Boh ustanovil manželstvo a rodinu už pri samom stvorení. Boží plán s manželstvom a rodinou sa dotýka konkrétne muža i ženy v ich každodennej existencii. Žena má rovnakú dôstojnosť a zodpovednosť ako muž. Táto rovnocennosť sa jedinečne vyjadruje pri vzájomnom sebaodovzdávaní sa oboch partnerov a pri ich spoločnom odovzdávaní sa deťom, pri prijímaní detí a potom pri ich výchove.
Boh zjavil najvyššiu formu dôstojnosti ženy, keď sám prijal ľudské telo z Panny Márie, ktorú Cirkev uctieva ako Matku Božiu - novú Evu. U žien treba doceniť ich manželské, materské a rodinné úlohy, ako aj verejné a ostatné povolania; zvlášť ich nenahraditeľný význam pri domácich prácach a výchove detí.
To si vyžaduje, aby sme my muži mali v úcte ich osobnú dôstojnosť, aby sme si ich opravdivo vážili a milovali ich bez pretvárky a s úprimným srdcom, nielen pre svoje sebecké ciele a plnenie manželských povinností. V manželskom a rodinnom spoločenstve je muž povolaný k tomu, aby prežíval svoj dar a úlohu manžela a otca. Muž má v manželstve vidieť Boží plán. Pravá manželská láska vyžaduje, aby muž mal hlbokú úctu k rovnakej dôstojnosti ženy.
Svätý Ambróz hovorí: „Nie si jej pánom, ale jej mužom. Nebola ti daná za otrokyňu, ale za manželku. Láska k žene, ktorá sa stala matkou a láska k deťom sú pre muža prirodzenou cestou, aby pochopil a uskutočnil svoje otcovstvo. Treba stále zdôrazniť, že miesto a úloha otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a nenahraditeľný význam.
Zo skúseností poznáme, že neprítomnosť otca v rodine vyvoláva duševné a mravné poruchy a značné obtiaže v rodinných vzťahoch. To isté sa deje v opačnom prípade, keď prítomnosť otca je ťaživá a násilná, zvlášť tam, kde si muž osvojuje mužské prednostné práva, ktoré ponižujú ženu a bránia rozvoju dobrých rodinných vzťahov.
Keď muž ukazuje a napodobňuje na zemi otcovstvo Božie, je povolaný, aby zaručoval rovnomerný vývoj všetkých členov rodiny. Zvlášť má veľkú zodpovednosť za život, počatý pod srdcom matky; ako aj starostlivejšiu spoluúčasť na výchove detí. Mal by vykonávať prácu, ktorá neohrozuje a nepoškodzuje pevnú súdržnosť rodiny, ale ju podporuje!
Úlohou predávania života je začlenenie sa do celkového poslania kresťanského života, ktorý nemôže dospieť ku vzkrieseniu bez kríža. V tejto súvislosti chápeme, prečo sa nedá z rodinného života vylúčiť obeta, ale naopak, treba ju prijať s ochotným srdcom, ak sa má manželská láska prehĺbiť a byť zdrojom vnútornej radosti.
Túto výzvu sv. Pavla apoštola vezmime si dnes ako výzvu všetkým mužom, aby boli ozajstnými hlavami rodín. Hovorí sa, že manželstvá vznikajú buď z lásky alebo z rozumu. Ale usudzujeme, že úspech manželstva od toho nezávisí. Rozhodujúce je, či v čase zasnúbenia majú obaja snúbenci pevnú vôľu založiť si trvalý manželský zväzok.
Sv. Pavol apoštol (aj keď nebol ženatý) tento vzťah manželov vedel vyjadriť obyčajným a jasným spôsobom, keď povedal, „že hlavou ženy je muž a hlavou muža je Kristus“ (1 Kor 11,3). A na inom mieste (v liste Efezanom 5,25) hovorí, „že muži majú milovať svoje ženy, ako si Kristus zamiloval svoju Cirkev.“ Toto tvrdenie, že muž má byť hlavou ženy znie dnešnej mladej generácii priam provokačne.
