Jozef Martinček: Životopis Kňaza a Jeho Pôsobenie

Jozef Martinček bol významnou postavou v slovenskej cirkvi. Nasledujúci text zhromažďuje informácie o jeho živote a pôsobení z rôznych archívnych prameňov a publikácií.

Na úvod je potrebné uviesť, že katalóg osôb pred vznikom Banskobystrickej diecézy (BBB) vychádza z diela Ľ. Podlaha, Series parochorum et cappellanorum. Pre osoby a funkcie vo farnostiach, ktoré nepatria na územie BBB, sú uvádzané dáta funkcií mimo územia diecézy až po jej zriadení. Dávna éra sa na človeka nepozerala tak, ako sa pozeráme dnes, a vtedajšia vrchnosť sa o funkcie človeka bez dokladov pramálo zaujímala. Osobitne smery vanúce z Lutherovej náuky sa vrchnosti protivili. Základom katalógu osôb pred vznikom BBB je dielo Ľ. Podlahu, Series parochorum et cappellanorum archidioecesis Strigoniensis ab origine archiepiscopatus usque ad nostra temporibus usque a. 1894, Historia domus, canonicae visitationes. Zachytil z archívnych prameňov kňazov a ich funkcie.

Kniha úradného záznamu o službe kňazov na BÚ v BB slúži od založenia BBB. Rodisko začali zapisovať iba v 20. storočí, a sociálny pôvod vôbec nie je zaznačený. V katalógu sú použité značky a skratky, ktoré sú jednotné v celom katalógu, napr. n. - narodený, o. - ordinovaný, z. - zomrel, r. - rok, Poník - Poniky. Katalóg bol robený vo voľných chvíľach, a práca trvala asi 8 rokov.

Život a Pôsobenie

Mons. ThDr. Jozef Meško, OSchP, PhD., bol jeden zo štyroch tajne vysvätených slovenských jezuitských biskupov v poradí Hnilica, Korec, Kaľata, Dubovský. Bol vysvätený tajne 9. mája 2025 uplynie sto rokov od narodenia biskupa Dominika Kaľatu SJ. Pochádzal zo zamagurskej obce Nová Belá, ktorá je dnes súčasťou Poľska (Nowa Biała).

V 60. rokoch bol biskup Dominik Kaľata väznený komunistickým režimom, v 70. a 80. rokoch pôsobil v Nemecku ako svätiaci biskup diecézy Freiburg. Bol intelektuálne činný, viedol jezuitský časopis Echo a v 90. rokoch sa aktívne podielal na rozličných podujatiach. Osobne sa poznal s krakovským arcibiskupom Karolom Wojtyłom, v kontakte s ktorým sa na prelome 60. a 70. rokov snažil o vyriešenie národnostného sporu slovenskej menšiny v rodnej obci. Zomrel 24. augusta 2018 v Ivanke pri Dunaji, pochovaný je v krypte trnavskej katedrály vedľa biskupov Pavla Hnilicu a Petra Dubovského. O osobnosti tajného jezuitského biskupa Dominika Kaľatu a jeho pozoruhodných životných cestách sa možno dočítať v knihe Michala Válku Dominik Kaľata.

V posledný júlový deň roku 1943 vstúpili do brán kláštora jezuitov v Ružomberku siedmi mladí muži - adepti na vstup do rehole. Dominik Kaľata a Alojz Dlugi z Novej Belej, Tomáš Munk a Pavol Horský z Ružomberka a jeho okolia, ale i Alojz Tomašovič, Imrich Volek a Michal Tóth. Dnes by sme povedali, že to boli ešte chlapci, pretože mali tesne po osemnástke. Boli z rozličných kútov vlasti, z rozličných rodín, rozličného výzoru i pováh, no všetkých spájala jediná túžba: priblížiť sa ku Kristovi prostredníctvom cesty, ktorú vytýčil sv. Ignác z Loyoly. Prvý rok prežili v relatívnom pokoji.

