Mesto Nitra bolo údajne založené na siedmich pahorkoch. Jedným z nich je vrch Zobor, vyhľadávaná turistická lokalita s bohatou históriou. Kedysi tu bolo hradisko a stál tu aj prvý benediktínsky kláštor.
Na Zobor vedie viacero turistických chodníkov.
Zobor je najjužnejší geomorfologický podcelok jadrového pohoria Tribeč medzi Nitrou a Žiranmi. Najvyššími vrchmi podcelku sú Žibrica (617 m) na severe a Zobor (588 m) na juhu. Z diaľky masív Zobora pripomína dvojicu sopiek. Vo vápencoch sa vyskytujú jaskyne, pričom najznámejšia z nich je Svoradova jaskyňa (355 m n. m.) nad bývalým Zoborským kláštorom.
V lese okolo vrcholu Zobora nájdeme zvyšky kamenných valov, ktoré vymedzujú praveké sídlisko z mladšej doby bronzovej. Stálo tu aj jedno z veľkomoravských obranných hradísk. Medzi zvyškami viníc stojí Kostol sv. Urbana z 18. storočia. Najvýznamnejšia pamiatka na Zobore je však bývalý benediktínsky kláštor sv. Hypolita.
S menom prvého slovenského svätca sv. Andreja-Svorada sa spája aj najstaršie pútnické miesto na Slovensku, Kláštor Veľká Skalka pri Trenčíne.
Na Zobore vedie modrá, červená a zelená turistická značka, resp. ich kombinácia. Výstup na Zobor je možný z viacerých lokalít. Vedie sem aj Náučný chodník Zoborské vrchy.
Obľúbená výstupová trasa na Zobor začína pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada v Nitre, ktorá je pomenovaná po prvom svätcovi z územia Slovenska a patrónovi Nitry sv. Svoradovi. Tento mních kedysi obýval zoborský kláštor sv. Hypolita, ktorý nájdete hneď vedľa nemocnice po žltej turistickej značke.
História Zoborského kláštora sv. Hypolita
V lesoch na západnom svahu Zobora vznikol najstarší známy kláštor na území Slovenska - Kláštor sv. Hypolita, ktorý bol založený v 9. storočí. Hoci o založení zoborského kláštora sa nezachovali žiadne písomné správy, podľa väčšiny historikov bol založený už v 9. storočí, najneskôr okolo roku 880, kedy v Nitre vzniklo biskupstvo, ktorého prvým biskupom bol benediktín Viching. Existenciu kláštora naznačuje legenda o úmrtí kráľa Svätopluka a taktiež z Maurovej legendy o živote sv. Svorada.
Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na Zobore vznikol v 9. storočí ako prvý kláštor na území Slovenska. Medzi 11. a 13. storočím plnil tento benediktínsky kláštor dôležitú funkciu jedného z centier duchovného a kultúrneho života v Uhorsku. Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov. S kláštorom sa spája niekoľko dôležitých listín a diel k našim dejinám.
Kláštor plnil v 11. - 14. storočí úlohu náboženského a kultúrneho centra. Bol tiež hodnoverným miestom - dnešný notársky úrad. Benediktíni sa zaslúžili o zvýšenie životnej úrovne obyvateľov, založenie vinohradov a o kristianizáciu obyvateľstva. Zo Zobora pochádza aj prvá zachovaná písomná zmienka o škole na území Slovenska.
Kráľ Štefan I. v roku 1006 obdaroval kláštor sv. Hipolyta. Za kráľa sv. Ladislava v roku 1083 vyhlásili v Nitre na hrade v katedrále sv.
So Zoborským kláštorom sa spája niekoľko dôležitých prameňov k našim dejinám, ako sú: najstaršie v origináli zachované listiny z nášho územia (Zoborské listiny z roku 1111 a 1113), najstaršia uhorská legenda (tzv. Maurova legenda o sv.
Od 14. storočia postupne klesalo postavenie zoborského kláštora, až Kráľ Matej Korvín odovzdal kláštor ostrihomskému arcibiskupovi a neskôr pápež Pavol II. nitrianskemu biskupstvu. V 15. storočí kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.
V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra. Pred koncom 15. storočia kláštor zanikol.
