História Bieleho Kostola: Od osídlenia po súčasnosť

História Bieleho Kostola je bohatá a siaha ďaleko do minulosti. V tomto článku sa pozrieme na dôležité udalosti a osobnosti, ktoré formovali túto obec.

Počiatky osídlenia

Počiatky osídlenia Košickej kotliny, kde sa nachádza obec Nižný Klátov, spadajú do obdobia spred asi 38 000 rokov. Ľudia staršej doby kamennej boli lovci a zberači, ktorí sa združovali do skupín a stavali si prechodné obydlia podobné stanom s ohniskom vnútri. V okolí obce Myslava žil aj človek mladšej doby kamennej - neolitu. Títo ľudia sa pokúšali ovládnuť prírodu pestovaním kultúrnych plodín, chovom zvierat a rozvojom prvých remesiel.

Podľa archeológov osady neolitického obdobia tvorili obydlia jednotlivých rodín s rozmermi 4x8 m. Jedna osada mala asi 40 - 70 obyvateľov, ktorí sa spoločne podieľali na obrábaní pôdy, stavbe domov a zbere úrody. Na spracovávanie kože a textílií používali ihly, šidlá, tkáčske závažia a prasleny. V okolí Nižného Klátova bolo sídlisko aj v neskorej dobe kamennej - eneolite v období 3500 - 1900 pred n. l.

Stredovek a kolonizácia

Priaznivé prírodné podmienky Košickej kotliny mali vplyv na kontinuitu jej osídlenia aj v ďalších obdobiach. Ľudia tu žili počas doby bronzovej (1900 - 700 pred n. l.). V posledných storočiach pred zmenou letopočtu prenikli do Košickej kotliny Kelti, ktorí rozšírili nové remeslá, hlavne železiarstvo, spracovanie farebných kovov a používanie hrnčiarskeho kruhu. Kelti boli vynikajúci bojovníci, ale aj výrobcovia šperkov a skla.

V období doby rímskej sa Košická kotlina stala miestom prechodu viacerých etník, ako kmene Dákov a germánskych Vandalov. Medzi kmeňmi, prechádzajúcimi územím dnešného Slovenska, sa v 2. pol. 5. storočia objavili aj Slovania. Postupne si začali budovať osady aj v Košickej kotline, živili sa poľnohospodárstvom, lovením a zberom. Používali sekery, nože, kosy, kosáky, pluhy a nádoby si vyrábali na hrnčiarskom kruhu. Svojich mŕtvych pochovávali žiarovo a ich popol ukladali do zeme v urnách. Žili v hradiskách postavených na príhodných miestach.

Slovania v Košickej kotline sa postupom času dostali do spolužitia s kočovnými Avarmi, pod vplyvom ktorých sa čiastočne prispôsobili ich zvykom. Spolužitie Slovanov s Avarmi sa skončilo až začiatkom 9. storočia. Vývoj Slovanov pokračoval veľkomoravským obdobím, zdokonaľovali postupom času svoj spôsob života. Z niektorých osád sa stali remeselné a obchodné strediská, zdokonaľovali sa nástroje, zbrane, keramika i šperky. Od 10. storočia už Slovania všade používali kostrový spôsob pochovávania.

Príchod starých Maďarov koncom 9. storočia sa Košickej kotliny nedotkol. Tunajší Slovania prišli do styku s maďarským obyvateľstvom až na prelome 10. a 11. storočia. O najstarších dejinách východného Slovenska máme veľmi málo písomných záznamov. Najstaršie listiny týkajúce sa Košickej kotliny pochádzajú až z 13. storočia.

Na území tzv. Čierneho lesa v krátkom čase vznikla na konci 13. storočia obec Nižný Klátov. Najstaršou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1317, uložená v Archíve mesta Košice. Listina bola vydaná spišskou kapitulou a dozvedáme sa z nej, že Dominik a Ján, synovia Matúša, syna Pousu, predali polovicu tejto dediny Vyfolu alebo Nemutfalu Jánovi, synovi Iteho z Delne v Šariši, za 60 mariek. O predávanej polovici dediny sa hovorí, že je prázdna a vyľudnená, ale spomína sa tu aj existencia kaplnky zasvätenej sv. Krížu.