„Aká hlava? Autorka príručky „Malá škola lásky“ k tomu píše: „Súčasný mladík u nás nemá ani poňatia, čo znamená muž ako hlava. Od detstva sa totiž okolo vás, mládenci, točili samé ženy. Doma mamička, potom ženy v jasliach, škôlke, napokon aj v škole, teda všade samé ženy. Snáď až na základnej vojenskej službe ste stretli pár chlapov, ale veľmi vám to nepomohlo, pretože vojaci sú len vojaci a tam pocit ‚hlavy‘ mladý muž nezíska.
Čo tým biblia sleduje, keď mužom - snúbencom ukladá, aby boli hlavou rodiny? Už z biológie vieme, že všetky orgány tela sú veľmi dôležité. Veď len keď chýba na nohe malíček, robí to problém pri stabilite, aj pri chôdzi. Ale telo má dve centrá, bez ktorých niet života. A je to hlava + srdce. Tam sa rodia myšlienky, radosť, strach, láska, nápady, ale aj hriech. Hlava vie o všetkom, čo robí telo. Hlava súhlasí, varuje, alebo niekedy „privrie“ oči.
Ak má byť muž hlavou svojej ženy, potom sa tým nemyslí, že sa stane despotom, ktorý len rozkazuje, prikazuje a nechá sa obsluhovať. Naopak, tvoja žena má byť súčasťou teba samého. Jej radosti sú tvojimi radosťami, jej starosti sú tvojimi starosťami. Vzorom tvojej starostlivosti o ženu ti má byť Kristus a jeho starostlivosť o Cirkev. Keď sa pozrieš na Cirkev v priebehu stáročí, zistíš, že mu nebola vždy ideálnou „manželkou“.
V rôznych dobách sa prejavovala všelijako - hádavo, apaticky, bojovne, ľúbezne, ziskuchtivo, ale aj zbabelo. Ale Pán sa nerozvádza. Vždy jej dáva dôveru, obetuje sa a znova ju posväcuje. Aj ty v prvom roku manželstva spoznáš na svojej žene vlastnosti, chyby, ktoré si počas známosti nevidel, či prehliadol. Mnohí nezrelí a vystrašení mladí muži utekajú od ženy domov k mamičke. MUDr.
Je pekné počúvať o tom, ako má Boh pre každého z nás pripravený plán, len musíme byť trpezliví a dôverovať mu. Lenže niekedy je naozaj ťažké zistiť, akú úlohu v tom pláne vôbec zohrávame. Najmä pre nás, ženy. Zo všetkých strán sa na nás hrnie mnoho vzorov či „pseudovzorov“, podľa ktorých by sme sa mali správať, obliekať, jesť, myslieť a možno aj dýchať. No v celom tom kolotoči často zabúdame, ako byť pravými ženami nie podľa svetského, ale Božieho plánu.
Počas siedmich dní, keď Boh stvoril svet, uvrhol na prvého človeka Adama „tvrdý spánok, a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi“ (Gn 2, 21-22). Teda, zdalo by sa, že hlavnou úlohou nás žien je byť milujúcou manželkou, podriadenou a vo všetkom podporujúcou svojho manžela. Vo Svätom písme môžeme nájsť rôzne „návody“, ako sa má poriadna Božia žena správať.
Okej, poviete si. Je to, samozrejme, správne, lenže, na rovinu - v dnešnej modernej dobe chceme aj my, ženy, možnosť sebarealizácie, slobodu, chceme cestovať, budovať kariéru… Nie každá z nás túži po živote žienky domácej, stojacej v kuchyni nad hrncami. Čo potom? Osobne si myslím, že či už má Boh pre nás pripravenú cestu manželstva, zasväteného života, alebo úplne inú (lebo iba on vie, čo je pre nás najlepšie), každá z nás má možnosť byť vo svojom vnútri pravou Božou ženou podľa jeho plánu.