O histórii tejto výnimočnej lokality máme ešte stále viac informácií z písomných prameňov, ako z dokladov hmotnej kultúry objavenej archeologickým výskumom. Jednou z príčin tohto stavu je, že výskumy mali charakter záchranných akcií vyvolaných stavebnou činnosťou a ich časový a priestorový rozsah bol limitovaný.
Vojnový zločinec alebo svätec? Jozef Tiso: Vojnový zločinec alebo svätec? Neuveriteľná História Rímskokatolíckeho Kostola Ducha Svätého v Košiciach, Ktorú Musíte Poznať! Odhaľte Tajomstvá Krstu v Katolíckej Cirkvi: Význam, Rituály a Nevyhnutné Informácie! Nezmeškajte Kláštorský Jarmok v Kláštore pod Znievom: Tradícia, Zábava a Kultúra na Jednom Mieste! Magda Vášáryová a Katolícka Cirkev: Revolučné Zmeny, Ktoré Menia Slovenskú Spoločnosť! Prečo je dávanie desiatkov v apoštolskej cirkvi kľúčom k duchovnému rastu a požehnaniu! Objavte Perfektné Skladové Priestory vo Svätom Jure pre Vaše Podnikanie! Neuveriteľná história a ohromujúca architektúra Kostola Sedembolestnej Panny Márie v Pohorelej odhalená! Neuveriteľné Tajomstvá Gréckokatolíckeho Manželstva: Podmienky a Obrad, Ktoré Musíte Poznať!
06. Rád svätého Benedikta, alebo jednoduchšie povedané benediktíni, sú najstarším katolíckym dodnes existujúcim mníšskym rádom. Jeho zakladateľ Benedikt z Nursie po období pustovníčenia v roku 529 zriadil prvý konvent na hore Monte Casino v Kampánii (asi 130 km južne od Ríma), čím položil základy monastizmu - mníšstva kláštorného typu. Cieľom benediktínov bolo okrem iného aj dosiahnutie vyššej úrovne života obyvateľov vtedajšej “barbarskej” spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti.
V duchu hesla “Ora et labora” (Modli sa a pracuj) sa život benediktínov delil na čas venovaný velebeniu Boha a na fyzickú prácu, ktorá popri prepisovaní a iluminovaní starých rukopisov a starostlivosti o chorých a chudobných zahŕňala aj obhospodarovanie kláštorných majetkov (polia, záhrady, dielne, mlyny a pod.).
Najstarší známy kláštor na Slovensku - kláštor sv. Hypolita vznikol práve na území nášho mesta - v lesoch na západnom svahu Zobora v malej kotline s prameňmi kvalitnej vody. Toto miesto, vzdialené asi 3 km od vtedajšej Nitry, ideálne spĺňalo požiadavky benediktínov na usadenie sa.
Existenciu kláštora už v tomto období naznačuje aj legenda o úmrtí kráľa Svätopluka zaznamenaná českým kronikárom Kosmasom /╬ 1178/ počas jeho pobytu na Nitriansku. O živote nitrianskych pustovníkov sa dozvedáme z legendy, ktorú niekedy medzi rokmi 1064-1070 napísal Maurus, nitriansky rodák, žiak učilišťa pri zoborskom kláštore. Neskôr sa stal opátom a od roku 1036 biskupom v Päťkostolí. Základné informácie mu poskytol Benedikt a opát Filip.
Legenda o živote sv. Svorada a Benedikta je napísaná po latinsky v rýmovanej próze. Považuje sa za cenný literárny a historický spis i faktografické dielo zo slovenského prostredia. Podáva informácie o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, kostola sv. Emeráma v Nitre, o škole pri benediktínskom kláštore a pod.
Benediktínsky kláštor sv. Hipolyta v období 11. - 13. storočia plnil dôležitú funkciu jedného z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho centra v Uhorsku. Ako sme už spomenuli, heslom benediktínov bolo Ora et labora - Modli sa a pracuj. Traduje sa, že práve „čierni“ mnísi priniesli pestovanie viniča. Vysadili zoborské vinohrady a založili tradíciu vinohradníctva a vinárstva v Nitre. Prvé vinice vznikli na miestach dnešnej Šindolky. Tu sa i dnes s úspechom dorába víno výnimočnej kvality. V stredoveku sa víno spod Zobora vyvážalo, napr. do Poľska a Ruska.