Aj v ďalších zachovaných listinách z roku 1323 a 1324 sa konštatuje, že Ján, syn Iteho, odkúpil od Jána a Dominika, synov Matúša, syna Pousu, dedinu Teukeshuyfalu. Názov dediny je tu už rozšírený o prívlastok Teukes (Tőkés), čo slúžilo na rozlíšenie od mnohých iných Ujfalu (Nových Vsí) vznikajúcich v tomto období na okolí. Prívlastok bol použitý podľa klátov (po maďarsky tőke), ktoré tu zrejme boli na nových rúbaniskách. Tőkésujfalu znamená po slovensky Klátová Nová Ves.

Nižný Klátov osídlil nemeckými kolonistami gróf Hannus v posledných rokoch 13. storočia. Už spomínaní synovia Matúša, syna Pousu, Dominik a Ján, ktorí odpredali polovicu Klátova - Tejkeša Jánovi, synovi Iteho z Delne, bolo zemania z Bašky. Do ich rúk sa dedina dostala ešte pred bojmi, ktoré sa odohrávali medzi kráľom a mestom Košice na jednej strane a mocnými feudálmi Omodejovcami na strane druhej. Počas týchto bojov, ktoré vyvrcholili roku 1311 zabitím palatína Omodeja košickými mešťanmi, Nižný Klátov spustol a vyľudnil sa.

V roku 1368 Ján, syn Jána, syna Iteho predal Nižný Klátov za 50 mariek bratom Petrovi a Mikulášovi Čurkovcom (Chyrke), ktorým patrila aj Malá Ida, Bukovec a Hýľov. Čurkovci získali územie Čierneho lesa podvodom, a tak v roku 1376 bolo ich právo na vlastníctvo kráľom Ľudovítom zrušené a územie bolo ponechané v majetku mesta Košice. Vtedy bolo potrebné opätovne úradne zistiť a popísať hranice Čierneho lesa a teda aj Nižného a Vyšného Klátova, dedín, ktoré vznikli na jeho území.

Mandátom kráľa Ľudovíta sa v r. 1382 stáva mesto Košice vlastníkom obidvoch dedín. Zo zachovaných dokumentov sa dozvedáme, že Nižný Klátov mal na konci 14. storočia kamenný kostol a 14 poddanských usadlostí. V najstarších dokumentoch spomínaný názov obce Németfalu (Nemutfalu) vyjadroval kolonizovanie dediny nemeckými kolonistami. Tento názov neskôr stratil význam, lebo v polovici 14. storočia existovali vedľa seba už tri Nemcami osídlené dediny - Nižný Klátov, Vyšný Klátov a Myslava. Pôvodné nemecké osídlenie Nižného Klátova dokazujú aj zachované chotárne názvy nemeckého pôvodu - Štenberk, Iberšek, Pod Buchberkom, Za Timberk, Berpoš, Blešenk.

Novovek a úpadok

V 14. a 15. storočí počet obyvateľov Nižného Klátova klesol a podľa portálneho súpisu z r. 1553 tu bolo len 6 port (brán - usadlostí). Pokles obyvateľov bol spôsobený zlou politickou a hospodárskou situáciou v dôsledku protitureckých vojen, náboženských nepokojov a častých epidémií. Od konca 16. storočia mala obec charakter poľnohospodárskej poddanskej dediny, zemepánom ktorej bolo mesto Košice.

V 20. rokoch 16. storočia sa začalo v Abovskej stolici šíriť reformačné hnutie, prinášajúce Lutherove a Kalvínove myšlienky. Reformácia našla priaznivú pôdu aj v Nižnom Klátove s jeho prevažne nemeckým obyvateľstvom. Rozvoju protestantizmu napomohli aj politické pomery v období stavovských povstaní sedmohradských kniežat, najmä ak uvážime, že Abovská stolica patrila k nimi ovládnutým územiam.

