľká Paka, Hviezdoslavov a Štvrtok na Ostrove. K hradu priamo patrila malá poddanská osada zvaná Neštich rozprestierajúca sa priamo pod hradným kopcom.
Počas nepokojného husitského obdobia a neskorších bojoch mocenských klík v 40. rokoch sa zrejme vyhol obsadeniu. To aj napriek tomu, že v rokoch 1428 (?), 1434 a 1441 bolo obsadené mestečko Svätý Jur ležiace pod ním.
Svätojurskí a pezinskí grófi sa dostali začiatkom 16. storočia do dlhov a upadali aj v spoločenskom rebríčku. Nepoznáme priamu príčinu tejto krízy rodu, no mohli sa pod ňu podpísať rozsiahle záplavy na území juhozápadného Slovenska v roku 1508 a následná neúroda. Ďalšou príčinou mohla byť aj morová epidémia, ktorá vypukla v roku 1509. Táto epidémia postihla aj panstvá grófov zo Svätého Jura a Pezinka, čo malo za následok vyľudnenie dedín.
Kráľ po týchto udalostiach v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného (dnes Ukrajina). Dohoda bola obojstranne výhodná. Panovník Ferdinand Habsburský pokladal za vhodné, aby sa pri prípadnom vojenskom vpáde zdržiaval jeho chránenec v blízkosti Bratislavy. Tak by sa mohol rýchlo zapojiť do organizovania obrany.
Gašpar zrejme ako na Pajštúne, urobil aspoň čiastočné opravy a vylepšenia opevnenia na Svätojurskom hrade, ktorý využíval striedavo ako svoje sídlo. Jeho ďalším príbytkom sa stala kúria vo Svätom Jure. Gašparove plány s hradom však prerušila jeho smrť v roku 1550. Po náhlej smrti jeho syna Jána v roku 1554 hrad mal pripadnúť korune.
Zakrátko nato prebrala hrad Uhorská komora, ktorá dala zhotoviť novú správu o stave pevnosti. Nová správa, ktorú v nasledujúcom roku 1560 vyhotovil fortifikačný inžinier a architekt Pietro Ferrabosco, potvrdila zhoršujúci sa stav celej stavby. V roku 1609 si neskorší dediční majitelia panstva Pálfiovci postavili vo Svätom Jure kaštieľ a potrebná oprava hradu, ktorá by stála vysokú sumu peňazí, sa dostávala viac a viac do úzadia.
Komplex hradnej zrúcaniny je významný najmä tým, že na hrade zrejme neprebehli významnejšie novoveké zásahy a zachoval sa v stave gotického hradu v ruinách. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Cirkevné pamiatky
Medzi významné cirkevné pamiatky patria:
- Gotický kostol sv. Juraja z 13. storočia. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému.
- Evanjelický kostol z roku 1783. Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz "Kristus na kríži" z van Dyckovej maliarskej školy.
- Morový stĺp so súsoším sv. trojice z roku 1831, ktorý je spomienkou na ukončenie epidémie cholery.
- Kostol postavený v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnutorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia.
Kostol sv. Juraja
Ostatné pamiatky a zaujímavosti
- Radnica: Dom pôvodne renesančný, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. V strede strechy je neogotický štít s erbom mesta Svätý Jur. Na prízemí je umiestnené mestské múzeum s mnohými vzácnymi exponátmi dokumentujúcimi históriu mesta.
- Mestské hradby: Boli vybudované v rokoch 1603-0664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom.
- Piaristický kláštor: Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia.
- Kaštieľ: Bol renesančným sídlom Kataríny Pálffyovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609.
- Rodný dom Dr. Alexandra Zahlbrucknera: Ide o dom na Prostrednej ul. 31. Alexander Zahlbruckner bol významný lichenológ (znalec lišajníkov) svetového mena.
- Šúr: Je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi.
Vinohradníctvo
Prvá zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270. Pestovanie viniča však možno predpokladať už v časoch rímskeho panstva na Dunaji. V členitom teréne malých Karpát je poloha svätojurských vinohradov rozmanitá. Veľa z nich sa nachádza na nerozdrobenom kameni premiešanom s pieskom.
Vo viniciach pod lesmi v strmom teréne tak vytvárajú terasy, ktoré pôsobia ako ukážka starodávneho pestovania viniča, bez veľkých scelených plôch. Po získaní privilégií slobodného kráľovského mesta bol Svätý Jur právne na úrovni takých miest ako Bratislava, Trnava, či Košice.
Materiálnou základňou úspechu (slobodné kráľovské mesto) bolo vinohradníctvo, ktoré sa však výrazne líšilo od vinohradníctva v predchádzajúcom období, najmä z hľadiska kvantity.