Kostol Všetkých Svätých v Pincinej: História a Vývoj

Kostol Všetkých Svätých v Pincinej je významnou historickou pamiatkou, ktorá prešla dlhým a zložitým vývojom. Obec Pinciná, v ktorej sa kostol nachádza, je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

Počiatky a stredoveká história

Podľa archeologických prieskumov vieme, že územie Brezničky a okolia bolo súčasťou Veľkomoravskej ríše. Kresťanstvo sa na území Veľkej Moravy šírilo od roku 863, keď Konštantín a Metod jazykom, ktorému naši slovanskí predkovia rozumeli, šírili Kristovo učenie.

Mapa Veľkej Moravy

Archeologické výskumy odkryli neolitické sídlisko s bukovohorskou keramikou, osídlenie z doby bronzovej a základy kostola z 12.-13. storočia s priľahlým cintorínom na tzv. Temetodomb. Katolícka farnosť je známa z roku 1335.V 15. storočí kostol pravdepodobne zanikol. Patrocínium kostola Všetkých svätých v Pincinej je doložené až v r.1542.

Obdobie reformácie a tureckej nadvlády

Z cirkevno - správneho hľadiska patrila severná časť Novohradu do ostrihomskej arcidiecézy. Podľa pápežskej desiatkovej sústavy farnosti s kostolom boli v r. 1332- 1337 v Brezničke i v Hrabove. Pápežský register v r. 1332 pre Brezničku vykazuje farára Nicolaus (de Bersenca), ktorý mal ročný príjem I Marku a odvádzal desiatok 6 grošov. Farnosť sa uvádza aj v r. 1337 a 1397.Reformácia (z lat. reformatio- pretvorenie, zlepšenie sa ) sa do novohradskej stolice dostala v druhej pol. 16. storočia. Prvé údaje o evanjelikoch sú z r. 1590 z Kalinova- Hrabova i Brezničky. V Brezničke katolícka farnosť zanikla.Údajne kostol bol vypálený okolo r. Turci v r. 1553/54 vypálili Brezničku aj s kostolom a farou. V r. 1554 sa Breznička v tureckom súpise uvádza, len ako pustatina patriaca k Hornému Hrabovu.

Oživené pamiatky - Henckovce - Kostol Všetkých svätých

Kanonické vizitácie a obnova farnosti

V období prenasledovania protestantov kanonickú vizitáciu v Brezničke konal katolícky archidiakon Juraj Schleger v roku 1674. Je dcérocirkvou Kalinova a Hrabova. Kostol v matkocirkvi je zasvätený sv. Anne sakristia je porušená, podobne aj tri oltáre. Kanonickú vizitáciu 29.septembra 1688 v Brezničke konal Antal Žigmund Ordódy. Len ruiny zostali, patrocínium kostola už nikto nepozná. Matkocirkev je teda v skutočnosti už v Hrabove. Kostol je tu bez oltára.Rímskokatolícky vizitátor r. 1761 z Rožňavy konal vizitáciu cirkevných zborov v lučenskom dištrikte. Cieľom bolo zistiť počet rím. katolíkov v jednotlivých obciach a ich duchovné zaopatrenie. V Brezničke zistil len 4 kat. dospelých a 2 deti.
Počet katolíkov v obciach v roku 1761
ObecDospelí katolíciDeti katolíci
Breznička42
Hrabovo183
Kalinovo2210
V Brezničke v pôvodnej kaplnke sv. Jana Nepomuckého 6.júla 1783 bol cisár Jozef II. na sv. omši za sprievodu poľných naršálov Zehntnera a Koloratha, keď sa vracal z Poľska.

