Pútnické miesto Rajecká Lesná, známe aj ako Frivald, má bohatú históriu a je významným duchovným centrom pre veriacich. V minulosti sem prichádzali pútnici z blízkeho i ďalekého okolia, aby prednášali svoje modlitby a prosby Panne Márii, ktorej socha sa nachádza na hlavnom oltári Baziliky Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie.
Dejiny kostola vo Frivalde siahajú až do 13. storočia. Dosvedčujú to základy priamo sa otvárajúcej svätyne, objavené pri archeologických výkopových prácach v roku 1993. Vtedy sa našli aj úlomky hlinených nádob zo začiatku 15. storočia, v ktorých nosili vodu k stavbe kostola.
Od polovice 12. storočia sa na neobývaných územiach Uhorska usadzovali Nemci, a pravdepodobne na začiatku 13. storočia založili mimo územia Rajca usadlosť Friwald (Frei-Wald = voľný les, alebo Früh-Wald = predtým les). Z tohto obdobia zostali názvy gruntov. Na pozemku richtára postavili kostol. Od roku 1398 patrila usadlosť panstvu v Lietave.
Prvopočiatky Mariánskej Úcty
Prvopočiatky mariánskej úcty sú spojené so svätou Kingou, dcérou uhorského kráľa Bela IV., manželkou poľského kráľa Boleslava. Podľa legendy pri krste 5. marca 1234 zázračne vyriekla slová pôstnej antifóny „Ave Regina coelorum, ave Domina Angelorum...“ v preklade „Zdravas, Kráľovná nebeská, zdravas, Pani anjelská...“ Po manželovej smrti žila v kláštore s kostolom Najsvätejšej Trojice v Starom Sączi, zomrela v júli 1292 v povesti svätosti.
V r. 1410 počas prusko-poľskej vojny vojská uhorského vojvodu Stibora vypálili tento kláštor spolu s mestom. Po prehratej vojne začal na znak pokánia zakladať kláštory a kostoly, zasvätené Panne Márii. V roku 1413 si jeho verný sluha Michal Walach zakúpil vo Frivalde dedičné šoltýske právo, aj on na znak pokánia postavil väčší kostol, zasvätený Panne Márii Kráľovnej anjelov, pričom sa na slávnosť Najsvätejšej Trojice konala každoročne kajúca púť.
Opis Kostola
Jednoloďový kostol s dĺžkou 15 metrov mal polkruhovo ukončené presbytérium na východnej strane a hranolovú vežu na západnej strane. Obvodové múry boli masívne. Veža bola nízka, sakristia bola klenbová a opevnená. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami.
Počas obdobia šoltýsa Mikuláša Frivaldského v tretej štvrtine 15. storočia namaľovali postavy v kostole. Vo svätyni boli nástenné maľby štyroch evanjelistov, medzi ktorými bola vyobrazená Panna Mária. Kostol mal šesť okien so železnými mriežkami.
Okolo roku 1480 dali vyhotoviť sochu Panny Márie s Jezuliatkom na rukách, ktorá sa stala milostivou sochou. Stála na oltári so sochami panien a mučeníc Kataríny, Barbory, Doroty, ako aj so štyrmi namaľovanými obrazmi na dvoch tabuliach, zobrazujúcich tieto výjavy zo života Panny Márie: Zvestovanie Pána, Návšteva u Alžbety, Narodenie Pána a Klaňanie Troch kráľov. To všetko tvorilo krídlový oltár.
Na vrchole oltára stálo aj súsošie Krista s tŕňovým vencom na hlave, Panny Márie a svätého Jána evanjelistu. Liturgická funkcia súsošia sa dostala do popredia v období Veľkého týždňa, kedy oltárne krídla boli zatvorené, pretože na vonkajšej strane krídiel neboli obrazy. Podobnosť s mariánskym oltárom v Spišskej Sobote poukazovala na spojitosť s poľskou sandeckou maliarskou školou. V tomto zmysle sa môže niekdajší oltár a dodnes zachovaná socha Madony odvodiť od svätej Kingy.
V roku 1560 bol Frivald rajeckou filiálkou. V roku 1569 získal lietavské panstvo František Thurzo, zať Mikuláša Kostku. Pretože prešiel na protestantizmus, aj Rajec s filiálkami sa stali protestantskými.