Na konci 17. storočia, kedy vrcholili náboženské boje, spojené s rekatolizáciou východného Slovenska a v dôsledku stavovských povstaní a protitureckých vojen, nastali medzi feudálmi značné zmeny vo vlastníctve pôdy a dochádzalo k ožobračovaniu obyvateľstva a plieneniu aj na území Abovskej stolice. Následkom bol značný úbytok obyvateľstva. V roku 1710 navyše vypukla morová epidémia. Posledné stavovské povstanie ukončil roku 1711 Satumarský mier a aj na východnom Slovensku začala byť dôsledne uplatňovaná rekatolizácia obyvateľstva, ktoré v predchádzajúcom období prijalo luteránsku vieru. Tieto udalosti ovplyvnili aj život obyvateľov Nižného Klátova.

Výsledkom rekatolizácie v prvých desaťročiach 18. storočia bolo obnovenie katolíckej fary v dedine (neskôr bola prenesená do Vyšného Klátova). V 1. pol. 19. storočia v dôsledku neúrody, hladu a epidémie cholery došlo v Abovskej stolici k sociálnym nepokojom zbedačeného obyvateľstva. Nepokoje v roku 1831 prerástli do veľkého roľníckeho povstania.

Počas tzv. revolučného roku 1848/1849 prebiehali v Abovskej stolici vojenské operácie a striedali sa tu cisárske i revolučné vojska. V roku 1849 navštívili Abov aj slovenskí národovci Štúr, Hurban a Hodža, aby v okolí Košíc verbovali vojenských dobrovoľníkov. Po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní na území Abovskej župy postupne silneli maďarizačné snahy, čo sa prejavilo aj v slovenských obciach.

Na konci 19. storočia sa na východnom Slovensku, kde sa zvyšovala bieda drobného dedinského ľudu, zdvihla prvá vlna vysťahovalectva jednak do južných oblastí Uhorska, ale aj do zámoria. Schyľovalo sa k I. svetovej vojne.

Prvá svetová vojna a vznik Československa

Rakúsko-Uhorsko sa zúčastnilo na strane Nemecka v I. svetovej vojne. 26. júla 1914 boli v Nižnom Klátove vyvesené mobilizačné vyhlášky a ich obsah si občania vypočuli z úst obecného bubeníka. Odvedení mali byť všetci muži schopní vojenskej služby vo veku do 37 rokov. Postupne sa v obci prejavovali všetky sprievodné znaky vojny - všeobecné zdražovanie, citeľný nedostatok potravín i spotrebného tovaru, vystupňovaný v rokoch 1917 - 1918.

Štát konfiškoval obilie, zemiaky, dobytok, strukoviny, masť, seno, slamu a vlnu. Bol zavedený lístkový systém. Darilo sa čiernemu obchodu a priekupníkom s potravinami. Četníci spisovali cínové, medené a mosadzné predmety, bol zabavený aj jeden zvon nižnoklátovského kostola. Manželky vojakov dostávali od štátu pre seba a svoje deti vyživovacie príspevky, ktoré niektorým z nich paradoxne zabezpečovali lepší život, ako keď bol ich manžel doma.

Postavenie žien počas vojny však v žiadnom prípade ľahké nebolo. Predovšetkým pri poľnohospodárskych prácach ženy na ťažkú robotu nestačili. Ako vojna pokračovala, prichádzali aj tragické správy o jej obetiach. Mnohí muži z obce počas vojny padli do zajatia a vrátili sa až po skončení vojny.

Dňa 28. októbra 1918 bola vyhlásená Československá republika. Obyvateľstvo obce počulo o vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov až pred Vianocami roku 1918, keď cez dedinu prechádzali talianski legionári. Túto správu prinášali aj vojaci, vracajúci sa z frontu a zo zajatia.