Ako byť pravou Božou ženou
-
S nikým iným nedosiahneme vnútorný pokoj a čistú radosť, iba s naším nebeským Otcom. Nestarajme sa o „pseudovzory“, ktoré sa nám snažia nanútiť obraz dokonalého svetského života, sme predsa na ceste do neba! Nemíňajme svoju energiu a talenty na niečo, čo je podobné poľnej tráve a za okamih sa môže rozsypať na kúsky.
„Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. „Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom?
-
Fotky v médiách či na sociálnych sieťach môžu v nás poľahky prebudiť osteň žiarlivosti. Veď kto by nechcel mať takú vyšportovanú postavu, husté vlasy, žiarivý úsmev? Naopak, duša zostáva, či sme mladší, alebo starší. Preto investujme radšej do rozvoja vlastného duchovného života, lebo Bohu je úprimne jedno, či máme pehy, silné dioptrie alebo nohy do X.
-
C. S. Lewis raz povedal: „Pokora neznamená, že si o sebe myslíme menej, znamená to, že myslíme menej na seba.“ Preto si dajme pozor na pýchu a sebeckosť. Pamätajme, že všetko, čo sme v živote dosiahli, bolo s Božou pomocou. Stále na sebe pracujme, venujme druhým ľuďom čas, viac počúvajme, využívajme talenty na službu iným. „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
-
Nie je nič jednoduchšie ako mať rád ľudí, ktorí sú nám sympatickí. Lenže čo robiť, ak je človek „ťažko milovateľný“? Láska je veľká vec a ak ju chceme rozdávať, musíme sa pre ňu každý deň nanovo rozhodnúť. Vidieť dobro v hĺbke ľudskej duše, ďakovať, chváliť, odpúšťať, aj keď je to niekedy veľmi náročné. „,Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?‘ On mu povedal: ,Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Nedajme sa odradiť vonkajšími okolnosťami!
Pre niektoré feministky minulých storočí skutočnosť patriarchálneho tónu narúšala kredibilitu Biblie. Pokúšali sa o jej pretlmočenie do ženskejšieho sveta. Niektorí považujú Bibliu za sexistickú v zmysle nadradenosti jedného pohlavia nad druhým. Je Biblia z dnešného pohľadu sexistická? O jej starozákonnej časti to z literárneho hľadiska možno pripustiť. Štúdium Mojžišovho zákona, a predtým i jeho spisovanie, redakcia, boli rezervované mužom. Žilo sa vo vedomí, že Tóra je pre svet mužov. Prostredie, do ktorého je Biblia zasadená, je patriarchálne.
Máme mať pri čítaní Biblie na zreteli stále tento patriarchálny kontext? Nemala by byť práve Biblia aj v tomto nadčasová? Pri čítaní Biblie je nevyhnutné brať do úvahy dobu, v ktorej sa formovala. No jej nadčasovosť nespočíva v historickom kontexte. Pre niektoré feministky minulých storočí skutočnosť patriarchálneho tónu narúšala kredibilitu Biblie. Pokúšali sa o jej pretlmočenie do ženskejšieho sveta. Muselo uplynúť mnoho storočí, kým sa k štúdiu a k osobnému chápaniu Písma postupne dostali aj ženy.
Je nesprávne interpretovať Bibliu zo ženského pohľadu? Myslím, že je úplne legitímne snažiť sa hlbšie chápať najmä poslanie a génia žien v Biblii aj tak žensky. Veď čo môže veriacej žene lepšie pomáhať budovať svoju originálnu, osobitnú identitu, ak nie Sväté písmo, najmä Nový zákon? Čím v dnešnej tekutej kultúre môže svoju identitu lepšie podložiť, do čoho ju zakoreniť?
Akýkoľvek priamy, aj dobre myslený feministický zásah do štruktúry Biblie by ju porušil a v istom zmysle sterilizoval. No a napokon rozvrátil. Jej vznik trval tisícročia a uskutočňoval sa neopakovateľným spôsobom. Samozrejme, Biblia nie je dokonalá či vyvážená kniha podľa súčasných predstáv a očakávaní. Vyrušuje nás v nej napríklad aj množstvo násilia, i keď často obrazného. Lenže ak by z nej niekto odstránil krvavé scény, tým by ju retušoval a v istom zmysle sterilizoval.