V sakristii frivaldského kostola na stene medzi dverami do sakristie a pastofóriom sa donedávna dal pod nástennou maľbou prečítať kúsok nápisu z roku 1571, napísaného kriedou okrovohnedej farby.
Obdobie Protireformácie a Návrat Katolíkom
Kánonická vizitácia trenčianskeho archidiakona Juraja Novosedlíka zo 28. októbra 1674 uvádza, že 11. júna 1673 vrátili protestanti katolíkom kostol aj s mariánskou sochou, za farára bol ustanovený Andrej Sartorius. Dosvedčuje to zápis v rajeckej matrike z roku 1674, keď sa ako krstiaci spomína Andrej Sartorius, farár frivaldský.
Dňa 15. júla 1699 vykonal vizitáciu vo Frivalde trenčiansky archidiakon a ilavský farár Ján Fridecký. Najstaršími písanými dokumentmi o frivaldskej farnosti sú matriky z roku 1698, ktoré viedol Ján Letavský. Tento kňaz bol predtým kaplánom na lietavskom hrade. Priniesol so sebou aj časť knižnice, z ktorej sa niekoľko kníh zachovalo až doposiaľ.
Počas Rákocziho povstania bol Ján Letavský odstránený z pastorácie a na jeho miesto bol dosadený ako evanjelický kňaz apostata rehoľník-františkán Didakus. Po skončení Rákocziho vzbury sa Ján Letavský v roku 1709 vrátil späť do pastorácie. Zomrel v roku 1712.
Z tých čias sa zachovala legenda o tom, ako prišlo Rákocziho vojsko i do Frivaldu a odvlieklo milostivú sochu do Sliezska. Vojakov odprevádzali aj niektorí Frivalďania, ktorí sa nechceli rozlúčiť s milovanou sochou.
V matrike farnosti Domaniže z rokov 1670-1731 sa nachádza záznam o tragickej smrti Juraja Vrtíka, farára v Domaníži. Podľa záznamu sa 58-ročný kňaz Juraj Vrtík v septembri 1712 vracal z Frivaldu do svojej farnosti cez dolinu Suchá, ktorá je povyše dnešnej osady Trstená. Ako pil vodu zo studničky, prepadli ho dvaja zbojníci a pretože sa nechcel dať ozbíjať, vystrelili naňho. Podľa súpisu zomrelých kňazov nitrianskej diecézy „Necrologium Dioecesis Nitriensis“ sa tragická udalosť mala stať 8. septembra 1712, kedy sa Juraj Vrtík vracal z Frivaldu, kde spovedal pútnikov. Na následky postrelenia farár 2. októbra zomrel. Tento čin pripisovali Jurajovi Jánošíkovi pri súde v Liptovskom Svätom Mikuláši v marci 1713.
Bazilika Narodenia Panny Márie v Rajeckej Lesnej
Pútnické Cesty do Frivaldu
Pútnici putovali zo všetkých štyroch svetových strán.
- Od východu prichádzali frivaldskou dolinou pútnici od Valče, Vrícka, Martina a iných dedín. Poslednou zastávkou pred vstupom do milostivého chrámu bol kríž na konci dediny.
- Zo západnej strany, od Považskej Bystrice, Pružiny, Mojtína a iných dedín, sa pútnici zastavovali pri kaplnke sv. Jána Nepomuckého. Táto stojí na malom vŕšku na začiatku dediny, pod mohutným starobylým brestom.
- Severnou stranou prichádzali procesie z Rajca, Ďurčiny, Kamennej Poruby, Konskej a okolitých dedín. Ich zastávkou pred vstupom do dediny bola kaplnka sv. Anny na mieste nazývanom „Na Hôrkach“.
- Od juhu prichádzali veriaci pútnici z Fačkova, Čičmian, Zliechova, Gajdľa (dnes Kľačno), Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Prievidze a ďalších dedín. Títo sa zastavovali pri kríži v doline Rybná, ktorá je povyše obce smerom na Prievidzu.
Toto boli štyri oporné body, štyri zastávky, pri ktorých sa pútnici zoradili, a tak prichádzali pozdraviť nebeskú Matku do milostivého chrámu. Mnohí na príhovor Matky Božej obsiahli rozličné milosti.