Na jar roku 1919 sa v obci objavili traja maďarskí agitátori a prehovárali obyvateľov na vernosť a pripojenie sa k Maďarsku. Boľševický vpád Maďarskej republiky rád a jeho následné potlačenie československým vojskom sa Nižného Klátova bezprostredne nedotkli.

Po ústupe maďarskej armády v lete roku 1919 sa pomery začali upokojovať aj v Nižnom Klátove. Dochádzalo k obnove a zveľaďovaniu počas vojny zanedbávaného hospodárstva, začal sa rozvíjať aj politický život v obci.

Medzivojnové obdobie

Rok 1938 priniesol do obce veľké zmeny. V septembri bola vyhlásená mobilizácia a veľa mužov vo veku do 40 rokov z Nižného Klátova narukovalo. Aj farnosť vo Vyšnom Klátove prišla vtedy o kňaza, a tak svätú omšu v deň odpustu v nižnoklátovskom kostole slúžil kazateľ z Hýľova.

Medzinárodná situácia sa prudko zhoršila po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži (2. novembra 1938). Došlo k pripojeniu južného Slovenska k Maďarsku, k okliešteniu a neskôr k rozpadu I. ČSR a vzniku samostatného Slovenského štátu. Súčasťou územia pripojeného k Maďarsku bolo aj mesto Košice a mnohé okolité obce vrátane Nižného Klátova.

Obec obsadilo prechodné maďarské vojsko, opäť sa zriaďovala maďarská štátna správa. Obec vtedy opustili niektorí obyvatelia a presťahovali sa na územie Slovenského štátu - napr. kantor Július Rákoš, učiteľ Pavel Richvalský. Ostatných učiteľov a úradníkov prevzal do štátnej služby maďarský štát a 10. decembra 1938 zložili štátnozamestnanecký sľub.

Druhá svetová vojna

Obec Nižný Klátov patrila administratívne vždy do Slúžnovského okresu Košice.

Významné osobnosti

V obci Dobrá Niva pôsobilo, narodilo sa a zomrelo niekoľko významných osobností:

• Ján Bezek - Lukavický: Narodil sa v Dobrej Nive 25. decembra 1878. Bol ľudovýchovný pracovník, divadelný ochotník a prednášateľ.
• Michal Biely: Pôsobil v Dobrej Nive v roku 1689. Zastal sa mestečka proti grófovi Eszterházymu.
• Vavrinec Dérer: Bol kaplánom a priateľom Ľudovíta Štúra.
• Pavol Gál: Bol notárom v Dobrej Nive v roku 1874 a zaoberal sa včelárstvom.
• Dr. Jozef Kozáček: Narodil sa vo Zvolene 2. júna 1807 a pôsobil v Dobrej Nive v roku 1844.
• David Lány: Pôsobil v Dobrej Nive v roku 1645 ako evanjelický kňaz.
• Ján Lehocký, Blatnický: Narodil sa v Slovenskej Ľupči 31. marca 1769 a v roku 1803 bol evanjelickým kňazom v Dobrej Nive.
• Matej Markovic: Narodil sa v Dobrej Nive 27. februára 1707 a bol priekopníkom osvietenstva.
• Viliam Jakub Pepich: Narodil sa v Lubietovej 25. júna 1858 a od roku 1878 bol učiteľom v Dobrej Nive.
• Ján Slávik: Narodil sa 4. decembra 1855 v Dačovom Lome a bol evanjelickým farárom v Dobrej Nive od roku 1882 až do roku 1926.
• JUDr. Juraj Slávik - Neresnický: Narodil sa 28. januára 1890 na Dobronivej, zomrel 30. mája 1969 vo Washingtone. Bol politik a diplomat.
• Martin Kukučín: V roku 1880 tu ako poslucháč medicíny strávil celé leto.
• Zuzana Selecká, rod. Dlhopolcová: Narodila sa 10. augusta 1899 a zaoberala sa zbieraním ľudových piesní a zvykov.
• Prof. JUDr. Juraj Cúth, DrSc.: Narodil sa 23. januára 1926 v Dobrej Nive a bol profesorom a dekanom Právnickej fakulty Univerzity J.A. Komenského v Bratislave.
• JUDr. Štefan Paulíny: Narodil sa 18. augusta 1927 v Dobrej Nive a bol veľvyslancom Česko-Slovenskej federatívnej republiky a Slovenskej republiky v Holandsku.
• Milan Chovanec: Narodil sa 9. januára 1943 v Dobrej Nive a je akademickým maliarom.