Význam a postavenie zoborského kláštora v 14. a najmä v 15. storočí však postupne klesal. V tom čase hospodársky, ale aj duchovný úpadok benediktínskeho rádu zasiahol celú Európu. Nové kláštory takmer nevznikali a desiatky starých zanikli. Kráľ Matej Korvín odovzdal významné benediktínske kláštory - Pannonhalmu, Pécsvárad, Szekszárd a Zobor ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Neskôr v roku 1468 pápež Pavol II. pridelil na žiadosť kráľa Mateja Korvína všetky majetky Zoborského benediktínskeho opátstva nitrianskemu biskupstvu a kapitule.
Pohľad na Zobor z vtáčej perspektívy.
Kláštor sv. Svorada
Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov - Svoradova jaskyňa. Neskôr s ním býval aj jeho nasledovník rehoľný brat Benedikt, ktorí dobrovoľne vykonávali v zoborskej hore tie najťažšie práce.
O živote pustovníkov sa dozvedáme z Maurovej legendy o živote prvých svätcov z nášho územia sv. Svorada a sv. Benedikta, ktorá podáva dôkaz o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, ale aj o kostole sv. Emerána v Nitre, kde sú uložené pozostatky oboch svätcov.
Svoradova jaskyňa.
Kláštor sv. Jozefa
Po odchode benediktínov býval opustený kláštor cieľom pútí. Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov.
Na Zobore bol v roku 1691 postavený nový jednoposchodový kláštor pre kamaldulský rád - Kláštor sv. Jozefa. V záhrade vznikol aj kostol s vežou a dvoma zvonmi. Kláštor plnil funkciu noviciátu kamaldulskej rehole pre celú Uhorskú časť Rakúsko-Uhorskej monarchie. Do užívania bol odovzdaný v rokoch 1695 - 1697. Kamalduli tzv. bieli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, ktorý vznikli v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii.
Kláštor bol odovzdaný do užívania v rokoch 1695 až 1697, do ktorého prišla aj časť mníchov až z Talianska. Model Kamaldulského Kláštora sv. Jozefa
V kláštore pôsobil istý čas ako mních aj Romuald Hadbavný (ako prvý preložil Bibliu do slovenského jazyka) a brat Cyprián (zostavovateľ rastlinného herbára, ktorý pôsobil aj v Červenom kláštore). Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Bol vyhľadávaním lekárnikom a liečiteľom. Zaujímal sa aj o astronómiu a technické vedy. Fráter Cyprián vraj údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“. V kláštore pôsobil aj páter Romuald Hadbavný, ktorý ako prvý preložil Sväté písmo do slovenčiny.
Dominantou kláštora bol trojloďový kláštorný Kostol sv. Jozefa, ktorého zvyšky sa zachovali dodnes. V kostole sa nachádzalo aj 6 oltárov a dobové dokumenty opisujú honosnosť a výzdobu jednotlivých priestorov. Pod kostolom sa nachádzali krypty. Súčasťou kláštora boli príbytky rehoľníkov, budova so vstupnou bránou a zvonicou, sad, záhrady a unikátne technické dielo kamenný vodovod, ktorý privádzal vodu od prameňa sv. Svorada do kláštora. Vodovod bol v danej dobe unikátnym technickým dielom, ktoré privádzalo vodu do kláštora niekoľko stoviek metrov a následne sa rozdeľoval do niekoľkých vetiev.
V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu.
Hlavná budova sa zachovala dodnes a slúžila viacerým účelom - manufaktúra na výrobu súkna, ubytovňa pre chorých, či klimatické kúpele. V roku 1927 kláštor vyhorel, neskôr bol zrekonštruovaný a v roku 1953 ho prevzal rezort zdravotníctva, ktorý následnou výstavbou rozsiahlej liečebne úplne pozmenil vzhľad lokality. V súčasnosti využíva hlavnú kláštornú budovu Špecializovaná nemocnica sv. Svorada, ktorá je zároveň správcom celého areálu, ktorý je vyhlásený za Kultúrnu pamiatku - Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov a o záchranu neudržiavaných zvyškov objektov sa od roku 2015 stará Zoborský skrášľovací spolok.