Nebojím sa povedať, že do Biblie patrí i hriech. Aj príliš patriarchálne myslenie v nej je jeho dôsledkom. V Biblii dominuje krása žien, ale nie čisto fyzická. Preto rozlišovanie medzi ich etickým a estetickým významom nebýva jednoznačné. Čiže krásne ženy spomínané v Biblii môžu byť rovnako aj dobrými ženami. A o to vlastne ide, aby ich vonkajšia príťažlivosť prerastala do vnútornej, bola výrazom bytostnej krásy.
V Biblii tiež čítame, že nielen Boh, ale i muži si ženu vážia, že s ňou počítajú na každom kroku. Môžeme si v nej nalistovať i rôzne chvály na statočné ženy, dokonca i Zlatú abecedu o dobrej žene (Prís 31, 10 - 31). Skutočne? Už na prvých stránkach Biblie čítame, že prvého stvoril Boh Adama a až neskôr z jeho rebra ženu. Niektorí v tom vidia práve zárodok nadradenosti muža voči žene. To je obyčajné nepochopenie biblickej správy o stvorení.
Obaja, Adam a rovnako i Eva boli stvorení na obraz a podobu samotného Boha. Bodka. Rozprávanie na začiatku Biblie o žene rovnej mužovi bolo v tých časoch prevratné. Slová, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu, sú základom kresťanskej antropológie dodnes. Čo sa spravidla prehliada, je, že ešte pred pádom obaja, Adam aj Eva, dostávajú príkaz vládnuť. No nie nad sebou navzájom, ale nad celým stvorením. Samozrejme, v tom pravom, správcovskom zmysle.
Okrem toho stvorenie „z rebra“, čiže z Adamovho boku, blízkeho pri srdci, nebolo v tom čase niečo ponižujúce. Zároveň biblická správa o stvorení prvých ľudí poukazuje na to, že človek je stvorený pre vzťah, vzájomnosť. Jedom na každý plnohodnotný vzťah je spomínaná nadradenosť. Preto umelá nerovnosť, ktorú do vzťahu muža a ženy vnáša hriech, ničí kvalitu ich vzájomného vzťahu.
Pozrime sa na ďalší obraz z raja. Eva je tá, ktorá odtrhla jablko. Eva je tá, ktorá zlyhala. Mienka, že Eva zviedla Adama, je iba klišé a nepochopenie semitského vyjadrovania. Už len taká maličkosť: kde bol Adam v kritickej chvíli, keď had zaútočil na Evu? Veď ju mal chrániť ako vzácny dar. Dokonca sľuboval, že k nej prilipne. Nielen ona mala pomáhať jemu, ale i on jej. Napokon, presné inštrukcie o tom, ktoré ovocie sa jesť môže a ktoré nie, dostal predsa Adam.
Už tu Biblia naznačuje, že statočný muž je ten, kto vie vziať na seba plnú zodpovednosť za jemu zverených - nehádže ju na iného a tobôž nie na ženu, ktorá má iné poslanie. Je preto jemnejšia, zraniteľnejšia. V Biblii nevystupuje veľa žien v porovnaní s mužmi, ktorí mali významné postavenie a poslanie v dejinách spásy. Ako sú vykresľované ženské postavy v Biblii?
Biblia ženy neidealizuje, prevažne ich však predstavuje v pozitívnom svetle. Pri mužoch to až tak neplatí. To je však na Biblii krásne, že nie sú v nej romantické ani vypreparované charaktery. Zrejme pre povzbudivé svedectvo o tom, ako Boh zachádza s krehkým človekom. Vyslovene negatívne ženské postavy v Biblii by sme napočítali takmer na jednej ruke. Takými sú starozákonné kráľovné Jezabel a Atalia alebo novozákonná Herodiada s dcérou Salome. Väčšinou nám Biblia predstavuje čnostné, silné ženy. Skutočné bojovníčky. V tomto zmysle mi neprekáža, že ich nie je rovnaký počet ako mužov. Lebo dobrého stačí aj málo.
