Matriky ako genealogický prameň sú zrejme najdostupnejším archívnym zdrojom overených informácií o predkoch. Matrika totiž vedie knihu narodení, knihu manželstiev a knihu úmrtí. Staršie matriky nájdete na farách a v archívoch (dobrou pomôckou je kniha Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia).
Matriky spred roku 1895 sú v krajských archívoch. Matriky z rokov 1896-1906 už nie sú na matričných úradoch, ale sú postupne sťahované do pobočiek štátnych archívov (teda do bývalých okresných archívov). Treba si uvedomiť, že do mladších záznamov môžu nahliadnuť len rodinní príslušníci alebo iná poverená osoba.
Pre lepšie pochopenie kontextu historických záznamov v matrikách, je dôležité poznať aj históriu samotných obcí. Nasledujúce informácie sa týkajú obcí v regióne Záhorie, ktoré sú často spomínané v súvislosti s matrikami.
Obce v Regióne Záhorie a Ich História
Dojč: Obec sa po prvý raz spomína v roku 1392 ako Nogdaych alebo Kisdaych. V 18. storočí sa jej názov zapisuje ako Dojcžy alebo Dojč. Po menovanej pochádza od nemeckého slova deutsch a súvisí s nemeckým obyvateľstvom, ktoré v minulosti osadu obývalo. V priebehu histórie patril Dojč postupne k šaštínskemu a holíčskemu panstvu a od roku 1736 sa stal majetkom Habsburgovcov. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom a vinohradníctvom.
Zo stavebných pamiatok v Dojči treba spomenúť rímsko-katolícky kostol Všetkých svätých. Bol to pôvodne gotický kostol zo 14. storočia spomínaný už v listine Dojčskej farnosti z roku 1397 a roku 1561. V roku 1678 ho obnovili a v prvej polovici 18. storočia prestavali. Vežu kostola nadstavali v roku 1883.
Kopčany: Obec sa po prvý raz spomínala až v roku 1452 ako Kaatho, neskôr Katow. Názov pochádza od starších slov kátiť, kácať a jeho pôvod súvisí s rúbaniskom - miestom, kde boli vyrúbané stromy, ktoré sa použili na vytvorenie zátarás v blízkosti hraníc. Obec vznikla pri priechode Českej cesty cez rieku Morava. Pôvodné zamestnanie obyvateľstva - prievozníctvo, sa dostalo aj do obecného erbu, ktorého súčasťou je čln s dvoma veslami. Obec bola známa aj chovom oviec. Z kultúrno-historických pamiatok sa v obci nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Imricha.
Mokrý Háj: Obec vznikla ako poddanská osada mesta Skalica v roku 1569. Usadili sa tu chorvátski kolonisti, ktorí založili osadu Mokra Vesz. V 17. storočí sa zapisovala ako Mokrihaj. Pomenovanie obce pochádza od slov mokrý háj. Keďže v zakladajúcej listine sa spomína močiar, bažina a les v blízkosti pôvodnej osady, jej názov je výstižný. Obyvatelia sa zaoberali výlučne roľníctvom a vinohradníctvom. Obec mala už na začiatku 19. storočia viac obyvateľov ako v súčasnosti. Z kultúrno-historických pamiatok sa tu nachádza klasicistický kostol Všetkých Svätých postavený v roku 1822.
Petrova Ves: Obec sa po prvý raz spomína v roku 1392, keď patrila k holíčskemu panstvu. V listinách z konca 14. storočia sa uvádza názov Peterfalua alebo Petri Villa. Z tohto označenia vznikol aj nemecký názov Petersdorf a slovenský názov Petrova Ves. Obec vlastnili Czoborovci, ktorí ju v roku 1736 spolu s ostatnými majetkami predali Habsburgovcom. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Ducha, ktorý pochádza z druhej polovice 14. storočia. Ide o pôvodne gotický kostol, barokovo prestavaný v roku 1762.