Súčasťou expozície je aj príbytok kamaldulského mnícha. Každý mních býval v samostatnom príbytku, ktorý bol v tom čase s rozlohou 90 m2 honosný. K príbytku patrila záhradka obkolesená vysokým murovaným plotom. V každom domčeku sa nachádzala súkromná kaplnka. V zásypoch pivnice sa našli tisíce rybacích kostí, čo potvrdilo prísnu pôstnu stravu mníchov. Mníšske príbytky obkolesovali z troch strán kláštorný chrám, v ktorého krypte boli aj pochovaní.
Expozícia života kamaldulského mnícha
Kamaldulský kláštor sv. Jozefa.
Súčasnosť
V súčasnosti je ruina zoborského kláštora vyhľadávanou turistickou lokalitou, kde môžete vyraziť do prírody aj s deťmi. Keďže Zobor je v súčasnosti aj mestskou časťou, jeho svahy sú husto obývané. Zástavba rokmi postupuje čím ďalej vyššie až k vrcholu, a preto nie je problém sa dostať relatívne vysoko autom či verejnou dopravou.
Na jednej z informačných tabuli nájdeme napísané Zoborský kláštor - nedocenený poklad. A preto by sa tu mal zastaviť každý návštevník Zoboru, ktorý vyráža od Špecializovanej nemocnici sv. Svorada a preniesť sa stovky rokov do histórie. V lokalite národnej kultúrnej pamiatky Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov v Nitre pod Zoborom bude na slávnosť Nanebovstúpenia Pána 25. mája 2017 o 17.00 hod. svätá omša. Predsedať jej bude titulárny zoborský opát Mons. Ladislav Belás.
Cisár Jozef II., najstarší syn cisárovnej Márie Terézie, v rámci svojich reforiem dal v roku 1782 kamaldulský Kláštor svätého Jozefa pod Zoborom zatvoriť. Od tých čias kostol, príbytky mníchov i areál chátrali. Dodnes sa zachovala iba hlavná kláštorná budova - národná kultúrna pamiatka, ktorá je majetkom Rímskokatolíckej cirkvi a využíva ju Špecializovaná nemocnica.
Celý areál Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku pod názvom Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov. História tejto lokality však siaha ďalej, až do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia. Tu benediktíni zriadili prvý kláštor v Uhorsku. Kláštor svätého Hypolita bol od 9. do 15.
Veríme, že pre Nitru, ale aj pre celé Slovensko sa toto „posvätné“ miesto podarí revitalizovať a sprístupniť verejnosti tak, aby dôstojne pripomínalo svoju nezastupiteľnú úlohu v dejinách nášho národa.
Na slávnosť Nanebovstúpenia Pána 25. mája 2017 sa v ruinách bývalého kostola svätého Jozefa, ktorý bol súčasťou miestneho kamaldulského kláštora, konala po viac ako dvesto rokoch svätá omša. Celebroval ju titulárny zoborský opát Mons. Ladislav Belás spolu s farárom Milanom Polákom. Prítomní boli aj zástupcovia mesta na čele s viceprimátorom Jánom Vančom, členovia Zoborského skrášľovacieho spolku vedení predsedom Jánom Kratochvílom a približne tri stovky ďalších veriacich.
Konzervácia ruín bývalého kamaldulského kláštora sa začala v roku 2014. Po všetkých potrebných prácach zameraných na záchranu toho, čo z neho zostalo, bol v jarných mesiacoch tohto roka do presbytéria niekdajšieho chrámu umiestnený kamenný oltár a socha patróna Nitry - svätého Andreja Svorada.
Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov je prístupné verejnosti. Na informačných tabuliach sa návštevníci dozvedia všetky dôležité informácie z histórie tohto posvätného miesta a o tom, čo sa zachovalo do dnešných dní.
Kamaldulský Kláštor svätého Jozefa dal v roku 1782 zatvoriť v rámci svojich reforiem cisár Jozef II., najstarší syn cisárovnej Márie Terézie. Od tých čias kostol, príbytky mníchov i areál chátrali. Dodnes sa zachovala iba hlavná kláštorná budova, ktorá je majetkom rímskokatolíckej cirkvi a využíva ju Špecializovaná nemocnica sv. Svorada na Zobore.
Celý areál nemocnice je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku pod názvom Archeologické nálezisko kláštor kamaldulov. História tejto lokality siaha až do obdobia Veľkej Moravy, do 9. storočia. Benediktíni tu zriadili prvý kláštor v Uhorsku. Kláštor svätého Hypolita bol od 9. do 15.