Tomáš mal milú povahu, usmievavú tvár, mierne a rozvážne gestá. Všetci sme obdivovali jeho nadanie na reči. Znalosti reči sme mohli uplatňovať hlavne v rekreáciách a latinčinu aj v dobe čítania, keď táto klasická reč starého Ríma a stredovekých teológov mala byť aj našou dorozumievacou rečou. Slovenské rekreácie boli prakticky len na sviatky a v nedeľu. V rozprávaní, a to aj v cudzích rečiach, bol Tomáš majstrom bez konkurencie. Čo sme Tomášovi takmer závideli, bola znalosť hebrejčiny, ktorú nadobudol svojou usilovnosťou a nadaním. V tomto ohľade bol v príprave na budúcu teológiu ďaleko pred nami“ (Archív Spoločnosti Ježišovej na Slovensku (ASIS): List Dominika Kaľatu. Spomienky na Tomáša Munka. Staufen (27. 5. Jediné, čo Tomášovi nešlo, boli praktické činnosti.

Nikto z celého nášho ročníka nevnikol vraj tak hlboko a prenikavo do exercícií sv. Ignáca ako Tomáš. Tomáš sa tým nikdy nechválil, ale najmä v rekreáciách sme mohli vytušiť, aké bohatstvo duchovných skúseností má za sebou. Prvý ročník 1943/1944 vystriedal druhý 1944/1945 a s ním sa blížil i koniec druhej svetovej vojny. Boje sa začali stupňovať a nebezpečenstvo približovať. Partizánsky predvoj priniesol za sebou hotovú pohromu.

Oveľa hustejšie mraky sa však zbiehali nad príslušníkmi židovského národa, a teda aj nad spolunovicom Tomášom Munkom. Ich rodina sa zatiaľ vyhla perzekúciám páchaným na Židoch z dôvodu významného postavenia jeho otca ako výnimočného obchodníka. Po vypuknutí SNP prestali platiť všetky pravidlá a z výnimiek sa stal zdrap papiera. Tým bol osud rodiny Munkovcov definitívne spečatený. Ako prvú zatkli 14. decembra 1944 na jednej z ružomberských ulíc Gizelu Munkovú. V ten istý deň nasledovali František a Juraj a 15. decembra prišiel na rad i Tomáš.

Asi v polovici decembra 1944 sa gestapo dostavilo aj do jezuitského kolégia a žiadalo, aby mu vydali Tomáša Munka. Páter magister Mikuš viedol s gestapom dlhú diskusiu a všemožne bránil svojho vzácneho novica Tomáša. Bezvýsledne. Jeden z gestapákov povedal pátrovi Mikušovi: Nemôžeme si dovoliť urobiť výnimku. Tomáša vyviezli z kláštora do väznice v Ružomberku, koncom roka 1944 ich previezli do Serede. Tu sa datuje ešte pokus pátra provinciála jezuitov Jurovského vyslobodiť túto rodinu, no nepodarilo sa. Gizeline a Jurajove stopy končia v severozápadnom nemeckom koncentračnom tábore Bergen-Belsen. Tomáš a jeho otec František skončili v Lichtenrade. Atmosféra, v ktorej ďalší novici pokračovali v štúdiu, bola ťaživá. No aj touto udalosťou ich Pán pripravoval na neskoršie skúšky a dal im do vienka žiarivý príklad vernosti svojmu povolaniu.

Noviciát v roku 1945 vystriedal scholastikát. V ňom si Dominik Kaľata dorábal spolu s Alojzom Dlugim maturitu, ktorú už niektorí spolužiaci mali. Keďže do Ružomberku nastupovali po piatej triede gymnázia, tzv. kvinte, učivo šiestej a siedmej triedy prebrali v priebehu jedného školského roka 1945/1946. Popri štúdiu si vykonával aj katechetickú prax. Vyučoval náboženstvo v samotnom meste Ružomberok, ale i v priľahlých dedinách Martinček a Biely Potok. Po zvládnutí základného študijného obdobia pokračoval ďalej v poznávaní filozofických disciplín.

Okrem duchovnej činnosti sa venoval aj rozvoju vidieka. Podporoval ovocinárov, záhradkárov, včelárov a chovateľov zvierat. Podieľal sa na rozličných kultúrnych podujatiach, ako boli divadlá, spevokoly a kapely. Jeho práca bola ocenená aj v cirkevnom rámci pri príležitosti dvestoročnice založenia BBB /1776/.

Jeho zoznam kňazov a ich funkcie zachytené z archívnych prameňov poskytujú cenné doklady o jednotlivých farnostiach. Dokumenty z doby počiatkov Uhorska a z 13. storočia, niektoré o niečo skorej, sú dôležitým zdrojom pre poznanie histórie ostrihomského arcibiskupstva.