Popudiny-Močidlany: Vznikli v roku 1954 zlúčením obcí Popudiny a Močidlany. Hoci sa na tomto území našli mince z 12. a 13. storočia, obe osady sa spomínajú už v roku 1392. Najskôr patrili k brančnovmu panstvu, potom k šaštínskemu a holíčskemu panstvu. Najznámejšími zemepánmi tu boli Czoborovci. Od roku 1730 až do zrušenia rehole patrili jezuitom zo Skalice a od roku 1736 Habsburgovcom. V Popudinách sa v 17. storočí usadili habáni, ktorí tu založili výrobu keramických predmetov. V oboch miestnych častiach sa nachádza rímsko-katolícky kostol. Barokovo-klasicistický kostol sv. Štefana v Popudinách postavili v roku 1831. Jeho zaujímavosťou je rokoková lampa večného svetla z druhej polovice 18. storočia. Klasicistický kostol sv. Ondreja v Močidlanoch pochádza z roku 1747.
Radimov: Obec prvý raz písomne spomína v roku 1392, keď sa zapisovala ako Radymow. Názov pochádza od spojenia mena Radim a vlastníctva domu, dvora alebo pozemku. Obec pôvodne patrila k holíčskemu panstvu a postupne jeho najvýznamnejším vlastníkom Czoborovcom a Habsburgovcom. V 18. storočí sa v obci spomínajú vinice. Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním konopí. Rímsko-katolícky barokový kostol sv. Zuzany postavili v rokoch 1732 až 1734.
Sekule: Ležia na terase rieky Morava dvanásť kilometrov juhozápadne od Šaštína-Stráží. Sú prakticky spojené s Moravským Sv. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1402. Sekule sa často spomínajú v súvislosti s osídlením strážneho kameňa Siklov. Jeho názov sa zachoval v pomenovaní Zekel, neskôr v slovenskom názve Sekule a v nemeckom Zekeln. V stredoveku boli poddanskou obcou hradného panstva Osrtý Kameň. V 16. storočí sa tu osídlili chorvátski kolonisti. So sakrálnych pamiatok treba spomenúť rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie.
Smrdáky: Obec sa po prvý raz spomína v roku 1262, keď patrila k hlohoveckému panstvu. Od roku 1394 sa ako vlastníci obce uvádzajú majitelia bračského panstva - rody Amadeovcov, Nyáriovcov, Zichyovcov a Majthényiovcov. Počet obyvateľov obce v 18. storočí prevyšoval súčasný stav. Obyvateľstvo sa zaoberalo roľníctvom, vinohradníctvom a košikárstvom. Koncom 19. storočia počet obyvateľov klesol vplyvom silnej vysťahovaleckej vlny. Na začiatku 20 storočia obyvatelia nachádzali prácu na miestnej píle, v tehelni a vyhni, takže počet obyvateľov sa stabilizoval. Zo sakrálnych pamiatok je najvýznamnejší rímsko - katolícky kostol sv. Jána Nepomuckého. Je to barokovo-klasicistická stavba postavená v roku 1786 a renovovaná v roku 1940.
Tri rýchle tipy na genealogický výskum, ako nájsť skrytých predkov
Tomáš Garrigue Masaryk a Kopčany
Jednou z najvýznamnejších osobností moderných slovenských a českých dejín je pedagóg, vedec, filozof-humanista, sociológ, politik, 1.prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk. Narodil sa 7.marca 1850 v Hodoníne. Jeho matka Terézia Kropáčková pochádzala z moravských Hustopečí a otec Jozef Masaryk z Kopčian na Záhorí.
V našej dedine sa do súčasnosti zachovala ústna tradícia, že T.G.Masaryk sa narodil v Kopčanoch a nie v Hodoníne. Opiera sa o tvrdenie, že v roku 1850 v obci nebol farský úrad a matrika sa nachádzala v neďalekom meste Holíč.