Pútnické Milosti a Zázraky
V rokoch 1729-1733 pôsobil vo farnosti farár Andrej Najzer. Na príhovor nebeskej Matky sa náhle uzdravil z nebezpečnej choroby. Z vďačnosti dal namaľovať obrázok s rozmermi 22x31 cm, ktorý znázorňuje chorého človeka, ktorý leží na posteli s baldachýnom a so zopnutými rukami sa utieka k milostivej soche.
Ešte na začiatku 20. storočia bol pri obrázku lístok, na ktorom bolo napísané: „K vzácnosti najmilovanejšej sochy slúži aj to, že sa nemôžeme dozvedieť, z najstarších kánonických vizitácií, v ktorom čase doniesli a položili sochu do kostola, ale všetky vizitácie uznávajú a nepopierajú, že ju vyhotovili ešte pred luteránskymi časmi (t. j. pred reformáciou v 16. storočí). Okrem toho starí ľudia úctivo spomínajú, že okolie postihla pohroma, a Frivald sa uchránil od tejto pohromy, čo vážení a zbožní muži pripisujú tejto soche. Ale aj ja sám som obsiahol milosť od Panny, totiž keď som sa trápil v nebezpečnej chorobe a sľúbil som obetovať... uzdravil som sa. An. Najzer, vlastnoručne.“ Tento obrázok do r.
V tých rokoch dal farár obnoviť kostol. V roku 1731 postavil Ján Kelechéni drevený chór, podopretý piatimi drevenými stĺpmi. Andrej Najzer obstaral väčší zvon, na ktorom bol reliéf kríža a latinský votívny nápis „I.N.R.I. et Maria Frivaldensis fieri curavit anno 1731 sub parocho romano catholico Andrea Naizer, curatore Andrea Frivaldsky“. Menší zvon pochádzal z roku 1642, reliéf na ňom znázorňoval Pannu Máriu s mesiacom pod nohami.
Rozšírený a klenutý priestor pod vežou pripojili v roku 1732 ku kostolu, k zvonom sa vystupovalo po rebríku. Okrem týchto zvonov bol v malej vežičke nad svätyňou malý zvonček, ktorým sa zvonilo na pozdvihovanie. V júni 1732 vydláždili kostol kamennými štvorcovými platňami. Sakristia bola klenbová a opevnená. V kostole bola murovaná krstiteľnica.
Na priečelie kostola nechali namaľovať pápežský znak, obraz svätého Jána Nepomuckého, fragment „svätý Peter uprostred morských vôd“ a chronostichon udávajúci rok 1733. Na triumfálnom oblúku bol výjav Kalvárie a na klenbe medzi pastofóriom a dverami sakristie vyobrazenie „Vir Dolorum“ = „Muž bolesti“.
V tom roku dal Andrej Jozef Najzer taktiež vyhotoviť barokový oltár. Popis kostola i inventára zaznačil do matriky 20. júla 1733. Podľa inventára boli v kostole tri zarámované obrazy: „Anjel strážca“, „Svätý Ignác“ a „Svätý František Xaverský“, taktiež štyri obrazy Panny Márie, štyri sochy Panny Márie, a jeden obraz Sedembolestnej Panny Márie.
Na oltári so 16 anjelmi stála bohato pozlátená socha Panny Márie, na pravej ruke držala Jezuliatko a v ľavej ruke mala žezlo. Nad ňou bola postava Boha Otca a holubica ako symbol Ducha Svätého. Po krajoch oltára boli sochy sv. Jána Krstiteľa a sv. Ondreja apoštola. Na oltári viseli zlaté a strieborné votívne dary. V oltárnom kameni boli relikvie mučeníkov sv. Honoria a sv. Justína.
Vedľa hlavného oltára naľavo bola kazateľnica, ktorá bola z kameňa a hornú časť mala z dreva. Nasledujúci farár Štefan Mihalffy daroval kostolu v roku 1745 peknú striebornú monštranciu, ktorá sa používala do r. 2000.