Pôsobenie v rôznych farnostiach

Jozef Martinček pôsobil v mnohých farnostiach po celom Slovensku. Medzi jeho pôsobiská patrili:

• Makytou
• Trstená
• Vištuk
• Košice
• Fiľakovo
• Jacovce
• Levice
• Pezinok
• Komárno
• Plavecký Mikuláš
• Bratislava-Kramáre
• Veľké Ludince
• Dvory nad Žitavou
• Dunajská Mostová
• Tekovské Šarluhy
• Dolný Liiírad
• Diosek
• Galanta
• Tekovská Nová Ves
• Žilina
• Holíč
• Šurany
• Kuchyňa
• Nová Ves nad Žitavou
• Biskupice
• Topoľčany
• Bzovík
• Chynorany
• Bešeňov
• Veľká Paka
• Šahy
• Vrakúň
• Podolie
• Kopčany (Holíč)
• Krakovany
• Tesáry nad Žitavou
• Výčapy-Opatovce
• Šamorín
• Lednak
• Nitra-Kalvária
• Ľupča
• Hronský Beňadik
• Beckov
• Piešťany
• Radošnvce
• Stupava
• Banská Štiavnica
• Veľká Čalomija
• Kuklove
• Trnava-Mesto
• Petrova Ves
• Suchá nad Parnou
• Jakubov
• Kovalov
• Smolenice
• Sládkovičovo
• Levice
• Šahy
• Pribeta
• Kostoľany
• Považská Bystrica
• Motešice
• Šaštín
• Dolný Bar
• Balog
• Prešov
• Ružomberok
• Lstebníl~
• Veľká Lehota
• Nemec
• Kisoroszi
• Bojná
• Krušovce
• Šišov
• Santovka
• Starý Tekov
• Modrová
• Bzince pod Javorinou
• Hlohovec
• Ilava
• Čerňová pri Ružomberku
• Trenčín
• Modrý Kameň
• Bánovce nad Bebravou
• Stropkov
• Šarišské Michaľany
• Slavkov
• Červenica
• M.Bedzanoch
• Unín
• Gbely
• Čifároch
• Dvory n. Žit.
• V.Ludince
• Svodín
• Považská Bystrica
• Galanta
• Bratislava-sv. Martin
• Levice
• Kňažice pri Zl.Moravciach
• Tesáre nad Žitavou
• Podunajské Biskupice
• Timisoar
• Dubník
• Jásová
• Strekov
• Gbelce
• Tesárske Mlyňany
• Tek.Nemce
• Dojč
• Levoča
• Bratislava-Petržalka
• Bratislava-Miletičova
• Lipanoch
• Žilina
• Nitra
• Cegléd
• Bratislava-Nové Mesto
• Malženiciach
• Kamenín
• Budapešť-Óbuda
• Váhom
• N.Tekov
• Pezinok
• Skalica
• Chorvátsky Grob
• Láb
• Trávnica
• Veľké Lovce
• Michal n. Ostr.
• Šamorín
• V.Cetín
• Čajakovo
• Hronovce
• H.Túrovce
• Ipeľ
• Holiciach na Ostrove
• Svätý Michal na Ostrove
• Horný Bar
• Malá Budafa
• Geläezovce
• Partizánskom
• Žarnovica
• Bojnice
• Komárno
• Ipeľskom Potoku
• Kraľúnovciach
• Zákamenné
• Senohrad
• H.Dubovom
• Chtelnici
• Egyházgelle
• Radošovce
• Šúrovce
• Prašice
• St.Tekov
• N.Sady
• Vinodol
• Naháč
• Šamoríne
• Nové Mesto n. Váh.
• Kapušanoch
• Solčiankach
• Malé Leváre
• Považskom Chlmci
• Mesto n. Váh.
• Topoľčany
• Borovce
• Topoľčianky
• Sereď
• Senec
• Podhradí
• Lipová
• Mojzesove
• Zlaté Moravce
• Váh.
• Štúrovo
• Krupina
• Kolárovo
• Vinodol
• Veľké Zálužie
• Šúrovce
• Buková
• Radošovciach
• Jur pri Ba
• Čermany
• Kúty
• Vieska
• Kračúnovciach
• Malatina
• Pukanec
• Monferrato
• Lipová

Jeho prínos bol rozsiahly a zanechal trvalý odkaz v slovenskej cirkvi a spoločnosti. Aj napriek ťažkostiam a prekážkam, s ktorými sa stretával, zostal verný svojmu povolaniu a snažil sa o rozvoj duchovného a kultúrneho života na Slovensku.