Určite. Zoberme si napríklad Mojžiša. Okolo tohto starozákonného velikána vidíme minimálne šesť statočných žien, cez ktoré sa prejavila Božia ochrana. O jeho život zápasili najprv dve egyptské babice, potom jeho matka, následne sestra Miriam, faraónova dcéra i jeho manželka Sefora. V Biblii sú iba tri knihy, ktorých ústrednou postavou je žena. V prvom rade zápas o život. Lebo biblická žena nikdy nezabúda, čo je podstatné. Napríklad neplodné ženy, počnúc Sárou, Rebekou, Ráchel či Tamar až po novozákonnú Alžbetu, v nej zúfalo zápasia o nový život. Mohli by sme sem zaradiť aj úctu k panenstvu, manželskej čistote, cti manželky a sestry najmä u Zuzany, ale aj u Jefteho dcéry, Dávidovej Tamar, u Sulamit z Piesne piesní a podobne.
Ženy v Biblii sa vedeli namáhať aj o vieru v pravého Boha vo svojom rode i národe. Ich oddanosť Bohu nebola intimistická, ale otvorená pre záchranu celej rodiny, Božieho ľudu. Vidíme to napríklad u prorokyne Debory alebo Jáhel, či už spomenutej Judit, Ester a tiež u matky siedmich umučených synov z Knihy Machabejcov. Jednoznačne im ide o výchovu. Tú mravčiu prácu, ktorá ticho buduje ľudské katedrály. Potrebné tak včera ako dnes. Nevychovali ideálnych synov či dcéry, to nie.
Zreteľný ženský prvok je v múdroslovných knihách, kde Múdrosť je personifikovaná v osobe ženy, pani Múdrosti alebo dievčatka, ktoré sa bezstarostné hrá či tancuje pred tvárou Všemohúceho. „Biblia ženy prevažne predstavuje v pozitívnom svetle. Pri mužoch to až tak neplatí. Aj ruach, čiže Boží duch, dych či Boží vietor - ešte zahalený do tajomstva - je v Starom zákone ženského rodu.
Biblia predstavuje Boha ako Otca, čiže muža. Je správne si identifikovať Boha iba s jedným pohlavím? V Biblii je obzvlášť významný prvok, ktorý pôsobivo dokresľuje ženskú tvár Boha. Totiž ústredným posolstvom Biblie je Božie milosrdenstvo, zľutovanie voči človeku. Ženské vyjadrenie Božieho zľutovania pojmom rachamim je odvodené od materského lona, doslova maternice. Je to vznešená skutočnosť, ktorou sa v patriarchálnej dobe dostáva na úroveň mužského chápania Božieho milosrdenstva intimita ženy.
Doteraz sme spomínali najmä Starý zákon a starozákonné ženy. V čom sú výnimočné ženy Nového zákona? Sú doslova nové, znovuzrodené. Skrze potvrdenie ich jedinečnej dôstojnosti Ježišom, za čo mu boli nesmierne vďačné. Preto novozákonné ženy dýchajú vnútornou slobodou. Či chudobné, alebo bohaté, vydaté i slobodné, staršie aj mladšie. Všetkým, čo boli a čo mali, sa otvorili pre kráľovskú službu lásky. Teda tie, ktoré prijali do svojho života evanjelium, Ježiša.
Keďže evanjeliá sú napísané esenciálnym spôsobom, pre mená Ježišových učeníčok okrem zopár Márií, Jany a Zuzany nebolo veľa priestoru. Nestretávame sa ani s menami žien, ktoré Ježiš uzdravil, ktorým pomohol alebo sa s nimi zhováral. No perlou medzi nimi je Mária Magdaléna, dnes už aj s oficiálnym titulom apoštolky apoštolov. Práve Pannu Máriu považujeme za tú „naj“ biblickú ženu, máme ju v predstavách ako kráľovnú v brokátových šatách, s korunkou a žezlom umiestnenú vysoko na oltároch.