Počas pôsobenia farára Jána Maďariča postavili v r. 1753 budovu fary z kameňa, tufu, tehly a malty. Mala rozmery 18x10m, v strede bola po celej dĺžke chodbe s mierne zaobleným stropom, po bokoch boli miestnosti. Pri vstupe od kostola po pravej strane bola latrína, ďalej schody na povalu a do pivnice, archív so skladom, komora a izba pre hostí. Po ľavej strane bola kancelária, spálňa, spoločenská miestnosť a kuchyňa. Na oknách boli mreže, okolo okien boli ozdobné rímsy. Dvere boli dvojité, zdobené drevorezbou. Na každej strane mali zabezpečovací systém v podobe zasúvacieho štvorhranného dreva. Budova bola z dvoch tretín podpivničená. Bola zbúraná až v r.
Je isté, že v tých časoch sa už značne rozšírila úcta k Matke Božej Frivaldskej. Nitriansky biskup Ján Gustini-Zubrohlavský uvádza v kánonickej vizitácii v roku 1767: „Na prostriedku na hlavnom oltári stojí socha Preblahoslavenej Panny Márie, slávna svojou starobylosťou a milosťami. V pravej ruke drží Jezuliatko a v ľavej žezlo. Je umelecky vytesaná z dreva a starostlivo je pozlátená. Putujú k nej zďaleka zbožní mariánski ctitelia, ktorí dúfajú, že obsiahnu milosti, a potešení sa vracajú domov.“
Na pravej strane kostola stojí bočný oltár svätej Anny. Obraz pre tento oltár daroval v roku 1778 Andrej Pavlík z Rajca. V roku 1791 dal farár Andrej Prachary opraviť hlavný oltár. V tom istom roku vo sviatok Narodenia Panny Márie 8.
Z druhej polovice 18. storočia pochádza aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Stojí na návrší pri mieste, kde cesta z hlavnej cesty odbočuje do Frivalda. Dali ju postaviť zemianky Husárové a obyvatelia dnešnej osady Trstená, ktorá bola do roku 1900 samostatnou obcou. V kaplnke je umiestnená kolorovaná a umelecky stvárnená kamenná socha sv.
Na stene frivaldského kostola vedľa hlavného oltára visel rímsky dekrét „Breve apostolicum“ pápeža Pia VII. s nasledovným znením: „Pius PP. VII. Ad perpetuam rei memoriam, ad augendam Fidelium Religionem, et animarum salutem Coelestibus thesauris pia caritate intenti, omnibus et singulis utriusque sexus Christi Fidelibus vere penitentibus et confessis, ac Sacra Communione refectis, qui Ecclesiam Parochialem Frivald Nitriensis Dioecesis in Nativitatis, Conceptionis et Annunciationis Beatae Mariae Virginis Immaculatae festis diebus, ac in uno alio anni die per ordinarium designando a primis Vesperis usque ad occasum solis dierum huiusmodi singulis annis devote visitaverint, et ibi pro Christianorum Principum concordia, haeresum exstirpatione ac sanctae Matris Ecclesiae exaltatione pias ad Deum preces effuderint, quo die id egerint, Plenariam omnium peccatorum suorum Indulgentiam et remissionem misericorditer in Domino concedimus. In contrarium facientibus non obstantibus quibus cumque. Praesentibus perpetuis futuris temporibus valituris. Datum Romae apud Sanctum Mariam Majorem sub annulo Piscatoris die 20 novem MDCCCI Pontificatus Nostri anno secundo. R. Card. Praesens breve Apostolicum debita cum Reverentia recognoscentes autorithate nostra ordinaria committimus: ut in eodem contentae Perpetuo Indulgentiae Plenariae Christi fidelibus publicentur: Diem autem nostrae Designationi concreditum denominamus eundem: qui cadit pro solemni adoratione Sanctissimi in eadem Parochia Frivaldensi seu secundum praesentem seu futuram aliam Dispositionem Dioecesanam. Signat. Nitriae die 3.a Januarii 1802. Franciscus Xaverius E N mp“.
Týmto apoštolským listom z 20. novembra 1801 udelil pápež Pius VII. plnomocné odpustky na tieto dni: Narodenie, Nepoškvrnené Počatie a Zvestovanie Preblahoslavenej Panny Márie. Právo určiť štvrtý deň dostal nitriansky biskup, preto František Xaver Fuchs 3. januára 1802 určil ako štvrtý ten deň, ktorý pripadá na výročnú poklonu Najsvätejšej oltárnej sviatosti. Týmto dňom bola 8. nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého. Plnomocné odpustky mohli získať kajúci pútnici, ktorí v niektorom z týchto dní pristúpili k sviatosti zmierenia, prijali Eucharistiu a pomodlili sa na úmysel Svätého Otca.