Obdobie 1. a 2. svetovej vojny na Banke

V 1. polovici 20. storočia do života vo svete i na Banke zásadne zasiahli dva vojnové konflikty, aké sa v histórii ešte nevyskytli. 1. a 2. svetová vojna priniesli utrpenie, straty a chudobu.

V roku 1914 vypukla 1. svetová vojna. Narukovali aj viacerí mladí muži z Banky. Niektorí z nich zahynuli, iní sa vrátili domov zranení či zmrzačení. Ich odchod na vojnu spôsobil nedostatok pracovných síl v obci. Zvony z kostolnej veže boli zrekvírované a kov bol použitý na výrobu zbraní.

V roku 1918 sa skončila 1. svetová vojna porážkou Nemecka a Rakúsko-Uhorska, ktoré sa následne rozpadlo. Vznikli nové štáty - Rakúsko, Maďarsko, Československo a Juhoslávia. Zároveň sa skončilo takmer tisícročné „manželstvo“ Slovákov s Maďarmi. O vytvorenie Československa sa zaslúžili predovšetkým Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš.

Obyvatelia Slovenska zažili v roku 1918 dvojnásobnú radosť - radosť z ukončenia vojny a tiež z nadobudnutia národnej slobody. Výnimkou nebola ani Banka. Československá republika bola vyhlásená 28. októbra 1918 v Prahe. Následne 30. októbra Slovenská národná rada v Martine potvrdila spojenie Slovenska s Českom.

1. októbra 1920 došlo na slávnostnom otvorení Potravného družstva v Banke k incidentu zo strany robotníkov. Moraviansky farár František Novák bol počas cirkevného obradu vyhnaný z miestnosti cez hnojisko na dvore. Odvtedy sa dlhšie obdobie nekonali v kostole sväté omše ani cirkevné obrady - boli cirkevnou vrchnosťou zakázané.

V roku 1921 žilo na Banke 940 obyvateľov v 133 domoch. Niektorí sa rozhodli riešiť svoju ťažkú hospodársku situáciu odchodom za prácou do zámoria. Z Banky vtedy do Argentíny odišli: Sylvester Rybárik (neskôr sa vrátil a bol richtárom Banky), Gašpar Macko, Imrich Vetrík, Kamil Polák, Antal Hrudka (natrvalo zostal v Argentíne) a ďalší.

V 20. rokoch 20. storočia sa v Kostole sv. Martina neslúžili omše. Kostol bol v dezolátnom stave, pod ktorý sa podpísala najmä vysoká vlhkosť. V rokoch 1930 a 1931 k starému kostolu z južnej strany pristavili nový, čím vznikol dvojkostol. Stavbu realizovala piešťanská firma Alexander Pflüger.

V roku 1929 dal Ľudovít Winter v lesoparku postaviť výletnú kaviareň s vyhliadkou vežou, ktorú nazval Červená veža. Budovu vystavala firma Pittel a Brausewetter na základe projektu Gejzu Gerendaya. V roku 1930 žilo na Banke 1 157 obyvateľov v 190 domoch. Starostom bol majiteľ tunajšieho hostinca Gašpar Urban.

V júli 1934 otvoril Piešťanec Ladislav Bakoš na Ahoji turistickú chatu, ktorá slúžila na odkladanie lyží a tiež ako šenk s výčapným pultom. Chatu na sklonku roku 1944 vypálili nemeckí vojaci, aby ju nemohli využívať partizáni.