Nie. Aby sme pochopili Máriinu skutočnú veľkosť, je dobré brať do úvahy jej reálny obraz chudobnej ženy. So skúsenosťami slobodnej matky, prenasledovanej migrantky, chudobnej vdovy, ktorá ešte k tomu všetkému musela prežiť potupnú popravu svojho jediného syna v plnej sile. Ako Otec neušetril svojho syna Ježiša, nešetril ani ju. Pre veriaceho je obraz pozemskej Márie skutočnejší. A tiež bližší a účinnejší ako výlučne nebeská podoba.
Posmrtný život je pre nás veľká neznáma, a preto nebeský život Panny Márie, ak si nedáme pozor, môže pre nás vyznievať dokonca i magicky. Nezdôrazňuje sa práve vyzdvihovaním Máriinej dokonalosti ešte viac akoby hriešnosť a nedokonalosť „obyčajnej“ ženy? Hodnota nikoho by nemala byť určovaná na úkor niekoho druhého. Ani dokonalosť Panny Márie. O tom, že Boh ju môže v mimoriadnej miere zdokonaliť v každom z nás, niet pochýb. A že to s Pannou Máriou urobil, ani o tom netreba pochybovať. Dôležitejšie však, ako ju lacno vyzdvihovať, je sledovať jej rast a dozrievanie tu medzi nami.
Ktorá biblická žena je pre vás osobne inšpirujúcou? V prvom rade je to Mária. Potom, primerane veku, stále iná. Momentálne napríklad starnúca vdova Noemi, ktorá sa nebála nových okolností a vydala sa na ďalekú cestu nevediac, čo ju v cieli čaká. Nestratila kontakt s realitou ani pedagogický talent a dala dokopy svoju ovdovelú nevestu s novým manželom.
Vráťme sa ešte k Novému zákonu. Už na prvý pohľad revolúciu. Ježiš je voči ženám pozorný, vnímavý, rešpektujúci. Prihovára sa im, vedie s nimi dialóg, dotýka sa ich. V tej dobe. Nábožných vodcov tým dozaista vyvádzal z miery. A čo je hlavné, nikdy ich - na rozdiel od niektorých mužov - nesúdil. Na druhej strane, Ježiš nepriniesol vo vzťahu k ženám absolútnu novosť. On sám sa, napríklad pri posudzovaní rozvodu, odvoláva na počiatok, na to, že muž a žena boli stvorení ako rovní. Odmietol akékoľvek zvýhodňovanie rozvodu pre muža.
Napokon Ježiš hovorí, aby sme nikoho nenazývali otcom, učiteľom, lebo my všetci sme „iba“ bratia a sestry. Na tej istej rovine. Žiaľ, často sme akísi hluchí k autentickej úcte Ježiša voči ženám. Bol Ježiš feminista? To je silné a zároveň úsmevné vyjadrenie. Z môjho zorného uhla bratstvo a sesterstvo, respektíve bratsko-sesterské vzťahy ďaleko presahujú galantnosť či rešpekt nejakého feministu voči žene.
Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že je krásne byť nielen silným, ale aj slabým, nielen samostatným, ale i závislým, nielen zdravým, ale i chorým. Lenže k tomuto návratu ani samotní Ježišovi nasledovníci veľmi nepomohli.
Dodnes neviem celkom stráviť tieto slová svätého Pavla. Na druhej strane, Pavol je vo svojom apoštolskom nasadení najväčším priekopníkom spolupráce so ženami. V tých časoch. Vedel zaktivizovať, prijať, zapojiť, podnecovať a nechať pracovať pri sebe mnohé ženy. Spomeňme aspoň niektoré: Priscila, Lýdia, Féba, Evodia a Syntycha. Ak sa tu a tam trochu pomýlil - aj on v rámci ducha doby, v ktorej žil -, musím to tomuto velikánovi predsa len zo srdca odpustiť. Najmä ak si prečítam, že hovorí aj to, aby sme sa podriaďovali jedni druhým vo všeobecnosti.
