Klinická Smrť: Skúsenosti a Pohľady na Hranicu Života a Smrti

Zahraniční vedci tvrdia, že objavili „nové dimenzie reality“ po štúdiu ľudí, ktorí sa prebudili z klinickej smrti. Desivé popisy respondentov, ktorí prežili to, čo sa nepodarí každému, sú často viac ako mrazivé. Čo všetko videli ľudia po smrti? Počas štúdie sa zahraniční vedci zamerali na zážitky ľudí, ktorí prekonali klinickú smrť.

Klinická smrť je charakteristická zastavením dychu a srdečnej činnosti, ktorá trvá približne 5 až 6 minút. Je to typ smrti, keď je mozog stále funkčný, ale činnosti srdca a dychu sú zastavené. V tejto dobe nesmie byť organizmus považovaný za mŕtvy, lebo môže byť za určitých podmienok oživený.

Doktor Sam Parnia strávil 6 rokov skúmaním 2060 prípadov pacientov z Európy a USA. Venoval sa tomu, čo zažívajú človek pri klinickej smrti. Štúdia dokázala, že vedomie človeka ostáva zachované ešte aj niekoľko minút po jeho smrti. V dôsledku resuscitácie prežilo 330 z nich. Títo pacienti si pamätali udalosti, ktoré sa diali pri ich resuscitácii. Dokázali podrobne popísať celý jej priebeh, dokonca rozoznávali hlasy a slová.

Zážitky ľudí počas klinickej smrti

Mnohí zo skúmaných pacientov videli svojich zosnulých blízkych, počuli hlasy či dokonca videli lekárov, ako bojujú o ich záchranu. Väčšina sa zhoduje na tom, že mali pozitívne pocity a nevedeli, čo sa s nimi deje.

Jeden z pacientov vypovedal o tom, čo videl, nasledujúco: „Počul som moje meno znova a znova. Všade okolo mňa boli veci ako démoni a príšery. Zdalo sa mi, akoby sa mi pokúšali odtrhnúť časti tela,“ uviedol potom, ako sa prebral s klinickej smrti v nemocnici v New Yorku.

„Pamätám si bytosť svetla... stojacu blízko mňa. Týčila sa nado mnou ako veľká veža sily, no vyžarovala len teplo a lásku... Zachytil som záblesky môjho života a cítil som hrdosť, lásku, radosť a smútok, ktoré sa do mňa vlievali. Každý obraz bol o mne, ale z pohľadu bytosti, ktorá stála pri mne alebo sa na mňa pozerala... Ukázali sa mi dôsledky môjho života, tisícky ľudí, s ktorými som komunikoval a cítil to, čo oni cítili ku mne, videl ich život a ako som ich ovplyvnil. Ďalej som videl dôsledky môjho života a vplyv mojich činov., uviedol ďalší pacient, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.

Štúdie zahŕňajú výpovede 19 ľudí, ktorí boli na prahu života a smrti, oživovaní a na pár sekúnd dokonca mimo. Výsledkom štúdie má byť potvrdenie posmrtného života a vecí, ktoré nasledujú potom, čo človek zomrie.

Niektorí z respondentov, ktorých lekári skúmali, videli po smrti jasné svetlá a éterické postavy, zatiaľ čo iní mali viac trýznivé zážitky a obklopovali ich démoni či iné negatívne bytosti.

Osobná skúsenosť Jany Gľuzovej

Keď tajomníčka občianskeho združenia New life Jana Gľuzová z Nižného Orlíka rodila prvého syna, zažila zážitok, na ktorý nikdy nezabudne a ktorý ju sprevádza po celý jej život. „Príznaky klinickej smrti som mala pri pôrode v dôsledku istých komplikácií. Začalo sa to tým, že pri tých strašných bolestiach som si uvedomovala, že nemôžem dýchať. Odrazu prišiel neskutočný pocit, ktorý sa nedá opísať a s ničím na zemi porovnať.“ Bol to podľa nej v prvom rade oslobodzujúci pocit.