V Školskom roku 1929/1930 sa novým správcom a zároveň učiteľom Rímskokatolíckej ľudovej školy na Banke stal Jozef Kobelár. 1. októbra 1930 bola otvorená Obecná ľudová škola v Banke. Vyučovalo sa v súkromných domoch. V Školskom roku 1934/1935 sa konečne rozbehli prípravné práce na výstavbu novej školskej budovy. Vyučovať sa začalo 1. septembra 1937.

Na Banke pôsobilo v období 1. Československej republiky ochotnícke divadlo, ktoré viedol holič Jozef Drabant. Po početných nácvikoch sa konali divadelné predstavenia v hostinci Gašpara Urbana. Na Banke pôsobil i spevácky súbor, ktorý viedol p. Minarovič a neskôr p. Brezovský. V období 1. ČSR pôsobili na Banke obecní hlásnici, ktorí slúžili obci do polovice 30. rokov.

Od konca 19. storočia sa v lokalite Tobolka vyrábali tehly. Tehelňa fungovala aj počas 1. Československej republiky. Jej majiteľom bol Štefan Osvald. Počas Slovenského štátu bola oproti Osvaldovej tehelni postavená nová, moderná tehelňa. Jej majiteľom bol Nemec Reichstädter.

Na Banke bolo v období 1. ČSR niekoľko obchodov, krčiem a hostincov. Medzi ne patril obchod a šenk R. Štuchalu, družstevný obchod so šenkom, hostinec Gašpara Urbana Pod lipou slobody a hostinec U Rybárky. V rokoch 1942 a 1943 dal Bartovič z Piešťan postaviť reštauračné a ubytovacie zariadenie Benátky.

14. marca 1939 došlo k rozpadu Československej republiky a k vzniku samostatného Slovenského štátu. Obce spravovali vládni komisári. Život počas vojny viedol k vymiznutiu nezamestnanosti na Slovensku. V rokoch 1940 a 1941 sa budovala štátna cesta Piešťany - Topoľčany.

Súčasnosť a moderné projekty

Obec Biely Kostol realizuje rôzne projekty zamerané na rozvoj a zlepšenie kvality života svojich obyvateľov. Medzi tieto projekty patria:

• Kanalizácia splašková: Projekt "Podolky I, Záhradná ulica, Biely Kostol, SO Kanalizácia splašková" s dotáciou 124 815€.
• Zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva: Projekt "Zachovanie a rozvoj kultúrneho dedičstva vo vinohradníctve obcí Biely Kostol a Šitbořice" s cieľom posilnenia potenciálu regiónu SK.

Zánik osady Blumenau

V širšom okolí dnešného Lamača sa nachádzalo niekoľko dedín. Pred rokom 1241 tu bola osada neznámeho mena, ktorú zničili Tatári. Zmena nastala po roku 1279, keď Jakub dostal zem nazývanú "Plumnou" a založil vinohrady, mlyny a niekoľko dedín, vrátane Vydrice (dnešná Karlova Ves), Blumenau a Sellendorf. Blumenau mal teda tie najlepšie predpoklady na rozvoj. Že sa tak nestalo snáď možno pripísať tomu, že po Jakubovej smrti sa majetok rozdelil medzi potomkov. Ich majitelia ich postupne dávali do zálohy a predávali mestu Bratislava. A tak od 25.marca 1412 je jediným majiteľom mesto. Dovtedy spormi sužovaná dedina Blumenau prakticky zanikla. Odvtedy na jej mieste nevznikla nová osada. Dnes Blumenau pripomína len miesto zvané Pustý kostelíček.

Tabuľka: Významné osobnosti Dobrej Nivy

História Bieleho Kostola je svedectvom o premenách a vývoji regiónu, od dávnych čias až po súčasné snahy o modernizáciu a rozvoj. Táto obec si zachováva bohaté kultúrne dedičstvo a zároveň sa snaží napredovať a zlepšovať život svojich obyvateľov.

tags: #matej #zak #biely #kostol