Pri pozornejšom zahĺbení sa do state, kde Pavol píše o podriadenosti žien mužom, nemôžeme preskočiť slová, že muž má milovať svoju ženu ako Kristus miluje Cirkev. A to je maximum, o ktorom môžu ženy často iba snívať. Akoby Pavol chcel povedať, že kto miluje ženu Kristovou láskou, a teda láskou až na smrť, môže žiadať od nej aj to, aby mu bola podriadená. Stretávate sa s nepochopením týchto slov zo strany mužov, ale i žien často? Snažím sa byť voči podobným nezrelostiam slobodná.
Je to chronická cirkevná choroba, ak Písmo používame na podporenie toho, čo chceme povedať, alebo vlastného názoru. Voči Písmu máme mať opačný postoj: v pokore a očakávaní mu nechať slobodu. Čo mi Božie slovo hovorí dnes, v tejto situácii či k tejto veci? V cirkvi by mala existovať len jedna vláda. Tá Kristova, ktorá sa sprítomňuje v slúžiacej hierarchii spolu s vládou bratskej a sesterskej lásky.
V Biblii i v cirkevných dokumentoch sa často hovorí len o synovstve či bratstve. Nezabudlo sa na dcéry či sestry, ktoré sú tiež Božími deťmi a členkami cirkevného spoločenstva? Je to záležitosť prekladu, slovenčina je hodne maskulínne nastavená. Mali by sme viac popracovať na prekladoch vôbec, pretože ťažko je mne ako Božej dcére meditovať slová o synovstve či ako sestre v komunite napĺňať princípy bratského života. Osobne sa biblistkou v užšom zmysle slova necítim. Medzi mužmi biblistami sa však cítim dobre. Potvrdzujú mi skutočnosť, že Písmo vo veľkej miere formuje človeka zvnútra, že prispieva k jeho dozrievaniu, a teda i k bratskosti.
Pracovitá, áno, ale to sme už všetci počuli. A ešte? JEŽIŠ MILOVAL MARTU, JEJ SESTRU A LAZARA. Takto doslova je to napísané v Biblii. Tak sa na Martu konečne pozrime rovnako, ako On - milujúcimi očami. Začnem jej menom. Meno Marta poznáme ako grécke s hebrejskými koreňmi. A to znamená jednu výbornú vec. Spomínam to asi pravidelne, aký bohatý jazyk je hebrejčina, a ako ďaleko nás len s troma písmenkami vie zaviesť. Lebo všetky hebrejské slovesá majú len tri písmenká, ale to im stačí úplne bohate.
Meno Marta je od slovesa byť trpká. A chcem veľmi zdôrazniť, že v hebrejčine je trpkosť spojená aj so smútkom, ale aj so silou. Jedlo, ktoré je trpké, sa označuje ako to, čo má silnú chuť. Pod tieto významy patrí aj myrha. Citujem zo Slovníka slovenského jazyka: vonná živica vytekajúca samovoľne alebo po poranení kôry z myrhovníkov. Okrem toho, že ju malý Ježiš dostal ako dar od mudrcov, má veľa ďalších významov. Myrha bola hlavnou zložkou oleja, ktorým Mojžiš pomazával stan stretávania, truhlu zmluvy a všetko ostatné, čo bolo v ňom.
A ak vám ešte nespadli sánky, teraz by mohli, lebo stan stretávania bolo miesto, kde na púšti prichádzal s Mojžišom hovoriť osobne Boh. Áno. A keď sa tak dialo, to niečo, čo si ani pri najväčšej fantázii asi nevieme predstaviť dostatočne, všade rozvoniavala myrta. Myrta, ktorú má každá Marta v mene. Tento olej sa používal aj na pomazávanie kňazov, kráľov a prorokov. A ak sa vám výraz “pomazanie” spája len s prípravou panvice na pečenie palaciniek, mali by ste vedieť, že to bol aj titul Mesiáša. Teda titul Ježišov. Pomazaný.