Svadobná výzdoba kostola je veľmi dôležitá súčasť svadby, ktorá v spojení s krásnymi kvetmi vytvára čarovnú atmosféru, na ktorú budete ešte dlho spomínať.
Dokonale zvolená kvetinová výzdoba kostola vyvolá u každého z prítomných hostí úžas, obdiv, nadčenie a krásu.
Výzdobu prispôsobíme podľa štýlu kostola.
Svadobná výzdoba kostola.
Vstup do Kostola
Už pri vstupe do kostola svadobná výzdoba musí tušiť, či sa už jedná o rozsypané lupienky ruží, na stupienky schodov položené kvety alebo slávnostne vyzdobené zábradlie, že po prejdení tých vytúžených pár krokov medzi decentne ozdobeným radom lavíc sa dostanete na to vysnívané miesto pred oltár, kde si poviete konečne svoje vytúžené áno, na miesto ktoré žiari všetkými farbami nádherných kvetín, ktorá už na prvý pohľad dáva nezabudnuteľný ráz tejto vašej nádhernej chvíli.
Svadobná Výzdoba a Dekorácie
Ponúkame kompletnú realizáciu svadobných hostín z hladiska výzdoby a dekorácie, tak svadobných stolov ako aj priestoru, kde svadobná hostina prebieha.
Svadobná výzdoba stolov dodáva každej miestnosti elegantnosť a luxus. Krásna výzdoba dokáže z každej miestnosti spraviť miestnosť svadobnú. Prenechajte všetky starosti okolo výzdoby stolov na nás a naplno si vychutnajte najkrajší deň vášho života.
Jedným z najdôležitejších prvkov svadobnej výzdoby je výzdoba svadobného stola, ktorá musí byť s ostatnými prvkami svadobnej výzdoby v absolútnom súlade, pretože celý čas sa musí vynímať v plnej kráse pred svadobnými hosťami.
Pri výzdobe stola dbajme najmä na jej praktickú stránku, to znamená pokiaľ zvolíme neprimerane veľkú výzdobu, menej miesta zostane na stolovanie.
Svadobná výzdoba stolov.
Svadobná výzdoba dodáva každej miestnosti elegantnosť a luxus. Krásna výzdoba dokáže z každej miestnosti spraviť miestnosť svadobnú. Prenechajte všetky starosti okolo výzdoby na nás a naplno si vychutnajte najkrajší deň vášho života. Naše doporučenie, na základe vašich predstáv a doplnené našimi nápadmi a skúsenosťami vyhotovíme k vašej maximálnej spokojnosti.
Svadobná Kytica
Svadobné kytice sú neodmysliteľnou súčasťou každej svadby. Ak si predstavíte niečo spojené so svadbou, tak sú to práve krásne kvety, ktoré robia svadbu svadbou.
Svadobná kytica je jedným z najdôležitejších doplnkov nevesty, ktorá by mala dokonale ladiť so šatami, účesom a líčením nevesty. Aj keď sa zdá, že výber svadobnej kytice je maličkosť, netreba to nechávať na poslednú chvíľu, stačí ak to necháte na nás. Postaráme sa o to, aby bol váš svadobný deň naozaj tým najkrajším dňom vo vašom živote.
Etiketa v Kostole
Neodsudzujem ľudí, ktorí nevedia, čo sa v kostole sluší a čo nie, a majú veľké medzery zo spoločenského správania. Veď v istom nedávnom období sa u nás spoločenské správanie považovalo takmer za buržoázny prežitok a nedalo sa o ňom ani hovoriť. Tieto nedostatky sa dnes zakrývajú slovom demokracia = všetko je dovolené. Primerané spoločenské správanie chýba na Slovensku v mnohých oblastiach života. I pre etiketu platí, že to, čo človek nemá z domu, nemôže ani odovzdať ďalej.