V roku 1805 sa na príhovor Matky Božej Frivaldskej náhle uzdravil z ťažkej choroby Peter Andrej Huljak, rodák z Rajca, rehoľník-piarista, neskorší stredoškolský profesor.
Počas pôsobenia farára Jána Škrovánka zakúpili v roku 1814 a dňa 14. januára 1815 posvätili nový cintorín nad dedinou, na ktorom sa pochováva dodnes. V roku 1825 zadovážili 10-registový organ a umiestnili ho na choruse. Ján Škrovánek zomrel dňa 22. apríla 1827 a bol pochovaný ešte na starom cintoríne pri kostole.
Po jeho smrti prišiel do Frivaldu farár Jozef Horecký. Vzhľadom na to, že do Frivaldu prichádzal z roka na rok čoraz väčší počet pútnikov, pričom kostol nestačil pojať ani frivaldských farníkov, nariadil nitriansky biskup Jozef Wurum v kánonickej vizitácii dňa 21. júna 1831, aby sa postavil nový, väčší a rozšírený kostol a aby sa zakúpil aj druhý kalich.
Kalvária v Rajeckej Lesnej
Kalvária v Rajeckej Lesnej (Frivald) bola postavená v rokoch 1920-1921 z finančných príspevkov tunajších rodákov žijúcich a pracujúcich v Amerike. Iniciátormi zbierky boli Ján Kolár, Štefan Pápež, Laurin Pastorek a Filip Miko. Zbierkou sa získalo 4000 dolárov. Mená darcov sú umiestnené na mramorovej doske v kostolíku Nanebovstúpenia Pána.
Pôvodná kaplnka sv. Anny bola postavená v rokoch 1918-1920. Kaplnka je postavená na ceste z Rajeckej Lesnej do Ďurčiny, Šuje a Rajca. Je to starobylá cesta, kde sa lúčili s rodnou dedinou všetci tí, čo odchádzali do sveta za prácou i do vojen. Pán kanonik Pavol Šadlák na prosbu vdp. Alexandra Klabníka dal postaviť v roku 1999 novú. Pôvodnná kaplnka stojí uprostred ako oltár. Baldachýn, ktorý je dielom majstrov - drevorezbárov Milana Pekného z Frivaldu a Martina Svrčka z Oškerdy. Projekt vyhotovil Ing. arch. Stanislav Machovčák. Stavbu viedol Ivan Biely. Na slávnosť Krista Kráľa starú i novú sochu posvätil dňa 21. 11. 1999 apoštolský nuncius arcibiskup Luigi Dossena. Novú sochu sv. Anny priniesol z Ríma vdp. Marek Smatana, farár z Čadce-Kýčerky (v súčastnosti výpomocný duchovný v Rajeckej Lesnej). Nová kaplnka bola posvätená v jubilejnom roku 2000 na sviatok sv. Anny. Jej svätiteľom bol nitrianský pomocný biskup Mons. Marián Chovanec.
Kalvária Rajecká Lesná
Bazilika Narodenia Panny Márie
Kostol Márie Kráľovnej anjelov bol postavený v 14. storočí rodinou Frivalských. Bola to jednoloďová stavba so sakristiou a nízkou vežou. Na tomto mieste sa konali púte, nachádzala sa tu socha Panny Márie s Ježiškom. Nakoľko kapacita kostola nepostačovala pre pútnikov, tak sa v rokoch 1864 až 1866 postavil neďaleko nový kostol a táto socha bola prenesená do nového kostola. Starý kostol sa v roku 1866 zbúral, zachovala sa z neho len apsida. Apsida má tri románske okná a jedno gotické. Zachovala sa z časti aj fresková výzdoba z prelomu 14. a15. storočia.
Bazilika Narodenia Panny Márie bola vysvätená na sviatok Zoslania Ducha Svätého 27.5.1866. Tento neogotický chrám je postavený na pôdoryse obráteného kríža, hlavný oltár má tri výklenky, v strednom stojí socha Panny Márie, ktorú vyhotovil neznámy rezbár okolo roku 1498.