„Proste všetka tá bolesť odíde a ten pocit ľahkosti, radosti a všetkého toho nadpozemského kontrastuje s tým, že človek sa smrti ako takej bojí. Pre mňa tie prvé sekundy, že som bola na prahu smrti, boli dosť dlhé. Dlho som bojovala s tým, že je moje telo odhmotnené.“ Videla celý priebeh udalostí až dovtedy, kým nezaplakal jej syn. „Videla som seba na lúke, moje telo bolo odhmotnené. Seba samu som najprv nevidela kvôli jemnej hmlovine. Cez lúku som išla do rodiska v Roztokách, kde sedela celá rodina, okrem mojej vtedy ešte žijúcej mamy. Nevnímali ma, len ja ich. Vedela som, že nemôžem odísť, kým ju nenájdem. No prišiel hlas, ktorý mi kázal vrátiť sa. Zostala som žiť, lebo jednoducho nebol môj čas, hoci som nechcela. Neverili by ste, ako sa veľmi sa človeku nechce vrátiť naspäť.

Jana vnímala počas klinickej smrti všetko, hoci bola pripútaná a telo nereagovalo. „No pamätám si to presne a do detailu viem opísať úplne všetko. Uvedomila som si, že sa mám nadýchnuť a že okolo mňa je ruch a niečo nie je v poriadku,“ spomína si a vraví, že celý čas si kládla veľa otázok, ktoré vtedy nechápala. „Vtedy vnímate bez zmyslov tieto veci. Po istom čase som si postupne uvedomovala ich význam, začínala som všetko chápať až neskôr. Aj to, že zrejme je čas sa rozlúčiť a potom pochopím prečo. Nebolo mi ľúto, že odchádzam, len som ešte mala nájsť mamu a to malo byť pre mňa smerodajné.“

Čo sa deje s mozgom počas klinickej smrti?

Na začiatku klinickej smrti sa vedomie stratí v priebehu niekoľkých sekúnd. Merateľná mozgová aktivita sa zastaví do 20 až 40 sekúnd. Počas tohto časového obdobia sa môže vyskytnúť nepravidelné lapanie po dychu. Mozog akumuluje ischemické poškodenie rýchlejšie ako akýkoľvek iný orgán. Bez špeciálneho ošetrenia po opätovnom zavedení obehu je úplné zotavenie mozgu po viac ako 3 minútach klinickej smrti pri normálnej telesnej teplote zriedkavé.

Po celom svete sú známe zážitky ľudí, ktorí videli jasné svetlo, vystúpili z tela alebo im prebehol celý život pred očami. O týchto vidinách sa vie iba málo, a tak sa vedci z Michiganskej univerzity rozhodli monitorovať počas umierania deväť krýs. Veľa ľudí si myslelo, že mozog je po klinickej smrti neaktívny alebo hypoaktívny. Vedcom sa podarilo dokázať pravý opak. Pri procese umierania je mozog oveľa aktívnejší než v v bdelom stave.

Počas 30 sekúnd po zastavení srdca zaznamenali vedci prudký nárast vysokofrekvenčného mozgového vlnenia zvaného aj gama oscilácia. To dosiahlo dokonca vyššej úrovne ako vtedy, keď zvieratá žili. Skutočnosť, že vidia svetlo, môže byť spôsobená silnou aktiváciou mozgového centra zraku. To môžeme tvrdiť na základe pozorovania intenzívneho vlnenia v časti mozgu práve nad centrom zraku. Aktivita môže zasiahnuť oblasti mozgu, ktoré súvisia s vedomím, čím môže celé vnímanie pôsobiť skutočnejšie ako reálne pocity a emócie.