Čitateľ Katolíckych novín v ňom píše, že keď „bol ešte malý chlapec, mamičky s deťmi v kočíkoch zostávali väčšinou pred dverami do kostola, aby nerušili priebeh bohoslužieb. Ako otec som potom chodil do kostola s dvoma malými deťmi a musím sa priznať, že si nepamätám, aby boli niekedy vyrušovali. V súčasnosti nechávajú mladí rodičia svoje deti počas bohoslužieb vykrikovať, zabávať sa, behať po kostole. Čo sa mi vonkoncom nepáči, je, že nechávajú deti napríklad strkať ruky do krstiteľnice a sadať tesne pod obetným stolom, pravdaže, chrbtom k oltáru. Pre mňa, ešte ako miništranta, bola krstiteľnica posvätné a tajomné miesto, na ktoré som sa vždy pozeral s nesmiernou úctou. A zážitkom pre mňa bolo, keď som miništroval pri krste, krstiteľnica sa odokryla a otvorili sa dvierka stánku, kde boli umiestnené oleje.
Ísť s dieťaťom na krížik po svätej omši je veľmi pekné, zdôrazňuje to súdržnosť rodiny. Dieťa však treba vychovávať i tým, že mu rodičia všetko vysvetlia. Apriori by proti tomu nemal nikto nič namietať.
V kostole v Trenčíne som bola svedkom toho, ako malý chlapček prešiel cez celý kostol a podal ruku všetkým veriacim sediacim na kraji pravej strany. Bolo to milé, všetci sme sa usmievali, jeho mama však potom zareagovala primerane a dieťa odviedla preč. V našom kultúrnom kontexte sa nezvykne podávať ruka nakríž.
Tak ako v banke, na pošte a všade, kde sa prichádza do styku so súkromnými informáciami, aj pri spovednici platí dodržiavanie osobnej zóny. Ba pri sviatosti zmierenia ešte viac, pretože tieto rozhovory nesmie počuť nikto iný. Preto treba v kostole zariadiť, aby nedochádzalo k tomu, že ostatní veriaci si môžu vypočuť rozhovor medzi spovedníkom a spovedajúcim sa. Na dodržiavanie diskrétnej vzdialenosti veriacich od spovednice možno pokojne použiť dva kovové stĺpiky spojené ozdobnou stuhou.
Sledovanie času spovedania sa iných veriacich sú zvláštne praktiky, ktoré nepatria do kostola. Ak sú pri spovednici v kotole hodiny, treba ich dať radšej preč.
Žiadneho človeka nemôžeme a nesmieme nútiť chodiť ani na svätú omšu, tieto „veci“ musia vychádzať zo srdca, nemôžeme ich nikomu dávať príkazom. Môžem ho však nenápadne usmerniť vlastným životom, skutkom, príkladom, nie slovami ani násilným presviedčaním.
Problémom môže byť aj púšťanie ľudí z bokov do hlavných radov na sväté prijímanie. Musím pustiť veriaceho pred seba, alebo by bolo vhodnejšie, aby tento veriaci obišiel celý kostol a zaradil sa na koniec hlavného radu?
To je jeden extrém, druhý je, keď kňaz ešte len ide k svätostánku po konsekrované hostie a ľudia sa už hrnú dopredu hlava-nehlava. Chýba potom pátos a noblesa. Treba nájsť konsenzus, medzičas, aby kňaz dlho nestál s Ježišom prítomným v Eucharistii pred obetným stolom a aby ľudia pridlho nesedeli v laviciach. Možno aj organista by mohol dať hudbou alebo spevom ľuďom pokyn, že už môžu vstať a ísť do radu na sväté prijímanie. Toto nie je rad na banány ani na pomaranče, ujde sa každému. Žiaľ, našu mentalitu ešte stále ovplyvňujú spomienky na štyridsaťročnú socialistickú totalitu. A koľkých ľudí pred seba pustiť? Aj všetkých, ale treba sa zariadiť podľa situácie.
Keď za mnou stojí staršia pani s paličkou a každý, koho pustím pred seba, je pre ňu záťažou, mala by som brať na ňu ohľad. Akoby sa ľudia zaujímali o toho druhého vtedy, keď to nie je nutné, a sledujú napríklad dĺžku trvania spovede, ale keď ide o dôležitú vec, vtedy reagujú, ako keby sa ich to netýkalo. Možno sú to ľudia, ktorí sú veľmi nešťastní a vnútorne nenaplnení. Alebo ide o ľudí, ktorí nemajú nijaké záľuby, čo by im napĺňali život, a keďže sa potrebujú niečím zaoberať, venujú pozornosť nepodstatným veciam. No načo potom chodia na sväté omše?