Slávnostné vyhlásenie tohto pútnického chrámu za Baziliku minor sa uskutočnilo 7. septembra 2002 za účasti diecézneho biskupa J. Em. Interiér Baziliky. Dom Božieho Milosrdenstva a socha pápeža Jána Pavla II.
Slovenský Betlehem
Slovenský Betlehem, umiestnený v Dome Božieho milosrdenstva, je dielom rezbára Jozefa Pekaru, rodáka z Rajeckej Lesnej, ktorý na tomto jedinečnom diele pracoval od roku 1980 dlhých 15 rokov.
Čím je tento Betlehem jedinečným? Svojou veľkosťou, je 8,5 m dlhý, 2,5 m široký a 3 m vysoký. Nachádza sa tu približne 300 postáv z ktorých sa polovica pohybuje. Betlehem nezachytáva len Kristovo narodenie, ale aj dejiny slovenského národa, významné slovenské pamiatky, ako aj bežný pracovný život v minulosti. V Dome Božieho milosrdenstva sa na prvom poschodí nachádza galéria s drevorezbami rajeckých rezbárov, predmety dennej potreby z dávnych čias a informácie o histórii obce.
Slovenský Betlehem
Významné udalosti a osobnosti
27. máj 1866 bol najväčším sviatkom pre Frivaldskú Pannu Máriu, pre celý Frivald i široké nábožné okolie. Až do nedávnych čias prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra) a v deň Mena Panny Márie (12. septembra).
Až do nedávnych čias prichádzali pútnici pozdraviť Matku Božiu Frivaldskú v tieto štyri slávnostné dni: na Turíce, na slávnosť Najsvätejšej Trojice, na sviatok Narodenia Panny Márie (8. septembra) a v deň Mena Panny Márie (12. septembra).
Na turíčne sviatky putovali k milostivej soche nemeckí veriaci z Handlovej, Prievidze, Nemeckého Pravna (dnes Nitrianske Pravno), Gajdľa (dnes Kľačno) a iných dedín. Na slávnosť Narodenia Panny Márie 8. septembra prichádzali procesie z okolitých dedín: Ďurčiny, Zbyňova, Rajca, z ďaľšieho okolia z Pružiny a Mojtína. V nedeľu po sviatku Mena Panny Márie si mariánski ctitelia konali púť len súkromne.
Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. Farár Alexander Klabník, ktorý bol duchovným správcom vo Frivalde - Rajeckej Lesnej prežíval ťažké chvíle pred každou púťou, mlčky znášal vypočúvanie a prenasledovanie, v niektorých rokoch nesmel ísť ani v procesii s Prevelebnou Oltárnou Sviatosťou na kalváriu. Pútnici však navštevovali Frivald - Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi.
Od 1. februára 1990 sa stal duchovným správcom farnosti dekan-farár Pavol Šadlák. Svoje organizačné schopnosti využil hneď od začiatku pre stavbu farskej budovy, ktorú postavil s Božou pomocou, pod ochranou nebeskej Matky, s pomocou obetavých farníkov a šľachetných dobrodincov, v pamätnom roku návštevy Svätého Otca v našej vlasti, za sedem mesiacov.
V roku 1990 sa tiež urobilo odvodnenie kostola, obnovila sa fasáda kostola i kalvárie, ako i jej osvetlenie. V roku 1991 sa postavil Dom pútnikov a vybudovalo sa osvetlenie a ozvučenie okolia mariánskeho chrámu. Pre rehoľné sestry bol v roku 1992 postavený Dom Charitas. V roku 1994 bola zrekonštruovaná a rozšírená sakristia. V roku 1995 sa postavila v pútnickom areáli nová budova, kde je umiestnený Slovenský Betlehem a Dom Božieho narodenia pre vysluhovanie sviatosti zmierenia pútnikov. V roku 1996 bola obnovená Frivaldská kalvária a v pútnickom areáli bol postavený nový poľný oltár.
Na žiadosť Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, zo dňa 1. mája 1994, ktorá vyjadruje prosby a želania kňazstva i veriacich, Kongregácia o Božom kulte a disciplíne sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza Jána Pavla II., ozdobila pútnický farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie titulom a hodnosťou „Basilica Minor“ so všetkými právami a podľa príslušných liturgických predpisov uverejnených v Dekréte o titule „Basilica Minor“ zo dňa 9.