Dominik Kaľata a Michal Válka boli významnými osobnosťami v slovenskej cirkvi a spoločnosti. Ich životy a diela sú inšpiráciou pre mnohých.

V sobotu 16. júna 2024 žilinský biskup Tomáš Galis vysvätil štyroch novokňazov pre Žilinskú diecézu: František Galis, Jakub Galmiš, Miroslav Maňák a Peter Sovík. Zároveň ich vyzval, aby sa napriek tomu nebáli svätosti. V piatok 15. júna 2024 biskup Tomáš Galis vysvätil aj troch nových diakonov, Dominika Brodňana, Juraja Skřivánka a Mariána Zuziaka.

V katedrálnom Chráme svätého Jána Krstiteľa v sobotu 15. júna predpoludním trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch vysvätil troch diakonov za kňazov: Ján Bednárik z farnosti Lipová, Dávid Kimmerling z farnosti Chtelnica a Samuel Polednák z farnosti Sereď prijali skrze vkladanie rúk a konsekračnú modlitbu trnavského arcibiskupa Jána Oroscha sviatosť kňazstva. V homílii sa o kňazstve, podľa vzoru svätého pápeža Jána Pavla II., vyjadril ako o veľkom tajomstve, v ktorom Ježiš Kristus, Veľkňaz odovzdáva svoju kňazskú moc mužovi, aby vysvätený za kňaza pokračoval v jeho diele.

V Katedrále - Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade sa 15. júna 2024 uskutočnila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Vo svojom príhovore pred samotnou kňazskou vysviackou biskup Judák uvažoval nad kňazským povolaním podľa príkladu Ježiša Krista a jeho predstáv pri ustanovení sviatosti vysviacky. Biskup Viliam v súvislosti s kňazským povolaním ordinandom, ale aj prítomným veriacim predostrel aj myšlienky budúceho blahoslaveného vincentína Janka Havlíka či blahej pamäti pápeža Benedikta. V závere vyzval prítomných slovami svojho predchodcu blahej pamäti arcibiskupa Karola Kmeťka z roku 1935 k tomu, aby sa vrúcne modlili za milosť vytrvania a požehnanie k úspechu novokňazov aj za nové duchovné povolania.

Vo farskom kostole sv. Gorazda v Nitre na Klokočine sa 14. júna 2024 uskutočnila liturgická slávnosť, počas ktorej sviatosť vysviacky v stupni diakonátu prijal kandidát z miestnej farnosti Patrik Kukučka. Vo svojom príhovore biskup Beňo poďakoval veriacim za ich modlitby za kňazské povolania, ktorých ovocím je aj Patrik Kukučka. Povzbudil ho k tomu, aby bol naozajstným Božím služobníkom podľa príkladu lásky Ježiša Krista. Vkladaním rúk a konsekračnou modlitbou biskupa Petra Beňa sa Patrik Kukučka stal posvätným diakonom.

V sobotu 15. júna 2024 prijal v Katedrále sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici, počas slávenia Eucharistie z rúk banskobystrického biskupa Mons. Mariána Chovanca, Peter Pánis, seminarista 5. ročníka Kňazského seminára sv. Vkladaniu rúk a konsekračnej modlitbe, ktoré sú matériou a formou sviatostipredchádzali litánie ku všetkým svätým, v ktorých sme svätencovi vyprosovali Božie požehnanie a silu do služby. Novovysväteného diakona obliekol do dalmatiky jeho principál dp. Ivan Iskra a následne prijal z rúk otca biskupa evanjeliár so slovami: „Prijmi evanjelium Kristovo. Stal si sa jeho hlásateľom.

V piatok 14. júna udelil vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove diakonské svätenie poddiakonovi Michalovi Pavlovskému. Samotná diakonská vysviacka sa uskutočnila v liturgii po premenení chleba na telo a vína na krv Ježiša Krista, pred prositeľnou ekténiou a modlitbou Otčenáš.

Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský vysvätil v nedeľu 16. júna v bratislavskej Katedrále sv. Martina za kňazov Petra Kupkoviča a Viktora Vargu. Podobne to prežíval aj Viktor Varga. V homílii otec arcibiskup zdôraznil, že človek neporozumie sebe samému, kým sa neotvorí pre to, čo ho prevyšuje. V Evanjeliu znel úryvok rozhovoru Petra so vzkrieseným Pánom, ktorý je postavený na troch otázkach, keď sa Ježiš pýta Petra: „Miluješ ma? Máš ma rád?“ Keď dostáva kladnú odpoveď, odpovedá mu: „Pas moje ovečky. Pas mojich baránkov“. Zároveň vyzdvihol, že skutočná pasoračná služba je postavená jedine na láske.

Štyroch nových kňazov majú tento rok v Trnavskej arcidiecéze. Arcibiskup Bober vysvätil v Katedrále sv. Túžba stať sa kňazom, rozpoznávanie povolania a Cirkvou predpísaná formácia, stáli na začiatku cesty ku kňazstvu pre piatich mladých mužov, ktorí na slávnosti 15. júna 2024 prijali sviatosť vysviacky v stupni presbyterátu z rúk košického arcibiskupa metropolitu Mons. Bernarda Bobera v košickej katedrále sv. Matej Fečo, Jaroslav Grocký, Valentín Harničár, Šimon Mesarč a Vojtech Turko budú pôsobiť v službách Košickej arcidiecézy. Arcibiskup ďalej pokračoval: „Strážme a chráňme si dar kňazstva, bratia. Dar, ktorý máme v hlinených nádobách. Stále si pripomínajme, že povolanie je iba Pánova milosť. Je potrebné nad tým žasnúť. Neprestaňte žasnúť nad tým, čo dnes dostávate. Preto, si milí ordinandi, dobre zapamätajte dnešný deň svojej kňazskej vysviacky a často sa k nemu v mysli vracajte. Lebo keď stratíte toto vedomie a túto spomienku, riskujete, že do centra postavíte seba - miesto Pána. Po skončení liturgickej slávnosti dostali novokňazi dekrét...

Anton Zarevúcky, narodený 15. august 1855; Varín, okr. 13. Životopis: Po skončení základnej školy v rodisku absolvoval stredoškolské štúdiá v Žiline, Jágri a v Gyöngyösi (Maďarsko), teológiu študoval v Banskej Bystrici. Po kňazskej vysviacke (1879) pôsobil ako kaplán v Novej Bani, Trubíne, Banskej Bystrici, od r. 1892 ako farár v Lopeji, kde sa stal aj členom obecného zastupiteľstva. Presadil, aby sa obecné zápisnice písali po slovensky. Bojoval proti alkoholizmu, založil mliekárske družstvo, potravinový spolok. V obci sa pričinil o založenie filiálky Tatra banky, aby pospolitý ľud dostal výhodný finančný úver. Od začiatkov svojej pôsobnosti rozširoval medzi ľudom slovenskú tlač a osvetu. Za túto činnosť ho maďarské úrady začali prenasledovať a obvinili ho zo šírenia panslavizmu. V sliačskom volebnom obvode kandidoval vo voľbách (1896), ale politickí protivníci ho obvinili z nepriateľstva proti štátu. Znechutený týmito praktikami, keď mu siahali aj na život, prijal pozvanie americko-slovenských kňazov a v r. 1904 sa vysťahoval za rodákmi do Ameriky. Tam sa obetavo pustil do pastoračnej a kultúrnej práce medzi americkými Slovákmi; bol spoluzakladateľom ich vrcholnej organizácie - Slovenskej ligy v Amerike (1907). Bol činný literárne a publicisticky, písal do viacerých americko-slovenských novín a časopisov, ale slabnúci zrak mu znemožňoval túto činnosť. Preto sa viac zameriaval na osobné prejavy na zhromaždeniach našich krajanov v USA, horlivo agitoval za ich záujmy, pričom vo finančnej podpore bol príkladom pre slovenské ustanovizne a jednotlivcov v USA i na Slovensku. Pramene:Zarevúcky, Anton: Katalóg kňazov, ktorí účinkovali na farách banskobyst...

Tabuľka Pôsobenia

Prehľad niektorých pôsobísk Jozefa Martinčeka a jeho aktivít:

Táto tabuľka sumarizuje niektoré kľúčové obdobia a aktivity v živote a pôsobení Jozefa Martinčeka.

tags: #martincek #jozef #knaz