Výstavba nového kostola a jeho vybavenie

Nový katolícky neskorobarokový kostol bol postavený v rokoch 1781- 85 za pomoci miestneho zemepána Jozefa Okoličániho, hoci tu bolo len okolo 30 rím. katolíkov. Prvým kat. Patrocínium kostola „Narodenie Panny Márie“- výsviacka 11.septembra 1785, bočný oltár sv.Jána Nepomuckého.Hlavný oltár Narodenie Panny Márie neskorobarokový až klasicistický z r. 1786, polychromovaná drevorezba. V kostole bočný oltár s menzou, bol adaptovaný z rokokového krbu krbu z 2.pol. 18.stororčia, preneseného zo zbúraného kaštieľa; plastiky sv. Petra a Pavla neskorobarokové z konca 18. stor., kameň, statické figúry s bohatými drapériami; plastika apoštola, rustikálna z prelomu 18.-19. storočia, polychromovaná drevorezba.Kazateĺnica, klasicistická z konca 18. storočia, polychromovaná drevorezba s vázou a rozetami, dekorovaná bohatou klasicistickou ornamentikou; krstiteľnica, klasicistická z konca 18. stor., kameň balustrový driek, polygonálna podkásaná kupa.V r. 1797 farár Ján Szentesi zadovážil zvon na zvonicu od Benjamína Stephanidesa, zvonolejára z Lučenca. Latinský nápis na zvone: „Od východu slnka až na západ je chvályhodné meno Pánovo“. Ďalší zvon zadovážili v r. 1803 počas pôsobenia farára Ignáca Chovanca, posviacka k Úcte všetkých svätých. V r. 1806 bol kostol vymaľovaný biblickými obrazmi. Obraz Panny Márie klasicistický z r.Monografia Novohradu (1826) uvádza že rím. kat. kostol je bez veže, hoci v obci je len 49 rím. katolíkov. Farárom je Jozef Herman.

Renovácie a udalosti v 19. a 20. storočí

Kostol bol renovovaný v r. 1832, 1891 a 1924. Exterier členený lizénami a na veži pilastrami. Priečelie a veža s vykrojenými barokovými štítmi. Z vnútorného zariadenia treba spomenúť ešte predstavenú menzu s tabernákulom a 2 sochami adorujúcich anjelov, v strede obraz Narodenia Panny Márie. Plastika Ukrižovaného, rustikálna z 19. storočia, polychromovaná drevorezba, disproporčná postava; obraz Krista na Olivovej hore od L. Kubányiho z r. 1892, olejomaľba na plátne. Výmaľba kostola v r. 1924 od J. Ádáma z Rožňavy.Počas I. svetovej vojny boli zvony zrekvírované pre vojsko. Nové dva zvony (524 kg a 294 kg) si zadovážili veriaci v r. 1936. Pôvodný zvon bol daný na pustatinu Petrovec. 17.augusta 1932 od firmy Rieger ( upravený na elektrický pohon v r. 6.júna 1936 prišiel do Brezničky Michal Bubnič rím.kat. biskup a 7.júna tu konal birmovku- 750 duší. 15.júna 1941 birmovku v Brezničke konal biskup Jozef Cársky.

Birmovka

Pôsobiaci farári

Pôsobiaci farári v Brezničke: Pechovič( Pelechovič) Ján (1781-1795), Szentessy Ján (1795-1799), Chovančík Ignác (1799-1801), Uhrínnyi Samuel (1801-03), Herman Jozef (1803-1837), Šajtovič Ján (1837-39), Gaál Alojz (1839-49), Jandeltinger Ferdinand (1849-1867), Jurecký Ján (1867-1875), Miessl Žigmund (1875-1884), Morvay Viktor(1884-1910), Šarloš Ján (1910-1911 administrátor), Krištofčák Ján ( 1923 - 1941), Ernest Štefko (1941- 46), dr. František Vysocký, kaplán Ján Belčány (1941-43), Ján Ladzový (1944- 45), Ján Belčány, (1946-1983) dekan, spracoval aj dejiny breznickej farnosti. Za pôsobenia farára Jána Belčányho po r. Krátko tu pôsobili 1955 Konštantín Loja, 1956 Eduard Kojnok ( neskôr rím. kat. V roku 1998 vznikla farnosť s kostolom v Málinci ( sem boli vyčlenené Málinec, Ozdín, Bystrička, Rovňany, Uhorské, Krná, Hradište, Cinobaňa, Katarínska Huta, Hrnčiarky). Hrabovo a samoty sú naďalej fíliami Brezničky. Rím.

Súčasnosť

Súčasný kostol je z r.1900 a bol postavený na starých základoch.

tags: #pincina #kostol #vsetkych #svatych