Robert Lanza, odborník na regeneratívnu medicínu a autor teórie biocentrizmu, verí, že vedomie sa po smrti presunie do iného vesmíru. Tvrdí, že smrť je len pretrvávajúca ilúzia, ktorá má svoje korene v tom, že ľudia sa vnímajú v prvom rade prostredníctvom svojho fyzického tela. Svoje tvrdenie sa pokúšal dokázať pomocou kvantovej fyziky, ktorá je založená na tom, že častice môžu byť súčasne prítomné na viacerých miestach naraz. Verí, že existuje viacero vzájomne prepojených vesmírov a naše vedomie má schopnosť medzi nimi „migrovať“.

Štúdia MUDr. Milana Hrabánka

MUDr. Milan Hrabánek je lekár, psychiater a transpersonálny psychoterapeut s takmer tridsaťročnou praxou. Je univerzitným pedagógom, výskumníkom a zakladateľom Medzinárodného transpersonálneho centra Holos, kde pomáha ľuďom v krízových životných situáciách, pri závislostiach či psychospirituálnych krízach. V rozhovore MUDr. Hrabánek rozpráva o vlastnej skúsenosti s klinickou smrťou a o tom, ako ju vníma po rokoch terapeutickej praxe.

“Existuje množstvo dobre zdokumentovaných prípadov, keď človek v stave klinickej smrti presne opísal, čo sa dialo okolo jeho tela - vrátane detailov, ktoré nemohol vedieť ani odhadnúť. Svedectvá týchto ľudí nemožno jednoducho zmiesť zo stola,” hovorí Dr. Hrabánek.

Zamýšľa sa nad tým, čo tieto stavy prezrádzajú o povahe vedomia. Spomína aj premenu, ktorou človek prechádza, keď sa ocitne tvárou v tvár smrti. O zmene hodnôt, vzťahov a o novej úrovni pokory k životu.

Na otázku, či existujú vedecké výskumy alebo dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že vedomie môže existovať nezávisle od tela, odpovedá: "Existujú výskumy, ktoré túto možnosť minimálne naznačujú. Napríklad štúdie zážitkov blízkych smrti (NDE) ukazujú, že ľudia opisujú udalosti v časoch, keď mozog preukázateľne nefungoval - teda boli v klinickej smrti. Rovnako výskumy REM spánku, meditácie, psychedelických stavov či kvantovej neurovedy spochybňujú reduktívny prístup k vedomiu."

Podľa Hrabánka transpersonálna psychológia stavia na mnohých príkladoch, keď vedomie zjavne presahuje individuálne telo - napríklad v holotropných stavoch, regresných terapiách alebo spontánnych duchovných prebudeniach. Domnieva sa, že vedomie je základný princíp, ktorý nie je produktom mozgu, ale je s ním iba dočasne spojený.

Zmeny u ľudí, ktorí prežili klinickú smrť

Okrem psychických zmien u ľudí, ktorí prežili smrť, sa stretávame aj s merateľnými a dokázateľnými zmenami. Najbežnejšie sú zmeny elektromagnetizmu. Takýmto ľuďom sa rýchlo vybijú baterky v hodinkách, alebo im idú prirýchlo či príliš pomaly. Sú známe prípady, kedy sa v prítomnosti takejto osoby začala prepínať televízia, či dochádzalo k výpadkom žiarovky.

V istej štúdii sa po 15 rokoch pýtali pacientov na ich zážitok z klinickej smrti. Aj po takej dlhej dobe si vedeli spomenúť na každý, aj ten najmenší detail. Následne im bola položená otázka na inú udalosť z toho obdobia. Spomienky už boli značne poznačené zubom času a ani zďaleka neboli také jasné ako tie na klinickú smrť. To podporuje teóriu, že počas klinickej smrti dokáže mozog dosiahnuť ešte vyššiu úroveň ako počas bežných okolností.

Tiež sa zdá, že karma alebo tradičné božie mlyny naozaj fungujú. Nikto nemôže konať beztrestne zlo. Raz sa mu to všetko spočíta. Tí, čo prežili klinickú smrť, mávajú rôzne zážitky. Zhodnú sa však v jednom. Nič už nebude tak, ako predtým. Táto mimotelová skúsenosť im absolútne zmenila život.

tags: #klinicka #smrt #a #boh